Neurológia dokázala, že porno robí mužský mozog detskejším.

3,517
Kultúra smrti

Tá vec v mozgu, ktorá je známkou dospelosti a zrelosti, je práve tou, ktorá eroduje, keď pozeráme viac porna. Je to ako keby sa mozog vracal späť a stával sa detskejším. „Dospelácka“ zábava nás vlastne robí mladistvejšími.

Keď ste pred dvesto rokmi vo Veľkej Británii povedali, že idete do „pánskeho klubu“ (gentleman’s club), bolo jasné, že idete do súkromného zariadenia vyššej triedy, kde sa dá odpočívať, čítať si, hrať spoločenské hry, najesť sa a poklebetiť si s ostatnými z vašej spoločenskej triedy. Ak dnes v USA poviete, že idete do „pánskeho klubu“, každý predpokladá, že si zaplatíte za to, aby ste si v slabo osvetlenom bare pozreli striptíz.

Je to naozaj to, čo by malo symbolizovať „džentlmena“?

Pornografia je často klasifikovaná - spolu s ďalším sexuálne orientovaným biznisom - ako zábava pre dospelých, ako niečo čo je určené len pre „zrelé“ publikum. Ak sa povie, že takýto druh zábavy „nie je vhodný pre deti“, potom bude protestovať málokto.

Bolo by však pochabé použiť to ako argument na to, že pornografia je vhodná pre dospelých. Heroín a metamfetamín sú tiež nevhodné pre deti“, ale to ipso facto neznamená, že sú zdravé pre osoby staršie ako 18 rokov.

Zástancovia porna radi hovoria (radi“ je slabé slovo, opakujú to ako mantru), že pornografia je sofistikovaná, zrelá zábava vhodná pre zodpovedných dospelých. Budú vas presviedčať, že porno je to, čo si praví džentlmeni cenia rovnako ako modrý syr, dobrú škótsku a Dostojevského. Ako poznamenal neslávne známy Ron Jeremy: „Pornografia je sex medzi plnoletými na to, aby ho sledovali plnoletí.“

To nás vedie k otázke: Čo presne znamená „dospelé alebo „zrelé“ správanie? Je to len komentár k veku účastníka? Alebo je to o niečom viac? Stanoviť správnu definíciu je komplikované, pretože dnes sa tieto pojmy často používajú ako synonymá pre erotické médiá – a to je práve téma, ktorú sa snažíme rozobrať.

Jeden zo spôsobov, akým sa používa termín „zrelý“ je ten, keď sa hovorí o dosiahnutí konečného alebo žiaduceho stavu. Hovoríme o „zrelom víne“ ako o víne, ktoré dosiahlo svoj vrchol kvasenia a je pripravené na konzumáciu. Ďalej používame slovo „zrelý“ vtedy, keď hovoríme o niekom, kto „vyrástol“ z jeho alebo jej správania a postojov, ktoré už viac neodzrkadľujú impulzívnosť a naivitu mladosti. Je jednoznačné, o čo ide majiteľom striptízových klubov, keď tieto zariadenia nazývajú pánskymi klubmi“: naznačujú, že činnosti, ktoré prevádzkujú, sú súčasťou mužného, rafinovaného správania.

Dopamín a mozog

Opýtajte sa ktoréhokoľvek neurológa ako vyzerá „zrelý“ ľudský mozog a on bude s vami pravdepodobne hovoriť o oblasti mozgu zvanej prefrontálna kôra (čelový lalok). Je umiestnená priamo za čelom a slúži ako riadiace centrum mozgu. Je zodpovedný za našu vôľu, reguláciu nášho správania a za rozhodovanie založené na múdrosti a zásadách. Keď emócie, impulzy a pudy vysielajú vlny zo stredného mozgu, laloky v prefrontálnej kôre nad nimi robia „výkonnú moc“. Vo veku 25 rokov dosiahne táto oblasť mozgu dospelosť, čo znamená, že naše myslenie sa stáva zložitejším a svoje emócie môžeme regulovať ľahšie.

Prečo berieme do úvahy aj neurológiu? Pretože sa  urobil fascinujúci výskum ohľadom toho, aký vplyv má sledovania porna na túto oblasť mozgu.

Mozog je navrhnutý tak, aby reagoval na sexuálnu stimuláciu. Pri pohlavnom styku - a áno aj pri stretnutiach s pornografiou - sa uvoľnia dávky dopamínu. Ten dáva človeku ostrý zmysel zameraný na sexuálnu túžbu a to, že si jej je vedomý. Dopamín pomáha uložiť spomienky v mozgu, takže keď bude muž alebo žena v takej nálade nabudúce, mozog si zapamätá, kam sa vrátiť, aby zažil rovnaké potešenie: či už je to milujúci manželský partner alebo notebook v pracovni.

Avšak vedci teraz zistili, že sústavné vystavovanie pornografii dáva mozgu neprirodzene vysokú dávku - takú, ktorú doslova nie je schopný zvládnuť- a mozog sa nakoniec unaví. Učiteľ anatómie a fyziológie Gary Wilson poznamenal, že si všimol, že je to rovnaké, ako keď sa nesprávne užívajú lieky: mozog sa stane necitlivým. Na to, aby dostal rovnako vysoké dávky sú potrebné ďalšie liečivá alebo tvrdšie drogy, a tak sa začína klesajúca špirála. Wilson hovorí, že to prináša významné zmeny v mozgu - ako pre užívateľov drog, tak aj pre užívateľov porna.

Jednou z týchto zmien je erózia prefrontálnej kôry - tohto kľúčového centra výkonnej kontroly. Ak je táto oblasť mozgu oslabená, lebo ho ovyplyvňuje túžba po pornografii, je v nej prítomná len veľmi malá sila vôle na to, aby svoje túžby regulovala. Neurológovia nazývajú tento problém hypofrontalita. Pri nej človek pomaly stráca sebaovládanie a nezvláda svoje vášne.

Ide o toto: tá vec v mozgu, ktorá je známkou dospelosti a zrelosti, je práve tou, ktorá eroduje, keď pozeráme viac porna. Je to ako keby sa mozog vracal späť a stával sa detskejším. „Dospelácka“ zábava nás vlastne robí mladistvejšími.

Brilantná lož Hugha Hefnera

Pokus o to, aby sexuálna deviácia vyzerala džentlmensky, sa mi nezdá ako nič iné, než ako pokus slabých mužov ospravedlniť svoje hanebné správanie. Odkedy sa v roku 1953 objavilo prvé vydanie Playboya v regáli s časopismi, bola stratégia Hugha Hefnera dvojaká: distribútorom ho predával ako časopis s mäkkou pornografiou, no cieľovému publiku ho predával ako pánsky „lifestylový magazín“ pre muža postupujúceho do vyššej triedy. Sociológ Gail Dines vysvetľuje ako sa Playboy dostal na trh, a tak začal kultúrnu zmenu náhľadu verejnosti na porno:

Keď sa redakcia obracala na čitateľa, tak boli tieto obrázky len jednou z mnohých atrakcií, nie len jedinou aktrakciou. Čitateľa nepozývali, aby masturboval nad dvojstránkou s plagátom, ale aby vstúpil do sveta kultúrnej elity, diskutoval o filozofii a konzumoval jedlo spojené s vyššou strednou vrstvou... Ukazovatele života vyššej vrstvy, ktoré sa zdajú ako náhodne a dodatočne pridané nápady (koktaily, predjedlá a Picasso), sem boli zámerne umiestnené na to, aby zahalili časopis aurorou váženosti vyššej strednej vrstvy.“

S rovnakou istotou, s akou by Playboy zanikol bez stránok obložených nahými ženami, by zanikol aj bez svojich článkov a inzerátov, ktoré suverénneho amerického muža strednej vrstvy presvedčili, aby si pornografiu doprial.

Prečo sú regále pre dospelých pri zadných vchodoch obchodu? Je to preto, že ich klientelu tvoria nepochopení revolucionári, ktorí spriadajú intrigy o konci potláčania sexuality v spoločnosti? Alebo je to oveľa jednoduchšie než toto? Je to preto, že vedia, že takéto správanie nie je v poriadku?

Keď vezmeme do úvahy možnosti, ktoré konanie vám znie „zrelšie“ a dospelejšie: milovať po celý život jednu reálnu ženu z mäsa a krvi, ktorej dychtivo slúžite a ochraňujete ju aj napriek všetkým jej chybám a nedokonalostiam (a aj napriek svojim vlastným chybám) alebo sa v noci tajne vytratiť, aby ste lovili na internete skáčuc od jednej ženy k druhej, od jednej 30 sekundovej ukážky k druhej – a takto ďalej celé hodiny – spôsobujúc si rozkoš, zatiaľ čo sa lepíte na pixely na obrazovke?

Nie, na oddávanie sa pornografickým médiám a ďalším formám komerčného sexu sa sotva hodí prídavné meno „dospelý“. Skutky hovoria hlasnejšie ako slová, aj keď sú tieto slová vysoké päť metrov, neónové a tvoria nápis Pánsky klub“.