teplomer

Narodenie dievčatka „zničilo každý argument za potraty“

3,638
Kultúra života

    Na prvý pohľad sa môže zdať Joel Patchen ako normálny otec - zaneprázdnený, usmievajúci sa muž s fungujúcou rodinou. Ale po niekoľkých minútach rozhovoru je hneď vidno, že Joelova vášeň za ochranu život siaha veľmi hlboko. Jeho druhé dieťa sa narodilo o takmer tri mesiace skôr a zomrelo po iba 40. dňoch.

    „Moje druhé dieťa, Brooke Anna Vaughan Patchen, sa narodilo o 11 týždňov skôr - t.j. asi okolo 29. týždňa tehotenstva. Od jej narodenia, čo bolo 13. decembra 2002 (ironicky práve na dátum prvého ústneho argumentu uvedeného v procese Roe vs. Wade, ktorý kontroverzne uznal v USA „právo“ na potrat, 13. decembra 1971), po jej odchod 21. januára 2003 (asi hodinu pred 30. výročím Roe), mi  dcéra radikálne zmenila život.“

     Týchto 40 dní, ktoré Brooke prežila mimo lona matky - skôr než ochorela vírusom, ktorý jej rýchlo vzal život - zničilo každý pro-potratový argumanent, aký som kedy počul a odhalilo mi konkrétnu realitu života v maternici a vývoja plodu. Presvedčený a bez tieňa pochybnosti o osobnosti predčasne narodenej Brooke, som už viac nemohol zostať bokom.

Keď som presedlal na pro-life prácu, vďaka rozhovorov s mojimi rodičmi som zistil, že téma potratov sa osobne dotýka i mňa. Narodil som sa v roku 1970, osem rokov po mojom najbližšom súrodencovi a to napriek prítomnosti antikoncepčného zariadenie DANA - zariadenia, ktoré bežne vyvoláva potraty v rannom štádiu tehotenstva. Keby nebol vložený nesprávne, nikdy by som neprežil ani svoj prvý týždeň života, nikdy by ma neovplyvnila Brooke a nevyrozprával by som jej príbeh.

Joel ako syn ministra a výchovnej poradkyne vyjadruje uznanie a vďaku za svoje rozhodnutie zapojiť sa do ukončenia potratov i svojim rodičom. Hovorí: „Ich viera, presvedčenie a rady mi dali pevný základ kresťanského pohľadu na svet, ktorého súčasťou je láska k Bohu, láska k blížnemu a úcta ku každému životu.“

Po celé roky Joel usilovne pracoval na podpore pro-life pohľadu na svet - konkrétne oslovujúc kresťanských kolegov  a cirkvi. Joel založil svoju vlastnú službu, ktorú pomenoval po svojej malej dcérke Anna´s Choice. Vysvetľuje prácu, ktorú Anna´s Choice robí:

Modlíme sa! Modlitba je základom všetkého snaženia dosiahnuť zrušenie potratov. Po druhé, snažíme sa vzdelávať, vyzbrojiť a motivovať Boží ľud, aby prijali opatrenia proti potratom a pomáhame im pochopiť hodnotu každého života, devastujúce účinky potratov na ženy, mužov a spoločnosť a biblický pohľad na posvätnosť ľudského života. Snažíme sa o dosiahnutie našich vzdelávacích cieľov prostredníctvom malých skupinových školení, individuálnych školení a cez budovanie vzťahov. Tešíme sa, keď môžeme vyzbrojiť pastorov, kňazov a predstaviteľov cirkvi biblickými zdrojmi, štúdiami a tréningom v oblasti pro-life apológie. Sme tu, aby sme prehovorili na exercíciách, seminároch a spoločných cirkevných bohoslužbách k tým, ktorí sa chcú vyzbrojiť a zasiahnuť väčšie publikum. Okrem toho sme napísali viaceré knihy, aby sme v tomto úsilí pomohli vzdelávať a vyzbrojiť kresťanov.

Joelove tri knihy sú k dispozícii na Amazone alebo vďaka Anna´s Choice a občas sú ponúkané zadarmo: Láska je pre večnosť: Ochraňovanie života každý deň v roku (Love is for eternity: Cherishing life every day of the year), Kto som ja? Prečo by kresťania mali rešpektovať, ctiť si a brániť ľudský život! (Who am I? Why Christians should respect, honor and defend human life!) a Anna Brooke: Listy od predčasne narodeného dievčaťa (Brooke Anna: Letters from a Preborn Girl). Prvé dva sú biblickými štúdiami - ideálne pre cirkevné skupiny - a sú fundamentálnymi materiálmi pre kresťanov, ktorí túžia vedieť čo by mali robiť ohľadom potratov.

Joel je hlboko motivovaný inšpirovať ostatných kresťanov, aby povstali a bránili život.

Strach, ignorancia, apatia a nepríjemnosti zadržiavajú kresťanov, aby sa zapojili. Kresťania môžu tieto problémy riešiť prostredníctvom toho, že sa budú vzdelávať o tom, čo hovorí Biblia o posvätnosti a hodnote ľudského života, výchove svojich detí biblickým pohľadom na život, o tom, že je treba ujať sa zranených a ubolených vo svojich spoločenstvách (tí, ktorí zápasia s dôsledkami potratov z minulosti), o šírení pravdy z kazateľnice a v laviciach, o tom, že treba vidieť potrebu a naliehavosť tejto veci tým, že sa budú informovať o stave tejto krízy, ktorá ich ovplyvňuje, o tom ako sa to dotýka nás všetkých a o poslaní, ktoré máme od Krista (Izaiáš 61,1-4, Matúš 25,31-46). A čo je najdôležitejšie - dôverou v Boha im (kresťanom) dodať odvahu konať, pomáhať a zasiahnuť. Ak budeme dôverovať Bohu a zapojíme sa, zistíme, že väčšina našich obáv je neopodstatnených.
 
 

DISKUSIA k článku