Musíme otvoriť dvere kresťanom z Iraku

2,085
Neutral

Dňa 18. júla bolo chaldejským katolíkom v Mosule, najväčšej kresťanskej komunite v Iraku, stanovené hrozné ultimátum: opustite vlasť vašich predkov alebo konvertujte na islam, inak zomriete.

1,2 miliardy katolíkov sveta takmer zabudlo na týchto kresťanov, ktorí ako poslední stále hovoria aramejčinou, Ježišovým rodným jazykom a žijú v zemi Abraháma a Jonáša. Títo kresťania sú vyhladzovaní priamo pred našimi očami.

Ako spôsob vydania tejto slabo zastretej vyhrážky, ktorá pripomína nacistické prenasledovanie Židov, bolo zvolené arabské písmeno „N“ (ako nazaretský), ktoré je namaľované na domoch všetkých kresťanov známych v Mosule.

Tieto vyhrážky, vydané fanatickým Islamským štátom v Iraku a Sýrii (ISIS), ktorý je známy svojím krutým besnením popravami, vzalo niekoľko stoviek tisíc kresťanov v Mosule veľmi vážne. Svoje domovy opustili takmer iba s oblečením, ktoré mali práve na sebe. 

Väčšine z týchto kresťanov sa aspoň podarilo uniknúť a nájsť dočasné útočisko u Kurdov v ich semi-autonómnom regióne. Kurdi však nemajú zdroje na to, aby mohli týchto chaldejských kresťanov dlhšie brániť a ochraňovať.

V rozhovore pre Fox News vystúpil republikán a člen americkej Snemovne reprezentantov Frank Wolf, ktorý sa nedávno spolu s ďalšími 54 členmi tejto snemovne podieľal na liste adresovanom prezidentovi Obamovi. Prezidenta žiadali o chránenie týchto komunít. Wolf v rozhovore uviedol, že kým iracký prezident Maliki vyslal do Mosulu vojenské jednotky, aby evakuovali šíitskych moslimov, Spojené štáty na ochranu chaldejských kresťanov neurobili nič. Wolf tiež dôrazne povedal, že prezident Obama nepodnikol proti tejto prebiehajúcej genocíde „takmer nič“.

Zo strany Bieleho domu panuje hrobové ticho. No nedostatok vedenia zo strany hierarchie Katolíckej cirkvi v Amerike je takisto šokujúci.

No predsa sa kritická situácia týchto irackých kresťanov začína brať vážne. Deje sa tak z veľkej časti vďaka hrdinským snahám miestnych irackých náboženských vodcov, akým je chaldejský patriarcha Sako. Sako sa podujal na bleskovú cestu po svete, aby nás všetkých upozornil na vážnu situáciu týchto irackých kresťanov. Vo vyhlásení, ktoré vykresľuje jeho charakter, povedal nedávno irackým kresťanom: „My sme vaši pastieri a s našou plnou zodpovednosťou voči vám zostaneme s vami do konca, neopustíme vás, nech už to stojí čokoľvek.

Pred spustením Spojenými štátmi vedenej invázie Iraku tu žilo približne 1,5 až 2 milióny kresťanov. Dnes je ich tam vraj menej ako 200 000. Tieto čísla hovoria samy za seba.

Keď si dnes svet začína byť vedomý tejto genocídy  v severnom Iraku, mnohí z nás sa sami seba pýtajú: Čo môžeme urobiť? Čo môžeme urobiť ako občania a kresťania požehnaní tým, že môžeme žiť v štátoch v relatívnom mieri a bezpečí?

Odpoveď je celkom jednoduchá a nečakaná. Žiadať, aby naša vláda a cirkev vytiahla svoju hlavu z piesku a nasledovala príklad Francúzska. Áno, Francúzska.

V hrdinskom geste kresťanskej solidarity, ktoré by urobilo Janu z Arcu hrdou, francúzska vláda týmto prenasledovaným irackým kresťanom otvorila svoje dvere.

Francúzsko je pobúrené týmto násilím, ktoré odsudzuje s najväčšou možnou rozhodnosťou,“ povedali v spoločnom vyhlásení Laurent Fabius, francúzsky minister zahraničných vecí a Bernard Cazeneuve, francúzsky minister vnútra.

Ultimátum vydané štátom ISIS voči týmto komunitám v Mosule je posledným tragickým príkladom obrovskej hrozby džihádistických skupín v Iraku, ale takisto aj v Sýrii a inde, ktorú predstavujú pre tieto populácie. Populácie, ktoré sú historicky neoddeliteľnou súčasťou tohto regiónu,“ dodali. „Sme pripravení, ak budú chcieť, uľahčiť pre nich azyl na našej pôde. Sme v neustálom kontakte s miestnymi ako aj štátnymi orgánmi, aby sa zaistilo, že sa spraví všetko pre ich ochranu.“ 

Francúzske vyhlásenie presadzuje tri základné veci, ktoré by mala každá vláda, najmä Spojené štáty, okamžite uskutočniť:

1.      Uznať, že ide o genocídu a pomenovať páchateľov a obete.

2.      Oficiálne čo najdôraznejšie odsúdiť to, čo sa deje.

3.      Ponúknuť riešenie, ktoré zahŕňa spoluprácu s miestnymi orgánmi, no ktoré je riadené uskutočňovaním pevných záväzkov, ako napríklad ponúkanie azylu a iných foriem ochrany.

Pokiaľ ide o Cirkev, mali by sme sa pozrieť na chaldejského patriarchu a irackých biskupov, ktorí jasným spôsobom vyjadrili svoje očakávania v otvorenom listevšetkým ľuďom v Iraku a po celom svete, ktorí majú svedomie“. Vyzývajú ku „praktickým činom na ubezpečenie našich ľudí a nie iba k slovám odsúdenia.“ Táto posledná časť listu irackých biskupov pred záverečnou prosbou k Bohu je očividne vyjadrením vďaky kurdskej vláde, ktorá týchto ľudí prijala nielen „slovami“ dobrej vôle, ale podobne ako Francúzsko, s obetavou pohostinnosťou.   

V piatok 25. júla Konferencia katolíckych biskupov Spojených štátov skutočne vydala vyhlásenie. Žiaľ, bolo v ňom nedostatok vedenia a riešení. Mali by sme povzbudiť našich biskupov, aby urobili ešte viac, aby boli odvážnejší a silnejší voči našim prenasledovaným bratom a sestrám, aby uviedli mená a ponúkli konkrétnu obetavú pomoc. Skrátka aby sa viac priblížili Francúzom.

V roku 1553 Rím prijal chaldejskú cirkev do Katolíckej cirkvi. Takmer 500 rokov neskôr musia americkí katolíci nájsť spôsob, ako prijať týchto prenasledovaných ľudí do našej krajiny, do našich kostolov a do našich vlastných domovov, ak to bude potrebné.

Vyhlasujem: Som s Tebou, Jana z Arcu. Som s Tebou, Francúzsko. Som s Vami, Chaldejci!

Gualberto Garcia Jones je výkonným riaditeľom International Human Rights Group, neziskovej organizácie so sídlom vo Washington, D.C. Cieľom organizácie je podporovať základné práva na život, prirodzenú rodinu a náboženskú slobodu prostredníctvom medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov.

DISKUSIA k článku