Mnohí britskí kresťania sa boja v práci priznať k svojej viere

1,933
Kultúra smrti

Prieskum v Británii, ktorého súčasťou bolo 2483 respondentov zistil, že kresťania v tejto krajine sa stále viac boja vyjadriť svoju vieru na pracovisku. Komisia pre rovnosť a ľudské práva tvrdí, že ide o rozšírené nepochopenie zákona o rovnosti zo strany zamestnancov aj zamestnávateľov.

Správa z prieskumu hovorí: „Konkrétne otázky, ktoré boli predostreté zahŕňali výhrady vo svedomí v súvislosti s manželstvom osôb rovnakého pohlavia.“

Ale tí, ktorí stoja v prvej fronte v obrane kresťanov tvrdia, že táto správa je príliš krátka a prišla príliš neskoro. Poukazujú na prípad škótskych katolíckych pôrodných asistentiek, ktorým bolo prikázané, aby spolupracovali na potratoch, povedal Paul Tully, generálny tajomník Spoločnosti pre ochranu nenarodených detí, pre  LifeSiteNews.com a pokračoval: „Táto posledná správa sa možno týka skôr rôznych problémov, ale keď som sa na to trochu pozrel, nemá pre mňa veľkú výpovednú hodnotu.“

Správa, v ktorej sa píše, že „ide o ,kvalitatívny, nie kvantitatívny výstup‘“ si zaslúži byť ignorovaná,“ dodal Tully.

Organizácia Christian Legal Centre (CLC) vyzvala „politikov k naliehavým opatreniam“ v súvislosti s výsledkami výskumu, podľa ktorého sa kresťania vo Veľkej Británii boja o svoje pracovné miesta za to, že majú tradičný kresťanský postoj voči sexu a manželstvu.

Andrea Williamsová, generálna riaditeľka CLC, povedala, že ich organizácia zastupovala desiatky kresťanských odborníkov, ktorí často pracujú práve v pomáhajúcich a ošetrovateľských profesiách. Napriek tomu, že títo ľudia si svedomito plnili svoje pracovné povinnosti, prišli o prácu pre to, že odmietli skrývať svoju vieru alebo sa jej vzdať.

„Tento výskum im už nepomôže, prišiel príliš neskoro,“povedala Williamsová. „Avšak, zdôrazňuje, ako veľmi môže byť rozšírené nepriateľstvo voči kresťanom a akým rôznym problémom musia čeliť vo svojom každodennom pracovnom živote.“

Podľa pani Williamsovej ide často o „zdravotné sestry, lekárov, súdnych úradníkov, učiteľov, vychovávateľov, poradcov, sobášiacich úradníkov, pouličných kazateľov, pracovníkov s deťmi, sociálnych pracovníkov. Všetci títo musia čeliť vážnym problémom na pracovisku jednoducho len preto, lebo chcú žiť podľa svojej kresťanskej identity.“

Správa bola zostavená na výzvu Komisie, ktorá v augusta 2014 žiadala o predloženie dôkazov. Vo výzve sa píše, že „niektorí kresťania, ktorí poskytujú služby alebo inak podnikajú tvrdili, že sa cítili zmätení kvôli zákonu o rovnosti z roku 2010, (ktorý chráni ľudí pred diskrimináciou na pracovisku v prístupe k tovaru a službám) pretože sa báli, aby svojim správaním tento zákon neporušovali.“

Generálny riaditeľ Komisie Mark Hammond povedal, že „zmätok okolo zákona viedol k určitému odporu a napätiu medzi skupinami,“ rovnako ako k „úzkosti zamestnancov.“ Povedal tiež, že „Komisia pripravuje pokyny k tomuto zákonu.“

Ale podľa správy nešlo len o nepochopenie tohto zákona. Opýtaní kresťania hovorili aj o zastrašovaní v práci: „často sa opakujúce témy medzi niektorými zamestnancami vyvolávali nátlak, pod ktorým mali pocit, že musia udržiavať ich náboženstvo v práci v tajnosti a taktiež sa cítili diskriminovaní v súvislosti s nosením náboženských symbolov alebo vyjadrovaním svojich názorov. „Veriaci, vrátane kresťanov, udávali, že boli za svoju vieru vysmievaní zo strany kolegov, ktorí ich považovali za bigotných,“ pokračuje správa.

Aj keď niektorí respondenti uviedli, že „nemali na pracovisku negatívnu skúsenosť alebo ak mali, tak len nepatrnú,“ iní respondenti „tvrdili, že jednotlivé presvedčenia boli na pracovisku alebo v triede terčom posmechu alebo nebrané do úvahy, alebo kritizované ako nepríjemné ,kázanie‘ a obracanie na vieru, alebo boli terčom bolestivých a hanlivých poznámok zameraných na konkrétne skupiny.“

Problémy, ktorým čelí mnoho kresťanov v stále viac agresívnych sekulárnych britských pracoviskách spôsobil zákon o rovnakom zaobchádzaní, ktorý prijala vláda Tonyho Blaira v roku 2010. Bola to práve Blairova vláda, ktorej interpretácia zákona o regulovaní sexuálnej orientácie, viedla k odstráneniu katolíckych adopčných agentúr. Vláda trvala na tom, aby cirkevné inštitúcie považovali partnerov rovnakého pohlavia za potenciálnych adoptívnych rodičov, čo malo za následok buď zatvorenie alebo sekularizáciu všetkých cirkevných adopčných agentúr v Anglicku a Welse.

Redakcia LifeSiteNews.com  sa spýtala Paula Tullyho, či sú od prijatia zákona v Británii zakázané nábožensky inšpirované myšlienky a postoje, vrátane výhrady vo svedomí zdravotníckych pracovníkov v súvislosti s potratmi.

Tully odpovedal, že SPUC sa podieľa na niekoľkých takýchto prípadoch a v súčasnosti financuje súdny spor katolíckeho učiteľa, „ktorý bol vyhodený po tom, čo rozdával pohľadnice propagujúce kampaň proti homosexuálnym ,manželstvám‘  kolegom v jeho škole.“ V tomto prípade, aj napriek tomu, že ide o jej mandát, nebola Komisia pre rovnosť a ľudské práva vôbec zainteresovaná.

 „Minulý rok v decembri,“ podľa Tullyho „Najvyšší súd Spojeného kráľovstva rozhodol v prípade pôrodných asistentiek v Glasgowe, že klauzula o výhrade vo svedomí v britskom zákone o potratoch nechráni vyššie postavené pôrodné asistentky, ak ich ich manažérky chcú prinútiť aby dohliadali na potraty vykonávané nižšími pôrodnými asistentkami.“ Výhrada vo svedomí pôrodných asistentiek vychádzala a bola dôkazom ich katolíckej viery. Škótska komisia pre ľudské práva sa venovala tomuto prípadu, ale do neho nezasiahla.

 

DISKUSIA k článku