Môj pôst a 21 popravených kresťanov

3,087
Kultúra života

Je tu pôstne obdobie a ako obvykle sa usilovne snažím prísť na to, čoho by som sa mal zriecť. Mnoho kresťanov sa rozhoduje, či sa vzdá sladkostí, nadávok alebo niečoho iného. Na čo to všetko? Preto, aby sme sa aspoň trochu pokorili a spojili naše utrpenie s tým, ktoré prežíval Kristus na kríži?

Cukor? Nadávky? To je všetko, čo zvládneme? Naše súčasné obety sa zdajú nedostatočné, keď ich porovnáme s neuveriteľnými obetami, ktoré sa dejú po celom svete.

Len pred vyše týždňom svet sledoval, ako bojovníci ISIS sťali kresťanské obete, ktoré mali ruky spútané za chrbtom. Egyptskí predstavitelia uviedli, že sú predvedčení, že v ten deň bolo zabitých 21 kresťanov. Hovorí sa aj, že niekoľko rukojemníkov pred svojou predčasnou smrťou vykríklo: „Ó, Bože“ a „Ó, Ježiš“.

Svätý Otec František sa o tejto hroznej udalosti vyjadril: „Krv našich kresťanských bratov je svedectvom, ktoré kričí.“ Ďalej pokračoval: Nie je dôležité, či sú to katolíci, pravoslávni, kopti, luteráni: sú to kresťania. Tá krv je rovnaká. Je to krv, ktorá vyznáva Krista.“

Vo februári 2015, takmer 2000 rokov po Kristovej smrti a vzkriesení, stratilo svoj život 21 mučeníkov v mene Boha, ktorého neboli ochotní sa zrieknuť.

Premýšľam o svojom každodennom živote v Amerike, kde slobodne praktizujem svoju katolícku vieru a rozmýšľam, či vzdať sa cukru nebude na pôst príliš veľká obeta a či to vydržím 40 dní. Keď som sa pozeral na to, ako týchto 21 mužov dáva svoje životy ako tú najvyšiu obetu, uvedomil som si svoju vlastnú slabosť.

Len si dávam veci do súvislostí. Môj priateľ a rečník Patrick Madrid na svojej stránke na Facebooku po tomto útoku ISIS na kresťanov minulý týždeň napísal: Myslím na týchto bratov v Kristovi, keď sa pripravujem na vlastné úbohé a bezvýznamné pôstne“ obety. „Pochválený buď Ježiš Kristus teraz i naveky. Vpred kresťanskí vojaci!“

Práve tieto slová asi najlepšie vystihujú to, čo cítim ohľadom svojich vlastných pôstnych obiet, ktoré sa zdajú byť skôr nepríjemnosťami než skutočnými obetami.

Táto tragická strata života by mala byť pre nás všetkých pripomienkou toho, k čomu pôst naozaj vedie. Nie je to len o zriekaní sa cukru alebo nadávok, je to i väčší záväzok prostredníctvom pôstu, dávania almužny a modlitby znovu sa zjednotiť s Kristom. Zrieknuť sa tých vecí, ktoré nás odvádzajú a odrádzajú od toho, aby sme sa Mu úplne odovzdali. Je čas zamerať sa na život a smrť Ježiša Krista a premýšľať o nich počas tejto 40 dňovej doby v rámci príprav na oslavu Veľkej noci, ktorá nám pripomína, že Kristus bol presne tým, čo o sebe zjavil, že je - Synom Božím, ktorý víťazí nad hriechom a smrťou a Milovníkom našich duší.

Katolícka biskupská konferencia USA uvádza: „Kľúčom k plodnému dodržiavaniu týchto praktík je rozpoznať ich spojenie s obnovou krstu. Ako nasledovníci Krista v pôstnom období sme povolaní nielen k tomu, aby sme sa zdržali hriechu, ale sme povolaní ku skutočnej premene našich sŕdc a myslí. Pripomíname si tie vody, v ktorých sme boli pokrstení (ponorený) do Kristovej smrti, v ktorých sme zomreli hriechu a zlu a začali nový život v Kristovi.“

Keď tento rok na Popolcocú stredu dostanem znamenie kríža tmavým, prašným popolom, bude to iné. Tento rok sa budem snažiť obetovať spôsobom, ktorý ma privedie bližšie ku Kristovi. Temný prach tohto popola mi bude pripomínať nielen Kristovu smrť, ale i smrť mnohých, ktorí prišli o život kvôli náboženstvu, ktoré občas považujem za samozrejmosť.

Nech je pôstne obdobie časom, v ktorom skutočný pôst, dávanie almužny a modlitba nebudú vykonávané ako nejaký žalostný pokus o splnenie určitej povinnosti, ale skôr ako niečo, čo treba urobiť, aby sme sa spojili s Kristovým utrpením, odvrátili sa od hriechu a boli verní Evanjeliu. Rovnakému Evanjeliu, za ktoré práve zomrelo 21 mužov.

DISKUSIA k článku