Listy otca synovi : J.R.R. Tolkien o sexe

5,963
Kultúra života

Ohromujúca popularita J.R.R. Tolkiena a jeho literárnych diel, mnohonásobne posilnená úspechom filmov Pána prsteňov, zaručuje, že Tolkienov fantazijný svet morálneho významu predstavuje jeden z obrovských literárnych úspechov našej doby.

V istom zmysle bol Tolkien mužom, ktorý sa narodil v nesprávnej dobe. Srdcom filológ bol Tolkien viac doma vo svete starovekých čias, aj keď bol svedkom krutosti a hrôz 20. storočia. Obdivovaný ako populárny autor bol Tolkien veľavravným svedkom nemeniteľných právd. Jeho popularita na univerzitách, ktorá sa začala už za jeho života a pretrváva až dodnes, je silným znakom toho, že Tolkienove diela majú dosah na srdcia mladých a tých, ktorí hľadajú odpovede.

Aj keď je Tolkien slávny ako spisovateľ a literárna osobnosť, niektoré z jeho najdôležitejších odkazov boli odovzdané formou listov a niektoré z tých najpodstatnejších adresoval Tolkien svojim synom.

So svoju manželkou Edith sa zosobášili v roku 1916 a toto manželstvo bolo požehnané štyrmi deťmi, z ktorých traja boli synovia. John sa narodil v roku 1917, Michael v roku 1920 a Christopher v roku 1924. Jediná dcéra Tolkienovcov, Priscilla, sa narodila v roku 1929.

Tolkien svoje deti nesmierne miloval a svoje literárne dedičstvo zanechal vo forme listov. Mnohé z nich napísal svojim synom. Tieto listy predstavujú nielen známku literárnej kvality, ale aj poklad kresťanského učenia vo veciach mužskosti, manželstva a sexu. Spolu tak tieto listy tvoria neoceniteľné dedičstvo, a to nielen pre Tolkienových synov, ale aj pre všetkých, čo majú možnosť tieto listy čítať.

V roku 1941 napísal Tolkien svojmu synovi Michaelovi list, v ktorom rozoberal manželstvo a skutočnosti ľudskej sexuality. Tento list odráža Tolkienov kresťanský pohľad na svet a jeho hlbokú lásku k svojim synom. Zároveň tiež pripúšťa silné nebezpečenstvá, ktoré sú zakotvené v neviazanej sexualite.

Toto je padlý svet,“ napísal Tolkien karhavo. „Narušenie sexuálneho pudu je jedným z hlavným príznakov Pádu. Svet po stáročia ‚smeroval k zlému‘. Rôzne spoločenské formy sa menia a každý nový životný štýl má svoje osobitné riziká. No ‚tvrdý duch telesnej žiadostivosti’ kráčal každou ulicou a sedel, chlipne poškuľujúc, v každom dome od Adamovho pádu.“ Toto pripustenie ľudského hriechu a nevyhnuté dôsledky Pádu stoja v ostrom rozpore s humanistickým optimizmom, ktorý mnohí v 20. storočí zdieľali. Aj keď hrôzy dvoch svetových vojen, holokaust a mnohé ďalšie zlo zmiernili počiatočný optimizmus 20. storočia ohľadom ľudského pokroku, toto storočie bolo dôkazom neotrasiteľnej viery v sex a jeho oslobodzujúcu moc. Tolkien však nič z toho nezastával.

Diabol je nekonečne dôvtipný a sex je jeho obľúbenou témou,“ zdôrazňoval Tolkien. „Je rovnako dobrý v tom, ako ťa dostať cez šľachetné romantické alebo nežné motívy, ako aj cez prízemnejšie a viac živočíšne pudy.“ Preto Tolkien svojho mladého syna, ktorý mal vtedy 21 rokov, varoval, že sexuálne fantázie 20. storočia sú diabolské lži zamerané na to, aby chytali ľudské bytosti do osídel. Tolkien varoval, že sex je pasca, pretože ľudské bytosti sú schopné takmer nekonečného odôvodňovania, pokiaľ ide o sexuálne motívy. Tolkien pochopil, že romantická láska nie je dostatočným opodstatnením sexu.

Ako tento problém rozoberal podrobnejšie, Tolkien svojho syna varoval, že „priateľstvo“ medzi mladým mužom a mladou ženou, aj keď v ňom údajne niet sexuálnej túžby, bez takejto sexuálnej príťažlivosti neostane dlho. Tolkien upozornil, že aspoň jeden z partnerov takmer isto vzplanie sexuálnou vášňou voči tomu druhému. Toto platí najmä pre mladých, pretože Tolkien veril, že takéto priateľstvá sú možné v neskoršom veku, „kedy sexuálna túžba ochladne.“

Ako si dokáže uvedomiť každý, kto číta jeho diela, Tolkien bol srdcom romantik. Vyzdvihoval fakt, že „v našej západnej kultúre je romantická rytierska tradícia stále silná,“ no uznával, že „dnešné časy sú voči nej nepriateľské.“ Aj napriek tomu však ako starostlivý otec svojho syna upozornil, aby sa vyhol tomu nechať sa zviesť romantickým pudom, ktorý ho môže poblázniť „lichotivými sympatiami, ktoré sú príjemne okorenené sexuálnym vzrušením.“

Na druhej strane však Tolkien ukázal svoje hlboké porozumenie mužskej sexuality a potreby hraníc a zdržanlivosti. Aj keď bol často kritizovaný kvôli otvorene negatívnemu chápaniu mužskej sexuality, Tolkien nám predstavil otvorené zhodnotenie sexuálneho pudu v padlom svete. Tvrdil, že muži nie sú prirodzene monogamní. „Monogamia (aj keď je už dlho základom zmýšľania, ktoré sme zdedili) je pre nás mužov kúskom ‚zjavenej‘ morálky, a to nie podľa tela, ale podľa viery.“ Vo svojej vlastnej dobe videl, ako záväzná moc kultúrnych zvyklostí a mravnej tradície upadá do historickej pamäti. Ako už vtedy bola „sexuálna revolúcia“ na obzore, Tolkien veril, že zjavená kresťanská sexuálna morálka je jedinou silou primeranou na to, aby mohla zabrzdiť neviazanú sexualitu padlého človeka. „Každý z nás by mohol za 30 rokov plnej mužskosti zdravo splodiť niekoľko stoviek detí a užívať si to,“  napomínal Tolkien svojho syna. Jednako však radosti a potešenia monogamného manželstva poskytujú jediný skutočný priestor pre sexualitu bez hanby. Okrem toho bol Tolkien pevne presvedčený o tom, že kresťanské chápanie sexu a manželstva poukazuje na večné ako aj časné potešenia.

Aj keď Tolkien vyzdvihoval mravnú zásadovosť kresťanského manželstva, upozornil Michaela, že skutočná vernosť v manželstve si vyžaduje neustále cvičenie sa vo vôli. Aj v manželstve ostáva požiadavka sebazapierania. „Vernosť v kresťanskom manželstve prináša so sebou toto: hlboké pokorenie. Pre muža kresťana niet úniku. Manželstvo mu môže pomôcť posvätiť a nasmerovať jeho sexuálne túžby k správnemu cieľu; dôstojnosť manželstva mu môže pomôcť v jeho boji, no tento boj v ňom ostane. Neostane uspokojený takým spôsobom, akým býva pravidelným príjmom potravy zahnaný hlad. Prinesie so sebou toľko ťažkostí ohľadom čistoty náležitej k manželskému stavu, koľko prináša úľav. Žiadny muž, nech už v mladosti miloval svoju snúbenicu a nevestu akokoľvek úprimne, nemôže byť voči nej verný mysľou i telom ako ku manželke bez toho, aby sa vedome necvičil vo svojej vôli a bez sebazapierania.“   

Tolkien nachádzal príčinu nespokojnosti v manželstve, a to najmä čo sa týka manžela, v zlyhaní Cirkvi vyučovať tieto pravdy a hovoriť o manželstve otvorene. Tolkien chápal, že tí, ktorí vnímajú manželstvo len ako priestor lásky plnej extázy a romantiky, budú sklamaní. „Keď očarenie opadne alebo sa len trochu zmenší, myslia si, že spravili chybu a že skutočná spriaznená duša ešte len príde. Ako sa však až príliš často ukazuje, skutočná spriaznená duša je len ďalšou sexuálne príťažlivou osobou, ktorá sa v našom živote objaví.“

Týmito slovami Tolkien svojho prostredného syna upozornil, že manželstvo je objektívna skutočnosť, ktorá je vážená v očiach Boha. Z toho dôvodu si manželstvo vytvára svoje vlastné potešenia. Poctivosť kresťanského manželstva si od muža vyžaduje, aby sa v priestore lásky cvičil vo svojej vôli a aby všetku svoju sexuálnu energiu a vášeň smeroval k dôstojnému stavu manželstva, odmietajúc dokonca aj predstavu toho, že by mal porušiť manželskú prísahu.

V liste svojmu priateľovi C.S. Lewisovi Tolkien napísal: „Kresťanské manželstvo nepredstavuje zákaz pohlavného styku, ale znamená správny spôsob sexuálnej umiernenosti. V podstate vlastne najlepší spôsob, ako dosiahnuť najuspokojivejšie sexuálne potešenie  . . . “ Tvárou v tvár svetu, ktorý bol čoraz viac oddaný sexuálnej anarchii, Tolkien chápal, že sex sa musí rešpektovať ako veľmi premenlivý a zložitý dar, ktorý v sebe nesie potenciál veľkého potešenia, no ešte väčšej bolesti.

S hlbokým morálnym pohľadom Tolkien chápal, že tí, ktorí sa najviac bezmedzne oddávajú sexuálnemu potešeniu, nakoniec dosiahnu najmenej potešenia a uspokojenia. Ako vysvetľuje Joseph Pearce, jeden z najprenikavejších odborníkov na interpretovanie Tolkiena, sexuálna umiernenosť je nevyhnutná, „pretože muž nežije len zo sexu.“  Umiernenosť a zdržanlivosť predstavujú „primeranú cestu medzi prílišnou ostýchavosťou a chlipnosťou, čo sú dva extrémy sexuálnej posadnutosti,“ hovorí ďalej Pearce.

Priame odkazy na sexualitu sa v Tolkienových publikovaných dielach, alegóriách, bájkach a príbehoch prakticky nenachádzajú. Napriek tomu je však sex prítomný vždy na pozadí ako súčasť morálneho systému. Joseph Pearce tomu jasne rozumie poukazujúc na to, že Tolkienove literárne postavy „určite nie sú frigidné či asexuálne. Práve naopak, sú úplne typicky a stereotypne sexuálne.“ Pearce tak tvrdí aj napriek tomu, že v Tolkienových príbehoch nemôžeme nájsť sexuálnu aktivitu alebo otvorené sexuálne pokušenie.

Ako je to možné? S hlbokým obsiahnutím mravného ducha predstavil Tolkien svoje postavy v rovine cti a cnosti. Mužskí hrdinovia dokazujú typické mužské cnosti a hrdinky zasa vystupujú ako ženy cti, udatnosti a čistoty.

Jednako by sme však mohli len ťažko porozumieť Tolkienovmu chápaniu sexu, manželstva a rodiny, ak by sme nemali taký značný prístup k skutočnostiam Tolkienovej rodiny a jeho úlohe manžela i otca. Tolkienove listy, najmä tie adresované svojim trom synom, ukazujú milujúcu starostlivosť oddaného otca, ako aj vzácny literárny talent, ktorý Tolkien vlastnil a používal s takou mocou. 

List, ktorý Tolkien napísal Michaelovi v roku 1941, kedy vo svete vypukla vojna a rozpadala sa civilizácia, je vzorom otcovskej starostlivosti, rady a výchovy. Mali by sme byť vďační, že tento list je teraz dostupný aj zvyšnému svetu.

Z pohľadu 21. storočia bude Tolkien mnohým pripadať v rozpore a protiklade so sexuálnymi obyčajmi našej doby. Tolkien by to však nepochybne považoval za úprimný, aj keď neplánovaný kompliment. Bol si vedomý, že nekráča s dobou a vytrvalo odmietal meniť svoju mravnosť len preto, aby úspešne prešiel prehliadkou moderných ľudí.

Svojmu najmladšiemu synovi Christopherovi to vysvetlil správne: „Narodili sme sa do temnej doby, ktorá nie je pre nás. No v tom máme útechu: inak by sme nemohli vedieť alebo tak veľmi milovať to, čo milujeme. Myslím si, že ryba, ktorá nie je vo vode, je jediná ryba, ktorá vodu tuší.“ Vďaka týmto listom máme aj my viac ako tušenie, čo mal Tolkien na mysli.

DISKUSIA k článku