Britský manželský pár práve oslávil druhé narodeniny svojho zdravého syna po tom, čo ich lekári presviedčali o potrate v domnení, že počas prenatálneho testovania spozorovali vrodené chyby, ktoré by mohli spôsobiť smrť dieťatka.
Robyn Wilsonová hovorí, že jej syn Harry, ktorý sa narodil 27. septembra 2012, bol „úplne dokonalý“ a vážil takmer 4 kilogramy. Ak by pani Wilsonová počúvala na začiatku svojho tehotenstva rady lekárov, dnes by tu [Harry] nebol.
Lekári pani Wilsonovej a jej manželovi Adamovi v 12. týždni tehotenstva pri ultrazvuku povedali, že spozorovali známky trizómie 21 - známejšej ako Downov syndróm. Robyn skúmali krv a zistili u nej abnormálne hladiny tehotenských hormónov. Tie vraj poukazovali na vysokú možnosť rizika, že dieťa sa narodí s chromozomálnou poruchou, akou je trizómia 21, trizómia 18 alebo trizómia 13.
„Potom, čo sme dostali výsledky, nám povedali, že je veľmi vysoká šanca, že naše dieťa zomrie ešte pred narodením,“ povedala Wilsonová pre britský Daily Mail. „Bolo nám povedané, že keby prežilo pôrod, mohlo by zomrieť krátko po ňom. Ak by aj prežilo, bolo by vážne choré alebo by malo zdravotné problémy.“
Pani Wilsonovú následne odkázali na pôrodnicu v Jessopskej nemocnici v Leeds. Tam na ňu lekári tlačili, aby šla na potrat.
„Nemocnica sa rozhodla objednať ma na potrat, aby som sa toho dieťaťa zbavila - aj keď hovorili, že to nie je povinné,“ povedal Wilsonová. „Tá možnosť tu bola a oni nám radili, že by to tak bolo najlepšie – akoby si boli celkom istí tým, že s dieťaťom niečo nie je v poriadku.“
„Adam a ja sme boli úplne zmätení. Toto sme naozaj nechceli,“ pokračoval Wilson. „V tej chvíli sme chceli ľuďom hovoriť o dieťati a nie si byť neistý, či vôbec nejaké dieťa bude.“
„Keď nám poradili, aby sme šli na potrat, musela som myslieť na všetko možné – stále som premýšľala: „Čo z toho by bolo horšie? Ísť na potrat alebo mať dieťa v náručí len na pár minút, dní alebo týždňov?“ povedala Wilsonová. „Myslela som, že ma nikdy prvý raz neobjíme, že nikdy nezažijem jeho prvú narodeninovú oslavu alebo jeho prvý deň v škole - nehovoriac o niečom inom. Myslela som si, že mi vzali všetko skôr, než sa to začalo.“
Lekári naplánovali pani Wilsonovej potrat. Ona sa však rozhodla spraviť si ešte jeden test predtým, než [potrat] podstúpi. Test nazvaný „odber choriových klkov“ alebo CVS (chorionic villus sampling) môže byť pre dieťa riskantný, pretože zahŕňa prepichnutie maternice ihlou, aby sa odobrala vzorka placenty. Asi v jednom zo sto prípadov spôsobí tento postup potrat. Avšak na rozdiel od ultrazvuku a vyšetrenia krvi matky sú výsledky testu definitívne.
Tri dni pred plánovaným potratom prišli výsledky - dieťatko bolo úplne zdravé, bez akýchkoľvek známok chromozomálnych abnormalít. Wilsonovej lekári tomu nemohli uveriť, a tak ju objednali na opätovné vyšetrenie ultrazvukom. Tentoraz sa nenašiel žiaden dôkaz o tom, že niečo nie je v poraidku. Napriek tomu však zostal nemocničný personál skeptický.
Wilsonová pre Daily Mail uviedla, že lekári pri Harryho narodení „sa ponáhľali, aby ho dostali von - akoby očakávali, že na ňom nájdu niečo, čo nebude úplne v poriadku.“
„Lekári a sestry tomu nemohli uveriť,“ povedala. „Všetci mu hovoria „legendárne dieťa“.“
Napriek tomu povedala: „Nemohla som si skutočne naplno vychutnať niekoľko prvých mesiacov materstva. Zakaždým, keď šiel okolo lekár, myslela som si: „Teraz to príde, teraz to príde, niekto mi teraz ide povedať, čo je zle,“ ale do dnešného dňa sa tak nestalo.“
Pani Wilsonová o Harrym - ktorý práve oslávil svoje druhé narodeniny – hovorí: „Je to môj najlepší priateľ. Nič by som na ňom nemenila. Je taký dokonalý.“
Hodnota skorého prenatálneho skríningu sa stala v posledných rokoch predmetom diskusie a zvýšenej kontroly. Vysoká miera falošných poplachov viedla mnoho žien k tomu, aby podstúpili rizikovejší, invazívnejší test, ktorý niekedy vedie k potratu, a to rovnako zdravých, ako i chorých detí. Pro-life hnutie už dlhší čas túto prax kritizovalo, pretože sa používa predovšetkým na eugenické účely.
Správa Franka a Sue Buckleyovcov zo spoločnosti Down Syndrome Education International (Medzinárodná osveta o Downovom syndróme) z roku 2008 odhaduje, že vo Veľkej Británii je každoročne usmrtených 400 až 600 úplne zdravých nenarodených detí, a to v dôsledku invazívnych diagnostických testov po abnormálnom výsledku skríningu v rannej fáze tehotenstva.
„Drvivá väčšina pozitívnych nálezov skríningu je falošná, podporuje však invazívne diagnostické postupy, ktoré predstavujú ďalšie riziká pre nenarodené deti,“ napísal Buckleys. „Priamym dôsledkom tohto konania je však to, že strácame aj mnoho detí, ktoré nemajú Downov syndróm. Odhadujeme, že v Anglicku a vo Walese vykonávanie skríningu znižuje v súčasnosti počet živo narodených detí ročne, a to o 660 detí s Downovým syndrómom a asi 400 detí bez Downovho syndrómu.“
Škótsky lekár Dr. Des Spence sa pre British Medical Journal vyjadril, ako rozdielne zaobchádzajú zdravotnícke zariadenia s rodičmi a deťmi, ktorým boli buď prenatálne diagnostikované nejaké abnormality, alebo ich prekvapia neočakávané problémy ako predčasný pôrod či pôrodná trauma.
„V roku 2010 sa vo Veľkej Británii po 22. týždni vykonalo 1173 potratov v dôsledku anomálií. A keďže životaschopnosť plodu sa začína približne v tejto fáze tehotenstva, zabitie plodu sa vykonáva pred pôrodom,“ napísal Spence. „Ide o mimoriadne bolestivé rozhodnutie, ktoré musia tieto páry urobiť. Naopak, ak sa dieťa narodí po 22. týždni bez zdravotného postihnutia, je mu automaticky poskytnutá novorodenecká resuscitácia. A to aj napriek tomu, že predčasný pôrod býva spojený s vysokou úrovňou fyzického a mentálneho postihnutia.“
„Tehotné ženy a páry sú zraniteľné – často podstupujú skríning bez toho, aby premýšľali nad následkami,“ dodal Spence. „A keď sa zistí abnormalita, majú len málo času na rozmyslenie. Alebo dokonca dostanú úplne špecifické usmernenie, aby sa rozhodli pre potrat. Zatiaľ čo i život „normálnych“ detí je bez akejkoľvek záruky; jedinou istotou je nespočetné množstvo nepredvídateľných a často zdrvujúcich udalostí v živote, ktoré čakajú nás všetkých.“