Zástancovia života vedia, že potraty sú smutnými a brutálnymi procedúrami, pri ktorých sú zabíjané deti a ženy sú na smrť vydesené.
Potratári, ktorí zákroky vykonávajú, však niekedy čelia stigme, tlakom zo strany pro-life zástancov a zároveň samotnej ohavnosti procedúr.
Niektorí vyzerajú, že to robia kvôli peniazom. Pre iných je vykonávanie potratov altruistickým nutkaním. Veria tomu, že týmto zákrokom vylepšujú životy žien, alebo ich chránia od podstúpenia nelegálneho potratu. Môžeme si len domýšľať, či tomu vo svojom vnútri skutočne veria. Zdá sa, že niektorí sú naozaj úprimne presvedčení, že sú na strane anjelov, robiac svet pre ženy lepším, keď odstránia ich nechcené deti, čím ženám vlastne umožnia dosiahnuť ich ciele bez toho, aby mali nejaké prekážky. Skutočnosť, že deti musia zomrieť, je len sekundárna ujma.
Ďalší potratári dokonca popierajú skutočnosť, že potratmi sa vlastne usmrcujú deti. Denne sa pozerajú na roztrhané telíčka detí a dokážu sami seba presvedčiť, že tieto deti nie sú ľuďmi. Jeden potratár na otázku, či sa niekedy cítil vinný, povedal:
Ak niečo cítim, je to spokojnosť. Potrat je oveľa dôležitejší ako život dieťaťa, ktoré neexistuje. Keď som videl, aká je procedúra jednoduchá, napadlo mi, aký je to zločin, keď ženy v minulosti museli prijať tento údel a pretrpieť ho. Ľudské embryo je ničím! Reči o potratoch nemajú nič so skutočnosťou, ktorá sa tam deje. To, že matka zobrala svojej 16-ročnej dcére antikoncepčné tabletky preto, že mala zlé výsledky na skúškach s tým nesúvisí, či áno?
Pre tohto lekára je ľudské embryo „ničím.“ Pohodlie 16-ročného dievčaťa, ktorého plány môžu byť narušené či posunuté (možno len na deväť mesiacov, keďže dieťa potom môže dať na adopciu) je to jediné, na čom záleží. Pro-life zástancom je ťažké uveriť tomu, že potratár môže vidieť odtrhnuté rúčky alebo nôžky, rozdrvené lebky potratených detí a stále si myslieť, že je to „nič.“ No ďalší potratár túto dezilúziu posúva ešte ďalej.
Vyjadrenie riaditeľa a potratára jednej kliniky (upozornenie: obr. na stránke je drastický) poukazuje na to, aká veľká táto dezilúzia môže byť:
Veľakrát som povedal, že množstvo dobra – vykonajúc 10, 20 potratov denne – je omnoho väčšie ako to, keď niekto urobí jednu či dve transplantácie srdca 64-ročnému starcovi.
Tento potratár si v podstate myslí, že usmrtenie 10 či 20 detí za jeden deň je lepšie ako zachránenie – alebo aspoň predĺženie – života jedného či dvoch dospelých ľudí.
Odoberanie životov sa stalo dôležitejším ako ich zachraňovanie. Morálka je celkom prekrútená, keď je etickejšie zobrať 20 životov ako zachrániť dva. Je to prekrútenie všetkého, za čo by mala profesia medika bojovať.
Lekári by mali životy zachraňovať a nie ich brať. Ale vo svete, ktorý vytvorili zástancovia potratov, je dôležitejšie ich brať, ako zachraňovať. Doktori sa stali vrahmi a to, že by mali liečiť, je druhoradé. A proti takémuto svetu musia pro-life zástancovia bojovať. Toto je prekrútená realita potratov.