Ignatius Press vydá budúci mesiac knihu Zostávajúc v Kristovej pravde: Manželstvo a sväté prijímanie v Katolíckej Cirkvi.
VATIKÁN - Päť členov kolégia kardinálov napísalo spoločne knihu obhajujúcu cirkevné náuku o sviatosti manželstva a zákazu príjmania eucharistie pre rozvedených a znova zosobášených katolíkov. Tvrdia, že tento prístup je najmilosrdnejší.
Kniha, ktorej vydanie je určené na október tohto roku má názov Zostávajúc v Kristovej pravde: manželstvo a prijímanie v Katolíckej Cirkvi. Kniha ponúka odpoveď na výzvu kardinála Waltera Kaspera, aby Cirkev otvorila dvere prijímaniu Eucharistie rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom.
Podľa vydavateľa Ignatius Press kniha poskytuje biblické argumenty podporujúce súčasnú cirkevnú doktrínu ako aj učenie a prax rannej cirkvi.
Ignatius Press vo svojom on-line zverejnenom resumé vysvetľuje, že kniha „ide v šľapajách stáročnej histórie katolíckeho nesúhlasu“ s akceptáciou prijímania Eucharistie rozvedenými a znovu zosobášenými katolíkmi a odhaľuje „vážne teologické a kánonické ťažkosti, ktoré existujú v minulej i súčasnej tradičnej cirkevnej praxi.“
„V žiadnom z týchto argumentov – biblických ani patristických - títo učenci nenašli podporu pre druh takej „tolerancie“ civilného manželstva po rozvode, akú obhajoval kardinál Kasper,“ poznamenali.
Kardinál Kasper, emeritný predseda Pápežskej rady pre jednotu kresťanov, počas dvojhodinového prejavu pred konzistóriom prejednávajúcim o téme rodiny, hovoril o manželstve a rodinnom živote, pričom poslednú časť svojho prejavu venoval „problému rozvedených a znovu zosobášených osôb.“
V tejto časti sa pýtal „či nie je azda vykorisťovaním človeka“, keď je osobe, ktorá sa rozviedla a znovu zosobášila, odopreté sväté prijímanie. Navrhol, aby sa „menšej skupine rozvedených a znovu zosobášených,“ umožnilo pristúpenie k „sviatosti pokánia a potom k sviatosti svätého prijímania.“
Rovnaké pocity zopakoval aj v májovom rozhovor pre Commonweal, počas ktorého vyjadril svoj návrh, že rozvedené a znovu zosobášené osoby môžu prijímať Eucharistiu. Tvrdil, že kresťania nie sú povolaní byť hrdinskí, pričom uviedol, že žiť spolu ako brat a sestra je „hrdinským činom a hrdinstvo nie je pre priemerného kresťana.“
Opierajúc sa o závery, ktoré načrtli kardináli, Ignatius Press vysvetlil, že rôzne štúdie, ktoré sú v knihe preskúmané „vedú k záveru, že Cirkev je dlhoročne verná pravde tykajúcej sa manželstva a práve to tvorí neodvolateľný základ jej milosrdnej a milujúcej reakcie voči jednotlivcovi, ktorý sa civilne rozviedol a oženil.“
„Kniha tak spochybňuje predpoklad, že tradičná katolícka doktrína a moderná pastoračná prax sú v rozpore.“
Medzi piatich kardinálov, ktorí sa na knihe podieľali patria: kardinál Gerhard Müller, prefekt Kongregácie pre náuku viery; kardinál Raymond Burke, prefekt Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry; kardinál Walter Brandmüller, emeritný predseda Pápežského Výboru pre historické vedy; Carlo Caffarra, arcibiskup v Bologni a jeden z najbližších teológov sv. Jána Pavla II. v otázkach morálky a rodiny a Velasio De Paolis, emeritný predseda Prefektúry pre ekonomické záležitosti Svätej stolice.
Ku knihe okrem kardinálov prispeli aj štyria teológovia a profesori: editor Robert Dodaro, John Rist a jezuiti Paul Mankowski a arcibiskup Cyril Vasiľ.