Homosexuáli žijúci v partnerskom zväzku si podľa českého Ústavného súdu môžu adoptovať dieťa. Ide o individuálnu adopciu jedným z osvojiteľov. Rozhodnutie súdu sa nevzťahuje na situácie, kedy registrovaný partner chce osvojiť partnerovo dieťa. Individuálnou adopciu ale dochádza zo zákona k zániku príbuzenského pomeru medzi dieťaťom a jeho biologickým rodičom či rodičmi.
Prípadom, ktorý začal celý súdny proces, je žaloba Petra Lana z Prahy. Ten pred niekoľkými rokmi požiadal o zaradenie do evidencie žiadateľov vhodných stať sa osvojiteľom. Odbor sociálnej starostlivosti Praha 13 celý proces zastavil, pretože žije s partnerom v registrovanom partnerstve.
Súd v rozhodnutí uviedol, že zákaz adopcie registrovanými partnermi odporuje právu na ľudskú dôstojnosť. Dodal tiež, že z ľudí, ktorých sa týkal, robil ľudí „druhej triedy“.
Syn bývalého českého prezidenta Václav Klaus mladší v súvislosti s uvedeným prípadom zhrnul niekoľko dôležitých bodov týkajúcich sa homesexuálov, ktoré už v nasledujúcich rokoch budú možno aktuálne aj na Slovensku. “Keď pred rokmi išlo o registrované partnerstvo – homosexuálna lobby sa zadúšala, že vôbec nemieri k adopciám, že ide o dedičstvo a návštevy v nemocniciach a podobne. Ajhľa. Ani to tak dlho netrvalo“. Rovnaké argumenty dnes používajú aj aktivisti u nás.
Druhým dôležitým bodom pri adopcií detí homosexuálmi je, že v západnom svete mnoho prielomových opatrení neuskutočnili zákonodarci volení ľuďmi, ale súdy. Súd sa nemusí nikomu zodpovedať, pretože je súd. Často podľa Klausa ide o situácie, v ktorých je väčšina spoločnosti zásadne proti a proti by bola aj väčšina poslancov.
„Na to mať (alebo adoptovať) dieťa neexistuje žiadne právo, ani ľudské právo. Zdravý rozum hovorí, že keď sa púšťate do sexuálnych eskapád s osobou rovnakého pohlavia – pravdepodobnosť toho, že sa vám narodí dieťa – nie je veľká,“ píše Klaus.
Dodáva, že „slogan“, že deti trpia v ústavoch a akákoľvek domáca starostlivosť je vždy lepšia ako…, je účelová hnusná lož. Svoje tvrdenie podkladá faktom, že na adopciu čakajú aj tri či štyri roky slušní ľudia so sociálnym zázemím a veľkou motiváciou.
Vzhľadom na rozhodnutie českého Ústavného súdu Klaus predkladá možný scenár, ktorý sa v skutočnosti ľahko môže odohrať. “Desiatky párov čakajúcich na adopciu, medzi nimi jeden homosexuálny. Konečne bude k dispozícii dieťa na osvojenie. Sociálka rozhodne pre jeden z párov, čo čaká dlho a spĺňa všetky kritériá. Homosexuálny pár si to nenechá. Na sociálku pribehne ombudsman a začne úradníčku vyšetrovať. Dôjde k záveru, že došlo k diskriminácii. Že homosexuálny pár mal splnené všetky kritériá. Šéfka sociálky sa bude brániť, že to 35 ďalších párov ale tiež. Bude z toho kauza a nervy. Pre nových rodičov, pre úradníčku. Minister pošle na úrad kontrolu či niekoľko kontrol. Úradníčky budú pod tlakom.“ Realita, ktorá môže kedykoľvek nastať, keďže prax z iných krajín preukazuje, že ak LGBTI skupine nie je vyhovené, vždy sa to klasifikuje ako diskriminácia. Na práva ostatných skupín sa už neprihliada.