Kardinál Burke: Ak pápež poruší doktrínu, „postavím sa na odpor“

5,349
Kultúra života

9. február 2015 (LifeSiteNews.com) – Pozorovatelia Vatikánu boli prvý februárový víkend prekvapení výrokom kardinála Raymonda Burkeho, jedného z vedúcich zástancov pravovernosti v Cirkvi. Povedal, že keď sa pápež František pokúsi zmeniť postoj Cirkvi odoprieť sväté prijímanie tým, ktorí druhýkrát vstúpili do manželstva, bude ochotný „odporovať.“

Kardinál Burke, ktorý bol nedávno odvolaný pápežom Františkom z funkcie vedúceho najvyššieho cirkevného manželského súdu navyše povedal, že medzi aktivitou homosexuálov a manželstvom nie je žiadna analógia.

Nemôžem súhlasiť s tým, že k svätému prijímaniu môžu pristupovať osoby v neusporiadanom zväzku, pretože je to cudzoložstvo,“ povedal kardinál. „Čo sa týka otázky ľudí rovnakého pohlavia, nemá to nič spoločné s manželstvom. Je to postihnutie, ktorým trpia niektorí ľudia, keď sú proti prirodzenosti priťahovaní rovnakým pohlavím.“

Na otázku „Čo ak by pápež trval na tom, že to má ísť týmto smerom? Čo urobíte?“ kardinál Burke odpovedal: „Nemôžem urobiť nič okrem vzdoru. Niet pochýb o tom, že tento čas je náročným časom; to je zrejmé.“ Kardinál súhlasil s tým, že situácia je „bolestivá“ a „znepokojujúca.“

Kardinálovo vyjadrenie je prekvapujúce pre tých, ktorí majú obavy ohľadom smerovania Cirkvi v ústrety cieľom progresívnej ľavice. Sú totiž zvyknutí na obozretné vyjadrovanie prelátov, ku ktorým napríklad patrí aj kardinál Burke. Až donedávna sa americký kardinál, najvyšší predstaviteľ Rímskej kúrie a dlhodobý diecézny biskup, vyjadroval s dôraznou precíznosťou poznačenou zdržanlivosťou.

Jedným z pravidiel bežného postupu žurnalistov zachytávajúcich dianie voVatikáne je „nepýtať sa hypoteticky.“ Je to typ otázky, ktorá je spravidla zamietnutá ako nezodpovedateľná. Skutočnosť, že presne takýto typ otázky položila televízia France2, je veľavravná. A skutočnosť, že na ňu kardinál odpovedal spôsobom, ktorý naznačoval, že on samotný je znepokojený vývinom udalostí, sa spája so vznikom obrovskej medzinárodnej odpovede a s upútaním pozornosti tých, ktorí sú vo vnútri Vatikánu.

Stále pálčivejšou otázkou katolíkov, ktorí majú obavy o tom, ako sa v poslednom období vyvíjajú udalosti je to, ako primerane reagovať. Čo majú robiť katolíci, ktorých viera je budovaná láskou k pápežovi, keď pápež zrejme naznačuje, že „nevyjednávanie“ v ich viere – konkrétne ohľadom nerozlučnosti manželstva – môže byť predsa len vystavené vyjednávaniu?

V narastajúcej mätúcej situácii mnohí vzhliadali ku kardinálovi Burkemu ako k tomu, ktorý poradí. Kardinál, známy pre svoju oddanosť Petrovmu úradu, sa v rozhovoroch nepoddáva náhlym rozhorčeniam či ľahkomyseľnému vyjadrovaniu. K menšiemu rozruchu došlo po tom, ako sa po Synode vyjadril, že pápežova nejasnosť zničila Cirkev. Kardinál Burke potom vydal vyhlásenie, v ktorom ujasnil svoju pozíciu hovoriac, že nikdy nebolo jeho zámerom pápeža Františka kritizovať.

Keď teraz jasne naznačil, že ak sa zrealizujú najhoršie obavy, bude potrebné „postaviť sa na odpor,“ niektorí sa pýtajú, akú konkrétu podobu to bude mať. Na katolíckom webe 1Peter5 nazval Steve Skojec Burkeho víkendový komentár „dôležitým rétorickým vzostupom.“ Komentátori na stránke, známi tým, že priťahujú katolíkov, ktorí veria v učenie Cirkvi, vyslovili naliehavú otázku: „Stále mi nie je jasné ako očakávate, že sa to skončí. Akým spôsobom sa kardinál Burke ,postaví na odpor?“

Akú konkrétnu podobu bude tento odpor mať? V histórii Cirkvi je niekoľko vzácnych príkladov toho, keď pápež poprel stanovenú doktrínu. Katolícki veriaci zvyknutí prirovnávať lojálnosť voči osobe pápeža k ortodoxii sú v rozpakoch. Sú zvedaví, čo bude hlavným dôsledkom tohto „odporu.“

Jeden z nich to komentoval takto: „Dajme tomu, že pápež by zmenil tento neprerušený poriadok Cirkvi. Kardinál Burke sa verejne vyjadrí, že pápež je na omyle a že ho v tomto nebude nasledovať.“

„Konkrétne aký bude zmysel tohto všetkého? Väčšina biskupov bude pápeža nasledovať. A čo laici? Z čoho pozostáva náš odpor?“

Kým samotný František sa na Synode verejne nevyjadril, nablízku je aktivita, sústredená najmä medzi vedúcimi osobnosťami nemeckej hierarchie, ktorá by umožnila rozvedeným a občiansky zosobášeným katolíkom pristupovať k Eucharistii. Pri zverejnení predčasného dokumentu Synody, Relatia, bola táto snaha rozšírená o výzvu „prijať a vážiť si“ „orientáciu“ homosexuálov, autorom ktorej bol vraj taliansky arcibiskup Bruno Forte, teológ ustanovený pápežom Františkom za jedného z organizátorov Synody.

Odkedy kardinál Walter Kasper vo februári 2014 prvýkrát navrhol, aby Cirkev dovolila rozvedeným a znovuzosobášeným katolíkom pristupovať k Eucharistii akoby to nebol žiaden problém, kardinál Burke ako jeden z hlavných obrancov tradičného učenia Cirkvi stále poskytuje rozhovory, v ktorých znovu opakuje a obraňuje koncept manželstva podľa katolíckej cirkvi.

V novembri poskytol Burke španielskym médiám rozhovor, v ktorom povedal: „Mnohým sa zdá, že loď, na ktorej sa Cirkev plaví, stratila svoj kompas.“ Španielskemu týždenníku Vida Nueva Burke povedal, že informácia o tom, čo bolo povedané v synodálnej sieni, bola skreslená tlačovým úradom Svätej stolice a oficiálnymi dokumentmi, ktoré zverejnili samotní organizátori Synody.

Dokument zverejnený v polovici jednaní podľa kardinála „vyzeral ako manifest na zmenu poriadku Cirkvi týkajúci sa neusporiadaných zväzkov.“ Menšie skupiny zostavené na prediskutovanie záležitostí do hĺbky boli organizátormi Synody opísané falošne. Biskupi v týchto skupinách museli vyslovene žiadať: „Nech sú naše práce zverejnené.“

Až dovtedy verejnosť nevedela, čo si myslíme. Všetko bolo kontrolované a manipulované, ak to tak môžem nazvať,“ dodal kardinál.

Mnohí biskupi a kňazi mi potom hovorili, že za nimi prišli ľudia z neusporiadaných zväzkov a chceli pristupovať k sviatostiam. Povedali, že to chce pápež.“

Hovoríme o zásadnej záležitosti, nie o nejakej nepatrnej. Manželský zväzok je pilierom Cirkvi. Ak túto pravdu neučíme a nežijeme správne, sme stratení. Prestávame byť Cirkvou. Učenie Cirkvi a postoj, ktorý je mu protichodný, nemôžu byť na Synode v jednej rovine.“

Čo však svetské médiá nechápu je, že v očiach katolíckej cirkvi rozvod nie je iba zakázaný, on vlastne vôbec neexistuje; je to ontologicky nemožné. Existencia rozvodu je pre verných katolíkov prijímaná len ako spôsob potrebného ústupku sekulárnemu svetu, ktorý žije v stave popierania. Je to „legálna fikcia,“ ktorej sa vyhovuje len za sprievodu námietok.

Cirkev vždy verila, že Kristove slová boli vyjadrené verne a že druhá osoba Svätej Trojice nebola autormi Evanjelií pomýlená, nesprávne citovaná a prekrúcaná.

V Evanjeliu podľa Matúša sa v 19. kapitole píše:

Pristúpili k nemu farizeji a pokúšali ho: „Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?“

On im odpovedal: „Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril a povedal: ,Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele?‘ A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“

Povedali mu: „Prečo potom Mojžiš rozkázal dať priepustný list a prepustiť?“

Odpovedal im: „Mojžiš vám pre tvrdosť vášho srdca dovolil prepustiť vaše manželky; ale od počiatku to nebolo tak. A hovorím vám: Každý, kto prepustí svoju manželku pre iné ako pre smilstvo a vezme si inú, cudzoloží.“

Doktrína katolíckej cirkvi o tom, že pre rozvod neexistuje žiadna objektívna, „ontologická“ skutočnosť, teda vychádza z Kristových vlastných nekompromisných slov. Človek, ktorý sa rozviedol a znovu zosobášil, žije podľa Kristových slov v cudzoložstve, teda v smrteľnom hriechu, a kým neoľutuje svoje konanie a nezmení svoj životný štýl, nemôže pristupovať k Eucharistii.

Pre Cirkev je manželstvo posvätnou skutočnosťou, tvrdou a nemennou ako diamant, ktoré môže existovať iba medzi mužom a ženou, pre plodenie detí a starostlivosť o ne a pre posväcovanie všetkých členov rodiny. Je teda vežou, ktorá je chránená katolíckou cirkvou pred celou konštrukciou sexuálnej revolúcie.

V čase, keď inštitúcia manželstva čelí útokom, aké od založenia kresťanskej civilizácie ešte neboli, môže aj neschopnosť podať správne vysvetlenie vyznievať ako závažný nedostatok.

DISKUSIA k článku