Gendercída: Svadba v Číne stojí ročný príjem

1,484
Kultúra smrti

PEKING – Náklady na svadbu v modernej Číne v niektorých mestách presahujú priemerný ročný príjem. Je to spôsobené čoraz výraznejším nepomerom pohlaví, ktorý je výsledkom desiatok rokov selektívnych potratov podľa pohlavia.

Podľa výsledkov nedávnej štúdie 75% čínskych mužov nezarába dosť na to, aby ženy vôbec zvažovali, že si ich vezmú. Ak tak urobia, čakajú ich roky platenia dlhov.

Pred svadbou musel Derek Wei svojej budúcej manželke Lucy Wangovej vyplatiť 68 888 juanov (približne 8600 eur) ako „cenu za nevestu“ či veno. „V priemernej rodine je zásnubný dar okolo 7700 eur,“ povedal Wang. „Ak mám byť úprimný, tam, odkiaľ pochádzam, takáto suma sotva zaváži.“

Výskum Asociácie sociálnych pracovníkov v Číne z roku 2011 ukázal, že 70% žien okrem tučného vena od muža očakáva aj byt ako povinnú súčasť „výbavy“, ktorá zahŕňa aj auto, šperky a rôzne iné komodity.

Byt v čínskom meste má asi takú hodnotu ako pätnásťročný príjem bežného Číňana.

Podľa The Epoch Times je bežné, že celkové náklady spojené so svadbou v meste Hangzhou dosahujú hodnotu asi 1,78 mil. juanov (223 000 eur), v Nanjingu je to 1 mil. juanov (125 000 eur).

Výskum ukázal, že „80% opýtaných slobodných žien si myslí, že ak muž nezarába mesačne viac než 4000 juanov, je rozumnejšie zvážiť, či sa mu oplatí začínať nejaký vzťah.“

Podľa toho istého výskumu však len 29% mužov zarába viac než 15 000 juanov mesačne (1800 eur), čo predstavuje 21000 eur ročne.

Situácia čínskych mužov sa nevyvíja veľmi ružovo, keďže sú menej vzdelaní a horšie platení než ženy. Tento trend narastá aj v USA.

Muži z väčšiny vidieckych oblastí Číny, ktorí sú často na okraji chudoby, majú veľmi nízku šancu, že sa niekedy dostanú do chomúta.

Čínsky národ je poznačený vážnou nerovnováhou pohlaví. Na 100 žien pripadá 117 mužov.

Reggie Littlejohnová z organizácie Ženské práva bez hraníc už dlhšie tvrdí, že celoživotná osamelosť je jedným zo sprievodných produktov jedovatej zmesi kultúrneho sexizmu a neúprosných opatrení na kontrolu počtu populácie.

 „Odhadujeme, že asi 37 miliónov čínskych mužov sa nikdy neožení, pretože ich budúce manželky boli zavraždené ešte pred svojím narodením,“ vyhlásila Littlejohnová. „Táto nerovnováha počtu mužov a žien je hybnou silou obchodovania so ženami a sexuálneho otroctva. Nielen v Číne, ale aj v susediacich štátoch.“

Čínski úradníci zaoberajúci sa populáciou sa pýšia tým, že od zavedenia nových opatrení komunistickej strany v roku 1979 zabránila politika jedného dieťaťa narodeniu 400 miliónov detí. Littlejohnová vyhlásila, že 336 miliónov sú potraty a zvyšok je pripísaný nútenej sterilizácii.

Podľa ministerstva zahraničných vecí počet čínskych žien stále klesá. Dôvodom je aj skutočnosť, že ženy v Číne páchajú samovraždu trikrát častejšie než muži. Je to následok „rodinnej politiky vymedzujúcej povolený počet detí a vplyvu iných sociálnych faktorov.“

Ukončenie selektívnych potratov na základe pohlavia bolo hlavnou témou tohtoročného marcového Pochodu za život, kde bola Littlejohnová hlavnou rečníčkou.

Littlejohnová roky bojovala za to, aby bola táto najbrutálnejšia forma rodovej diskriminácie vynesená na svetlo. Bola vďačná za to, že národné pro-life hnutie poukázalo na nútené potraty čínskych žien.

 „Ďakujem,“ povedala. „Ste pre mňa inšpiráciou.“

OSN odhaduje, že kvôli selektívnym potratom a gendercíde na svete „chýba“ okolo 200 miliónov dievčat. 

DISKUSIA k článku