Dva postoje v Cirkvi: A) mučeníctvo za manželstvo vs. B) odsudzovanie ,,tvrdého slovníka"

2,485
Neutral

Dvaja kardináli aktívni na minuloročnej Mimoriadnej synode o rodine ponúkli vo svojich príhovoroch k anglickému publiku začiatkom marca zarážajúco kontrastné posolstvá ohľadom horúcich tém  Synody.

 

Zatiaľ čo americký kardinál Raymond Burke vyzval kresťanov, aby boli pripravení čeliť mučeníctvu, ak to bude nutné, pri obrane manželstva, filipínsky kardinál Luis Tagle na tú istú tému poznamenal, že sa potrebujeme vyhnúť „tvrdému“ a „kritickému“ slovníku o homosexuáloch a katolíkoch, ktorí sa „znovu zosobášia“ bez anulácie.

Kardinál Burke prehovoril na konferencii, ktorú organizovali Spoločnosť na ochranu nenarodených detí a Hlas rodiny v severnom Anglicku. Kardinál povedal, že naša spoločnosť sa „už viac nemôže nazývať kresťanská“ a vyzval na hnutie za novú evanjelizáciu, začínajúcu od začiatku.

V našich dňoch musí byť naše svedectvo o nádhere pravdy o manželstve jasne zrozumiteľné a hrdinské“, povedal. „Musíme byť pripravení trpieť, tak ako počas stáročí kresťania trpeli, aby sme si uctili a zachovali živú úctu k Posvätnému manželskému stavu.“

Odporučil, aby sme si za príklad zobrali Sv. Jána Fishera, Sv. Tomáša Mórusa a Sv. Jána Krstiteľa. Troch mužov, ktorí „boli mučeníci za obranu neporušiteľnosti vernosti a nerozlučnosti manželstva.“

Kresťanská viera a prax musí byť odznovu odovzdávaná, akoby po prvý raz, ako to bolo počas prvých kresťanských storočí a v čase evanjelizácie našich rodných krajín“, povedal Burke.

Už sa nepredpokladá kresťanský charakter kultúry, aj keď to tak počas stáročí bolo.Kresťania, ktorí sa podujmú na túto kľúčovú misiu, povedal, „musia venovať osobitnú pozornosť posvätnosti manželstva, vernosti, nerozlučnosti a prokreativity manželského zväzku.“

Súčasná situácia vo svete, ako povedal, sa zrodila zo systematického oddeľovania prokreativity (otvorenosti pre splodenie detí, pozn. prekl.) od sexuálneho spojenia. „Človek musí myslieť na tú spúšť, ktorú denne spôsobuje nášmu svetu multi-miliardový pornografický priemysel, alebo neuveriteľne agresívna homosexuálna agenda, ktorá môže vyústiť iba v hlboké neštastie a beznádej tých, ktorí sú ňou ovplyvnení a tiež v zničenie spoločnosti, ako sa to historicky vždy stalo.“

Pre transformáciu západnej kultúry je fundamentálne nutné ohlasovať pravdu o manželskom zväzku vo svojej plnosti a náprava antikoncepčného myslenia, ktoré sa bojí života a bojí sa prokreativity.“

Dodal, že táto evanjelizácia musí začať vo vnútri samotnej Cirkvi. „Ak si nová evanjelizácia nenájde miesto v manželstvách a v rodine, potom si nenájde miesto ani v Cirkvi a v spoločnosti.“

Kardinál Burke varoval, že západná kultúra je „hlboko zmätená a v stave omylu o základnej pravde manželstva a rodiny“. Dodáva, že tento zmätok sa už dostal aj do Cirkvi.

Povedal, že Cirkev je„pod tlakom úplne sekularizovanej kultúry“, zažila „narastajúci zmätok a dokonca omyly“, ktoré sa dostali dovnúra. „Tie ju závažne oslabia, ak nie úplne skompromitujú svedectvo Cirkvi na škodu celej spoločnosti.“

Tento zmätok a omyly sa stali svetu viditeľné“ počas Synody. Burke komentoval, že notoricky známy dokument Relatio zo stredu Synody, ktorý navrhoval, že Cirkev by mala „prijímať a vážiť si … homosexuálnu orientáciu“ bola „manifestom, istým druhom podnetu“ pre biskupov, aby tlačili na zrušenie Cirkevného „trvalého učenia.“

Burke označil za prvý prípad výskytu tohto „zmätku a omylu“ na oficiálnej úrovni príhovor kardinála Waltera Kaspera vo februári 2014 počas konzistória kardinálov. Kardinál Kasper je nemecký teológ, ktorý je už desaťročia dobre známy ako popredný hlas „progresivistickej“ frakcie v Cirkvi. Aj keď bolo konzistórium týmto prejavom údajne pobúrené, keďže Kasper navrhol ustúpiť od Cirkevného eucharistého poriadku a dať nabok morálne učenie o nerozlučnosti manželstva, pápež František na druhý deň chválil kardinála za jeho „jasnú“ teológiu.

 

V tom istom čase na inom mieste Veľkej Británie, kardinál Tagle z Manily odsúdil používanie „tvrdého“ a „kritického“ slovníka na opísanie hriechov cudzoložstva a homosexuálneho správania. Po účasti na Kongrese Oheň mládeži v londýnskej Wembley aréne povedal pre denník The Daily Telegraph, že Cirkev sa potrebuje znovu naučiť svoje učenie o „milosrdenstve.“

Kardinála, ktorý bol nedávno pápežom ustanovený za hlavu Katolíckej biblickej federácie, začínajú niektorí pozorovatelia označovať za potencionálneho kandidáta ďalšieho konkláve. Kardinál Tagle povedal pre Telegraph, že Cirkev musí brať ohľad na súčasné spoločenské trendy a psychológiu vo svojej diskusii o sexualite.

Musíme priznať, že celá tato spiritualita, tento rast milosrdenstva a implementácia cnosti milosrdenstva je niečo, čomu sa musíme učiť znovu a znovu.“

Súčasťou toho sú tiež zmeny v kultúrnej a spoločenskej citlivosti, takže čo v minulosti bolo prijateľným spôsobom preukazovania milosrdenstva, … možno v našom súčasnom ponímaní tak vnímané nie je.

Myslím, že aj jazyk sa už zmenil, tvrdé slová,ktoré sa v minulosti používali na adresu homosexuálov a rozvedených či žijúcich oddelene, slobodných mamičiek a tak ďalej, boli v minulosti dosť kritické“, pokračoval kardinál.

Mnohí ľudia patriaci do týchto skupín boli škatuľkovaní a to viedlo k ich izolácii od širšej spoločnosti. Neviem, či je to pravda, ale počul som v istých kresťanských kruhoch, že utrpenie, ktorým si ľudia prechádzali bolo dokonca považované za spravodlivý dôsledok ich chýb, v tom zmysle spiritualizovaný.“

Ale sme šťastní, že v tomto vidíme a počujeme zmeny.“

Znovu zopakoval často používané klišé cirkevných predstaviteľov snažiacich sa o zmenu Cirkevnej „pastoračnej praxe“ smerom k ľuďom v „neštandardných“ sexuálnych zväzkoch a povedal, že tým sa nemení cirkevné učenie. Zopakoval návrh kardinála Kaspera a jeho stúpencov, že to bude iba záležitosť posúdenia „individuálnych prípadov.“

Tu, minimálne pre Katolícku cirkev, existuje pastoračný prístup, ktorý sa prejavuje pri radení, v sviatosti zmierenia, kde sú jednotlivé osoby a jednotlivé prípady preberané špecificky a individuálne, takže pomoc, pastoračná odpoveď, môže byť adekvátne poskytnutá osobe.“

Kardinál pokračoval: „Každá situácia tých, ktorí sa rozvedú a znovu zosobášia je celkom jedinečná. V konečnom dôsledku môže byť kontraproduktívne mať všeobecné pravidlo. Môj postoj je v tejto chvíli sa opýtať ‚Môžeme brať každý prípad vážne a existujú v tradícii Cirkvi cesty k tomu, aby sme sa každému prípadu venovali jednotlivo?‘ Dúfam, že ľudia uznajú, že toto je tá téma, kde nie je ľahké odpovedať ‚nie‘ alebo ‚áno‘. Nemôžeme mať jeden recept na všetko.

 

DISKUSIA k článku