Kardinál Burke sa pri príležitosti svojej prvej návštevy v kanadskom hlavnom meste Ottawa vo svojom prejave dotkol krízy kultúry. Zdôraznil, že obrana ľudského života a podpora prirodzeného manželstva je základ akejkoľvek skutočne ľudskej kultúry. Západná posadnutosť smrťou a ničením nemôže byť „transformovaná“dovtedy, kým nie je „pravda o manželskom zväzku [proklamovaná] vo svojej plnosti,“ povedal.
„Ochrana a podpora ľudského života, manželstva a rodiny je základom kresťanskej kultúry a vlastne ktorejkoľvek životaschopnej ľudskej kultúry,“ povedal pre 330 účastníkov zhromaždených v Kanadskom centre pre konferencie a podujatia na oslavu 20. výročia existencie NET Canada.
Národné evanjelizačné tímy (NET) existujú, aby vyzývali mladých katolíkov k láske ku Kristovi a k žitiu sviatostného života Cirkvi pomocou duchovných stretnutí pozostávajúcich z osobných svedectiev, scénok a hudby, ktoré vedú malé skupinky mladých ľudí cestujúcich od pobrežia k pobrežiu.
Vo svojom príhovore kardinál ocenil NET, povedal, že sú „zaiste vytrvalým a brilantným agentom nádeje a povzbudenia pre našich mladých, ktorí osobitne dojímavým spôsobom rozumejú výzve žiť v Kristovi uprostred našej doby.“
Burke je medzi pro-life a pro-rodinnými lídrami na celom svete známy ako jeden z najpoprednejších cirkevných obrancov pravdy, morálky a autentického kresťanstva. Na konferencii predostrel niekoľko typov „najzávažnejších morálnych ziel,“ ktoré vytvárajú to, čo nazval „neusporiadaný morálny stav, v ktorom sa naša kultúra nachádza.“
„Napríklad masové vraždenie nenarodených v lone matky, ktoré je ospravedlňované ako uplatňovanie takzvaného ‚práva‘ matky, či vynosí dieťa, ktoré počala. Zároveň stále viac a viac čelíme odporným praktikám umelého vytváranie ľudského života a potom jeho deštrukcie v embryonálnom štádiu, ktoré je ospravedlňované ako prostriedok pre nájdenie domnelých liekov na paralyzujúce alebo smrteľné choroby.“
Spomenul priame a úmyselné zabíjanie slabých a chorých prostredníctvom eutanázie a asistovanej samovraždy, ktoré je falošne „ospravedlňované ako ‚rešpekt‘ ku kvalite ich života.“
Burke zakončil tento výpočet útokmi na manželstvo z rôznych ideologických dôvodov.
„Nedá tiež nemyslieť na stále viac postupujúcu agendu tých, ktorí chcú redefinovať manželstvo a rodinný život tak, aby zahŕňal neprirodzenú sexuálnu aktivitu dvoch osôb rovnakého pohlavia. Ospravedlňujú to ako toleranciu takzvaných ‚alternatívnych foriem‘ ľudskej sexuality. Ako keby mohla byť pravdivou iná forma ľudskej sexuality ako je tá, ktorú určil Boh, náš Stvoriteľ a Vykupiteľ a ktorú vpísal do nášho tela a duše.“
Burke označil hore uvedené za „závažné zlá, ktoré trápia dnešný svet.“ Dodal, že naznačujú spôsob života „ako keby Boh neexistoval.“
„Sú manifestáciou hriechu, pri ich koreni je pýcha. Pýcha človeka, ktorý odmieta uznať, že všetko, kým je a čo má, pochádza z ruky Božej, ktorý nás vytvoril a vykúpil z hriechu našich prvých rodičov,“ povedal.
Kardinál Burke uviedol, že napriek bezútešnosti morálneho obrazu Západu, kresťania „musia byť plní nádeje a odvahy v našej misii budovať silnú kresťanskú kultúru v našich domoch, našich komunitách a našich národoch.“
Zdôraznil, že „svätosť života“ bez ohľadu na situáciu, v ktorej sa kresťan nachádza, je skutočným programom novej evanjelizácie a jedinou odpoveďou pri boji s problémami.
Burke rozvinul pojem „svätosti života“ s ohľadom na žitie „pravdy o ľudskej sexualite.“
Praktizovanie čností čistoty, cudnosti a miernosti nazval „žitím pravdy o ľudskej sexualite,“ a má byť spojené s „praktizovaním spravodlivosti.“
„Aký zmysel má pre nás hovoriť o našej láske k Bohu a k blížnemu, keď nepraktizujeme spravodlivosť? Keď nerešpektujeme poriadok, ktorý Boh vložil do prírody a našich sŕdc, v našich vzťahoch s Bohom a blížnym?“ spýtal sa.
Pokračoval načrtnutím pochopenia katolíckej sexuálnej morálky, založenom na uznaní zmyslu sexuálneho styku, ktorý bol vytvorený Bohom na legitímne použitie v manželstve za účelom prinesenia nového života do sveta.
„Rešpekt k ľudskému životu sa v zásade týka rešpektu k integrite manželstva a rodiny tak, ako vychádzajú od Boha. Útok na nevinný a bezbranný ľudský život nenarodených má napríklad pôvod v mylnom pohľade na ľudskú sexualitu. Ten sa pokúša pomocou chemických a mechanických prostriedkov eliminovať v zásade prokreatívny charakter manželského styku.“
Pokračoval: „Omyl je v tom, že sa domnievajú, že umelo pozmenený styk si zachováva svoju integritu. Tvrdia, že taký styk zostáva zjednocujúci a milujúci, aj keď bola radikálne narušená prokreatívna povaha styku. V skutočnosti nie je zjednocujúci, ak jeden alebo obaja z partnerov vynímajú nevyhnutnú súčasť samodarovania, ktorá je základom manželského zväzku. Takzvaná ‚antikoncepčná mentalita‘ je vo svojej podstate proti životu. Mnoho metód antikoncepcie sú dokonca abortívne, čiže ničia život, ktorý už bol počatý a začal žiť.“
Burke povedal, že muži, ženy aj spoločnosť sama čelia zničeniu tam, kde sa stráca skutočný zmysel sexuálneho styku.
„Manipulácia s pohlavným stykom, ako to odvážne rozoznal pápež Pavol VI., vedie k mnohým formám násilia na manželstve a rodine cez rozšírenie antikoncepčnej mentality, osobitne medzi mladými. Na ľudskú sexualitu sa už nepozerá ako na dar od Boha, ktorý viaže muža a ženu spolu vo zväzku celoživotne vernej lásky, korunovanom darom nového ľudského života. Ale vidí ju ako nástroj osobného uspokojenia.“
„Ak sa na sexuálny zväzok už viac nepozeráme ako na prokreatívny vo svojej podstate, ľudská sexualita môže byť zneužitá mnohými spôsobmi. Tie sú hlboko škodlivé a aj zničujúce pre jedincov a spoločnosť samotnú. Stačí nám pomyslieť si na devastáciu, ktorú denne nášmu svetu spôsobuje multimiliardový pornografický priemysel,“ povedal.
Burke zdôraznil, že je nevyhnutné vrátiť sa k pápežskej encyklike Humanae Vitae z roku 1968, aby nám pomohla propagovať pohľad Cirkvi na ľudskú sexualitu. Odkázal na pápeža Benedikta XVI, ktorý „dal jasne najavo, že učenie v Humanae Vitae nie je jednoducho vecou osobnej morálky.“
„Pre transformáciu Západnej kultúry je zásadné proklamovať pravdu o manželskom zväzku vo svojej plnosti a napraviť antikoncepčné myslenie, ktoré sa obáva života a obáva plodnosti,“ povedal.
Obnovenie rešpektu pre integritu manželského zväzku označil za „zásadné“ pre budúcnosť Západnej kultúry a pokrok v kultúre života.
Burke ďalej hovoril o úlohe svedomia ako „neomylného sprievodcu“ k svätosti života. Ale týka sa to svedomia, ktoré je „cvičené v naslúchaní iba Božiemu hlasu a odmietaní toho, čo by mohlo oslabovať alebo akýmkoľvek spôsobom kompromitovať naše svedectvo pravde, ktorá nás sama vyučuje prostredníctvom Cirkvi, cez naše denné modlitby a pobožnosti, cez naše poznanie svätých, s ktorými máme v Cirkvi spoločenstvo, a cez naše štúdium oficiálneho učenia Cirkvi.“
„Dnes si musíme dať pozor na falošné ponímanie svedomia, ktoré by svedomie v konečnom dôsledku použilo na ospravedlnenie hriešnych skutkov, čo by bolo zradou nášho povolania k svätosti,“ povedal.
Svoj prejav kardinál Burke zakončil vyhlásením, že svätosť života si od nás vyžaduje denné mučeníctvo „verejného svedectva našej viery,“ aj keď také svedectvo vyžaduje „vyliatie krvi.“
„Iste čelíme v našej dôsledne sekularizovanej kultúre strachu výzvam pre našu vieru. Sme tvárou v tvár proti stále postupujúcej agende proti životu a proti rodine zo strany mnohých, ktorí majú v našej kultúre moc.“
„Nevraživosť a ešte viac rozšírená indiferentnosť voči názorom, ktoré my pokladáme za najvzácnejšie, nás pokúša k rozčarovaniu a dokonca k vyhýbaniu sa vydávaniu verejného svedectva o našej viere. Ale sme povolaní k mučeníctvu a boli sme k nemu posvätení a posilnení sviatosťami krstu a birmovania. To od nás vyžaduje neúnavne ponúkať svoje svedectvo s vedomím, že Boh si vzbudí dobré ovocie,“ povedal.
„V podmienkach rozpadu rodinného života, masového útočenia na nevinné a bezbranné ľudské životy a porušovania integrity manželského zväzku v našej spoločnosti, je výzva na mučeníctvo ešte viac naliehavá,“ dodal na záver.