teplomer

 

Benedikt XVI.: Ak viera a spása nie sú prepojené, viera nemá zmysel

1,580
Kultúra života

Emeritný pápež Benedikt XVI. sa verejne prihovára už veľmi zriedka, no 16. marca poskytol rozhovor (v anglickom preklade ho nájdete tu) pre denník Konferencie biskupov Talianska – Avvenire. Hovoril o dvojakej hlbokej kríze, ktorá nastala v Cirkvi po Druhom vatikánskom koncile. Správa sa rozšírila už aj v Nemecku, a to vďaka vatikánistovi Giuseppeovi Nardiovi, ktorý pracuje pre nemecký katolícky spravodajský portál Katholisches.info.

Pápež Benedikt nám pripomenul niekdajšie neodmysliteľné katolícke presvedčenie, že nie každý môže byť spasený a pôjde do pekla:

„Misionári 16. storočia boli presvedčení, že ten, kto nie je pokrstený, bude zatratený. Po Druhom vatikánskom koncile sa od tohto presvedčenia úplne upustilo. Výsledkom bola dvojaká hlboká kríza. Bez upriamenosti na večný život sa rúcajú základy našej viery.“

Benedikt tiež hovoril o hlboko premyslenej zmene dogmy, ktorá hovorí, že mimo cirkvi niet spásy. Hlásaním tejto dogmy sa podľa pápeža stráca nadšenie pre misionársku činnosť: „Vytratila sa motivácia pre oddanosť misionárskemu poslaniu.“

Po zmene postoja Katolíckej cirkvi sa natíska otázka: „Prečo by sme mali presviedčať ľudí, aby prijali kresťanskú vieru, keď môžu byť spasení aj bez nej?“ pýta sa pápež Benedikt.

Podľa pápeža existujú aj ďalšie následky tohto postoja Katolíckej cirkvi. Napríklad aj sami katolíci sa akosi viac vzďaľujú od svojej viery. „Ak sú ľudia, ktorí môžu byť spasení aj iným spôsobom, prečo kresťania nutne potrebujú kresťanskú vieru a jej učenie morálky?“ pýta sa pápež. „Ak už viera a spása nie sú vzájomne prepojené, potom ani viera nemá zmysel,“ dodáva.

Pápež Benedikt odmieta myšlienku Karla Rahnera o anonymných kresťanoch, ako aj to zmýšľanie, že všetky náboženstvá rovnako napomáhajú obsiahnuť večný život.

„Ešte menej prijateľné je riešenie, ktoré navrhujú teórie náboženského pluralizmu. Podľa nich všetky náboženstvá – každé svojím spôsobom – predstavujú určitú cestu k spáse, a preto by sa ich účinky mali považovať za rovnocenné,“ spomenul Benedikt. V tejto súvislosti sa tiež dotkol zatiaľ oficiálne neuznaných názorov nedávno zosnulého jezuitského kardinála Henriho de Lubaca, ktorý hovoril o tzv. náhradnom sprostredkovaní Krista. „Jeho myšlienkami by sme sa mali ďalej zaoberať,“ myslí si pápež.

Benedikt nám tiež naznačuje, aká dôležitá je v súčasnosti ľudská náklonnosť: „Človek bude vo svojom srdci aj tak stále túžiť po pomoci dobrého Samaritána.“

„V krutosti moderného sveta technológií, kde sa už neberie ohľad na city, rastie túžba po spásonosnej bezpodmienečnej láske, ktorá by sa dávala zadarmo,“ pokračoval Benedikt.

Všetkým pripomína: „Cirkev nevznikla sama od seba. Stvoril ju Boh a neustáve ju rozširuje. Deje sa to skrze sviatosti, predovšetkým krstom. Stávame sa súčasťou Cirkvi, no nie byrokratickým spôsobom, ale prostredníctvom sviatosti.“ A presvedčivo dodáva:„Nikdy sa nezaobídeme bez milosti a odpustenia.“

DISKUSIA k článku