Belgickí lekári z oddelení intenzívnej medicíny podporujú nedobrovoľnú eutanáziu

1,720
Kultúra smrti

Podľa nedávneho oficiálneho stanoviska Belgickej spoločnosti pre intenzívnu medicínu je nedobrovoľná eutanázia akceptovateľným terapeutickým postupom. Hoci je v Belgicku za istých okolností dobrovoľná eutanázia legálna, nedobrovoľná eutanázia je v zásade ilegálna. Ale Spoločnosť chce mať možnosť vykonať eutanáziu u pacientov, ktorí už zrejme nebudú dlho žiť.

Spoločnosť artikuluje svoju politiku veľmi dôkladne. Nejde tu o šedé zóny, ako napríklad zastavenie ťaživej alebo márnej liečby alebo vyvažovanie uľavovania od bolesti a možného skrátenia pacientovho života. Jasne sa tu hovorí, že „skrátenie procesu umierania podaním sedatív v miere prekračujúcej potrebu pacienta, môže byť nie len akceptovateľné, ale v mnohých prípadoch aj žiadúce.“

„Skrátenie procesu umierania“ je eufemizmus pre podanie smrtiacej injekcie.

Väčšina umierajúcich pacientov v intenzívnej starostlivosti nemá vopred pripravené inštrukcie a „väčšinou nie sú v stave požiadať o eutanáziu.“ Preto, „môžu nastať ťažkosti, keď účinok liekov používaných na upokojenie a úľavu od bolesti počas manažmentu konca života je nesprávne interpretovaný ako úmyselné urýchlenie procesu umierania.“ Riešením týchto ťažkostí je podľa Spoločnosti povoliť jej členom zabíjanie pacientov.

Tým sa Spoločnosť vlastne vyhlásila za nadradenú zákonu. Hoci je nepravdepodobné, že by belgickí lekári s podporou Spoločnosti boli postihovaní. Bude zaujímavé vidieť, ako bude reagovať vláda.

Spoločnosť tiež tvrdí, že lekári na oddeleniach intenzívnej starostlivosti by mali informovať príbuzných o rozhodnutí vykonať eutanáziu na pacientovi, ale neukladá im povinnosť požiadať príbuzných o súhlas. Politika sa týka rovnako dospelých ako aj detí. Navyše pacienti nemusia trpieť; „skrátenie procesu umierania“ môže v podstate urýchliť smrť, hovorí stanovisko.

Stanovisko končí uistením lekárov intenzívnej starostlivosti, že to, čo robia „nemá byť interpretované ako zabíjanie, ale ako humánny akt sprevádzania pacienta na konci jeho/jej života.“

Vo februári hlavný autor tejto politiky, Jean-Louis Vincent, bývalý prezident Spoločnosti, uverejnil v hlavných belgických novinách Le Soir komentár vysvetľujúci stanovisko Spoločnosti. Sťažoval sa, že lekári intenzívnej starostlivosti pracujú na „právnom území nikoho“ a že Belgicko potrebuje zákon, ktorý zakáže príliš agresívnu terapiu. Verí, že smernice ukladajúce pokračovať v liečbe sú viac než neužitočné a že lekári musia mať možnosť podať smrtiace injekcie na skrátenie životov, ktoré už nie sú hodné žitia, aj keď pacienti nedali svoj súhlas. „Prvou úlohou medicíny je navrátiť alebo udržať zdravie, čo znamená prospech jednotlivca, nie život za každú cenu,“ napísal.