teplomer

 

Ako je to vlastne s pápežovým postojom k potratom?

2,591
Kultúra života

Prinášame vám zamyslenie sa otca Franka Pavoneho, národného riaditeľa organizácie Priests for Life.

* * *

Rozsiahly rozhovor jezuitu, reverenda Antonia Spadara, s pápežom Františkom nedávno priniesli viaceré časopisy. Niektorých katolíkov však znepokojil pápežov akoby menší dôraz cirkvi na pro-life a pro-rodinný aktivizmus. Ja sa však s týmto znepokojením vôbec nestotožňujem. Keď ma prvýkrát oslovili, aby som sa vyjadril k tomu rozhovoru, práve som bol s pápežom v jedálni Casa  Santa Marta, kde býva. Niekoľko hodín predtým som mal na konferencii vo Vatikáne prejav o úlohe cirkvi pri obrane ľudského života a o naliehavosti čeliť problému s potratmi. Dvakrát som s pápežom Františkom hovoril o mojej pro-life práci v cirkvi a stretol som sa z jeho strany len s povzbudením. Moje pôsobenie v organizácii Priests for Life (v preklade Kňazi za život) je zamerané na pomoc cirkvi, aby bol efektívnejšia pri reagovaní na tragédiu potratu.

Takže, čo chcel vlastne pápež povedať o cirkevnom učení o otázke potratov?

Ja sám to neustále spomínam, a teda, že naše učenie o potratoch a naše snahy o ich zastavenie nie sú dobrovoľnou aktivitou, pridanou do našej viery tými, ktorí jej sú naklonení. Naopak, sú neoddeliteľnou súčasťou našej viery a vyplývajú priamo z nášho najzákladnejšieho presvedčenia o Bohu a spasení. V rozhovore pápež uviedol: „Hlásanie o spásonosnej láske Boha predchádza morálne a náboženské príkazy.“ Je to, samozrejme, pravda, a platí to nielen o našom učení o potratoch, ale tiež o každej morálnej otázke.

Pápež aj v praxi ukázal to, o čom tu hovorí. Zoberte si napríklad jeho kázeň na celosvetový Deň Evanjelia života v nedeľu 16. júna na svätopeterskom námestí, kde boli prítomní pro-life predstavitelia a aktivisti z celého sveta. Tú omšu som s ním koncelebroval a po jej skončení niektorých znepokojovalo, že pápež sa vo svojej kázni výslovne nezmienil o potrate.

Povedal: „Písmo nám všade hovorí, že Boh je žijúci, je tým, kto darúva život a ukazuje cestu k plnosti života...Prikázania nie sú litániami zákazov – toto nesmiete robiť, tamto nesmiete robiť, inému nesmiete robiť. Naopak, sú veľkým „áno“, áno Bohu, láske, životu.

Práve toto chcel pápež v spomínanom interview povedať, keď v kontexte spomenul učenie o potratoch. Vlastne to chráni a posilňuje cirkevné učenie o potratoch (a iných morálnych otázkach), z dôvodu založenia týchto postojov na základných potvrdeniach viery a, v tomto prípade, na samotnej podstate Boha. Týmto pápež nehovorí, že potrat je zlý, ale ukazuje nám, prečo s postojom viery môžeme prísť len k tomuto jedinému záveru, nie k nejakému inému. Ak človek odmieta stanovisko cirkvi proti potratom, neodmieta len názor alebo politický postoj, takíto ľudia odmietajú vieru ako takú.

V skutočnosti pápež v tej kázni 16. júna uviedol, že nerešpektovanie života je to isté ako modlárstvo. „Zo skúseností vieme, že ľudia si často nevolia život, neprijímajú „evanjelium života,“ ale nechajú sa viesť ideológiami a spôsobmi myslenia, ktoré kladú životu prekážky, nerešpektujú ho, pretože vychádzajú zo sebectva, vlastných záujmov, ziskuchtivosti, moci a pôžitkárstva, nie z lásky...Výsledkom je, že na mieste živého Boha  sú pominuteľné ľudské idoly, ktoré ponúkajú omámenie chvíľkovou slobodou, ale na konci prinášajú nové formy otroctva a smrti.

Od začiatku pontifikátu pápeža Františka som povzbudený jeho prístupom k pro-life otázkam. Preňho je to celé o integrovaní učenia cirkvi a praktizovania viery a morálky. Všetko sa sústredí na spájanie sa s človekom, ako sa spájame s Kristom. Jeho túžba umyť nohy väzňom a chodiť medzi chudobných je práve ten duch, ktorý jeho a všetkých nás spája s našimi najchudobnejšími a najslabšími susedmi – s tými nenarodenými. Pápežov dôraz na „kontext“ a „vyváženosť“ je presne to, čo nám bráni povedať, že jeho zameranie sa na chudobných a prehliadaných znamená menej než zameranie sa na nenarodených. Presne takýto druh myslenia pápež odmieta.

Kontext zahŕňa kontext ľudského rozumu, ktorý ukazuje, že potrat likviduje viac ľudských životov, než čokoľvek iné, a zároveň kontext všetkých učebných dokumentov cirkvi, ktoré nás učia, že naše najzákladnejšie právo, ktoré zároveň podmieňuje všetky ostatné práva, je život. To nás tiež privádza ku kontextu milosrdenstva, čo je dôvod prečo – v jednom mojom rozhovore s pápežom Františkom – osobitne pochválil prácu organizácie Rachel Vineyard, kde pôsobím ako pastoračný riaditeľ. Je to najrozsiahlejšia služba liečenia a odpustenia pre tie, ktoré podstúpili potrat. Povedať áno životu je povedať áno milosrdenstvu.

Preto nie, neznepokojuje ma obsah rozhovoru s pápežom, ani údajný menší dôraz na potraty. Nič z toho totiž nie je pravda.

DISKUSIA k článku