15 heréz a odvážni svätí, ktorí proti nim bojovali 1/3

DÁTUM ZDROJA: 
05. Dec 2013

História Katolíckej cirkvi je plná rôznych typov heréz, ktoré napadli pravdy viery. Od skorých čias gnostikov a doketikov až po dobu jansenistov a kvietistov pretrváva dojem, že nikdy nebol prítomný nedostatok kacírskych myšlienok.

Ale v každej dobe Boh vyviedol odvážnych a statočných mužov, ktorí proti týmto herézam bojovali. Títo svätí bojovníci dali svoje životy službe Kristovi a jeho Cirkvi svojim vlastným spôsobom a to či už ako mučeníci, spovedníci alebo jednoducho ako služobníci iných v mene lásky k Ježišovi.

Toto je zoznam 15-tich hlavných heréz, ktorým Cirkev čelila, a preslávených mužov ktorí proti nim bojovali. (čísla za textami označujú zdroje na konci článku).

1.  Pelagianizmus a Sv. Augustín z Hippa

“Existuje názor, ktorý volá po tvrdom a ráznom odpore - Myslím ním presvedčenie, že sila ľudskej vôle dokáže sama za seba, bez pomoci Boha, buď dosiahnuť dokonalú spravodlivosť alebo k nej stále postupovať."1 

Pelagianizmus radikálne poškodil cirkevné učenie o milosti, hriechu a páde. Človek, po ktorom nesie svoj názov, britský mních Pelagius (ktorý bol prekvapený niektorými slovami Sv. Augustína v jeho Vyznaniach), učil, že Adamov hriech nemá žiadny vplyv na nasledujúce generácie. V podstate bol podľa neho človek dobrý a neovplyvnený Pádom. V praxi to znamenalo, že môže človek pristúpiť k Bohu na základe svojej vlastnej slobodnej vôle a bez potreby milosti. Mnoho svätých proti dejto náuke bojovalo - zvlášť Sv. Dávid z Walesu - no bol to práve Sv. Augustín z Hippa, pravdepodobne najväčší spomedzi latinských lekárov (Cirkvi) a "najväčší šampión Cirkvi proti herézam"2, kto povstal a bojoval proti tomuto jedovatému myšlienkovému prúdu.

Narozdiel od Pelagia, Sv. Augustín potvrdil pravdu, že božia milosť je absolútne nevyhnutná aby sme mohli vykonať akýkoľvek pohyb smerom k Bohu. Ako sám hovorí: "My tvrdíme, že ľudská vôľa je tak Bohom navádzaná ku konaniu dobra že mimo toho že sme vytvorení svojou vlastnou voľbou našej vlastnej vôle a toho, že existuje učenie, ktoré nám dáva inštrukcie ako by sme mali žiť, dostávame aj Ducha svätého skrze ktorého nám v našich srdiach vzniká láska k tomu najvyššiemu a nezmeniteľnému dobru, ktorým je Boh. A deje sa tak aj teraz, kým stále kráča vo viere a nie mimo dohľad."3

2.  Gnosticizmus a Sv. Irenej z Lyonu

"Ako môžu hovoriť, že telo smeruje ku skazenosti a nemá žiadny podiel na živote keď je živené Pánovým telom a krvou?"4

Gnosticizmus bol pravdepodobne najväčšou herézou ranej Cirkvi, rôzne druhy sekt podobné hydre a bábky, ktoré zastávali všetky druhy profánneho mysticizmu, askézy a vytvorili mnoho falošných evanjelií. Medzi ich ústredné princípy patrilo presvedčenie, že Kristus bol len duchovnou bytosťou a nie človekom z mäsa a krvi a že Boh Otec bol v skutočnosti len zlomyselným Demiurgom a že všetka hmota je nevyhnutne zlá.

Hlavný svätec, ktorý bojoval proti gnosticizmu a zničil všetky jeho aspekty bol Sv. Irenej z Lyonu. Jeho monumentálne dielo Adversus Haereses je systematickým vyvrátením všetkých gnostických sIekt, ktoré v tej dobe poznal. Sv. Irenej húževnato zastával tvrdenie, že Kristus bol Bohom v tele človeka pretože ak by bol len preludom, tak potom by nemusel trpieť a ani zomrieť. Jeho dielo je dôležité pre pochopenie heréz, ktoré napádali Cirkev počas prvých dvoch storočí jej existencie rovnako ako aj úžasnej hodnoty apoštolskej tradície jeho doby.

 

3.  Arianizmus a Sv. Atanáz Alexandrijský

"A tak prevzatím tela podobného našim a pretože všetci ľudia boli náchylní skazenosti smrti on toto telo smrti vzdal namiesto všetkých ostatných a ponúkol ho Otcovi..."5

Okrem rôznych gnostických siekt, ktoré zamorili ranú Cirkev je to práve ariamizmus, ktorý je pravdepodobne najznámejšou spomedzi všetkých kresťanských heréz. Udrel do úplných koreňov a jadra kresťanského učenia že Ježiš bol samotným Bohom v tele človeka a ponížil osobu Ježiša Krista na obyčajnú bytosť. Táto myšlienka žije aj dnes a v rôznych podobách či už od dobre známych siekt ako sú Svedkovia Jehovovi až po bizarný svet Apollo Quiloboy. Okrem toho sa stále ukrýva vo vetách niektorých moderných teológov ktorí tvrdia, že Ježiš je "Kristom" no nie je nič viac ako len pozdvihnutým človekom.

Sv. Atanáz Alexandrijský bol chodiacim liekom na túto herézu. Bol tvrdohlavý a neotrasiteľný a myslím si že nepreháňam keď poviem, že tento veľký muž stál osamote proti vlnám ariánskych útokov na pravdy kresťanskej viery. Zdôrazňovaním a tvrdohlavým držaním sa pravdy o Kristovi ako človeku tak aj Bohu Sv. Atanáz (spoločne s ostatnými ako napr. Sv. Hilarius Pictaviensis) účinne skončil účinkovanie arianistickej herézy v rádoch Cirkvi. 

4.  Nestoriánstvo a Sv. Cyril Alexandrijský

“Pravda sa javí jasnou tým, ktorí ju milujú."6

Sv. Cyril Alexandrijský nebol práve známy jemnosťou ak išlo o tých, ktorí by mohli zaútočiť na pravdy kresťanskej viery. Keď sa na scéne objavil Nestorius, pápež Sv. Celestín I. vyslal Sv. Cyrila aby potlačil bludy šírené týmto mužom. Nestoriova chyba bola v podstate (a povedal by som že ironicky) dvojaká: Panna Mária nebola Matkou Božou ale len Christotokos (v preklade "nositeľkou Krista") a že Kristus bol v skutočnosti dvomi osobami náhodne zjednotenými v jednom tele (jedno božské a jedno ľudské). 

Proti tejto myšlienke Sv. Cyril bránil jednotu Kristovej osoby ako Boha tak aj človeka s takou prudkosťou akú som nevidel ani u spisov, kde Sv. Hieroným obraňoval trvalé panenstvo Panny Márie proti Helvidiovi v roku 383. Skvelá obrana Kristovej osoby zo strany Sv. Cyrila počas koncilu v Efeze navždy postavila neporaziteľnú pevnosť voči všetkým tým, ktorý by zaútočili či na vtelenie, alebo Matku Božiu.

 

5.  Monoteletizmus a Sv. Maxim Vyznávač

“Vieru mám latinskú, no jazyk grécky."7

Monoteletizmus hlásal, že Kristus mal len jednu vôľu (božiu). Podobne ako monofyzitizmus hlásal, že Kristus mal len jednu podstatu (božskú) je monoteletizmus mnohými vnímaný ako kompromis s cieľom privedenia monofyzitov späť do Cirkvi. Ale hlásaním, že Kristus mal len božiu vôľu to bolo podobné tomu ako by vyhlásili, že Ježiš nebol Bohom v tele človeka ale len človiečikom ovládaným božou vôľou - Justin Holcomb z reformátorskej stránky The Resurgence to vtipne opisuje ako "Ježiš je ovládaný Skynetom".8 (Pozn. - Skynet z filmovej trilógie Terminátor)

Proti tejto heréze povstal statočný Sv. Maxim Vyznávač, ktorý je do dnešnej doby jedným z najviac cenených teologických mysliteľov kresťanského východu. Jeho obrana ortodoxnej náuky, že Kristus mal aj ľudskú aj božiu vôľu sa stretla s hrozivým odporom - skončil s vytrhnutým jazykom a odrezanou pravou rukou za to, že sa odmietal zmieriť s monoteletistickým cisárom Konstansom II. predtým čo bol vyhostený a krátko na to zomrel.  

6.  Albigénci a Sv. Dominik Guzmán

“…jeho srdce prasklo kvôli pustošeniam albigénskej herézy a jeho život sa odvtedy venoval obráteniu kacírov a obrane viery."9

Gnosticizmus v stredoveku opäť vystrčil svoju škaredú hlavu no tentoraz v podobe toho, čo bolo známe ako albigenizmus. So svojim dualistickým pohľadom na svet a nechuťou k Cirkvi kvôli skazenosti panujúcej v radoch jej duchovenstva začal albigenizmus lákať neuveriteľné množstvo nasledovníkov rozdelených na "dokonalých" a "veriacich". Hoci aj v dnešnej dobe je často idealizovaný z dôvodu oživenia záujmu v gnostické myšlienky a históriu hnutia NEW AGE, z môjho pohľadu to bolo niečo iné. V skutočnosti bol alarmujúcim kvôli svojmu vnímaniu všetkej hmoty ako zla - medzi jeho členmi bola podporovaná samovražda vyhladovaním za účelom oslobodenia duše od tela. V skutočnosti, keď bol "veriacemu" poskytnutý duchovný krst počas toho ako bol vážne chorý alebo umieral a zrazu sa nejak vyliečil tak nebol "tak často obetovaný alebo vyhladovaný k smrti (endura) za účelom toho, aby sa zabezpečila jeho spása,"10 pretože tento rituál mohol byť vykonaný iba raz.

Hoci bol nariadený cisterciánsky poriadok pre boj s touto herézou, jej úspech bol prinajlepšom minimálny. Sv. Dominik namiesto toho založil Rád kazateľov, pretože "to, čo bolo potrebné bola nová politika misionárov cestujúcich chudobne, no bohato čo sa vedomostí týka, aby bojovali s omylmi charitatívnym no účinným spôsobom." 11 Okolnosti ohľadom jeho bojov proti katarskej heréze (ako boli albigénci taktiež známi - katari) sú neuveriteľné - celú noc strávil diskusiou s albigénskym krčmárom za účelom záchrany jeho duše, Panna Mária ho vyzbrojila svätým ružencom, nahlas spieval hymny počas putovania cestami na ktorých v zálohe čakali katarskí nájomní vrahovia aby ho mohli zavraždiť (a boli z toho v úžase!), jediná kniha, ktorú zo sebou nosil bola kópia Evanjelia Sv. Matúša. Dokonca sa hovorí, že ho "Panna Mária vzala pod mimoriadnu ochranu a našepkávala mu počas toho ako sa modlieval."12

Hoci albigénska vražda pápežského legáta vyvolala masaker vo forme Križiackej výpravy proti albigéncom, "Dominik sa nepodieľal na násilí križiakov."13 Nakoniec vďaka svojmu zanieteniu pre lásku a oddanosť Kristovi "oživil odvahu katolíckych vojsk, priviedol ich k víťazstvu nad ohromujúcim množstvom protivníkov a konečne rozdrvil túto herézu."14

1 – The Spirit and the Letter, IV
2 – Butler’s Lives of the Saints, “St. Augustine of Hippo”, 1894 edition
3 – The Spirit and the Letter, V
4 – Against the Heresies, IV:18:5
5 – On the Incarnation, VIII
6 – Second Letter to Succensus, I
7 – Nájdete Tu.
8 – Nájdete Tu.
9 – Butler’s Lives of the Saints, “St. Dominic”, 1894 edition
10 – Rev. John Laux, Church History, IV:1
11 – David Farmer, Oxford Dictionary of Saints, “Dominic”, pg. 146
12 – Butler’s Lives of the Saints, “St. Dominic”, 1894 edition
13 – David Farmer, Oxford Dictionary of Saints, “Dominic”, pg. 146
14 – David Farmer, Oxford Dictionary of Saints, “Dominic”