New York, 1. august 2012, (LifeSiteNews.com) –  Nová správa pre agentúru OSN, podporovaná nadáciou Georgea Sorosa, vyzýva vlády sveta, aby legalizovali prostitúciu a užívanie drog. Kritizuje „konzervatívne interpretácie náboženstva“ o sexuálnej morálke a žiada národy otvoriť svoje hranice a štátne systémy zdravotnej starostlivosti prisťahovalcom infikovaným AIDS. Tvrdí, že šírenie AIDS sa zníži zrušením zákonov zakazujúcich úmyselné šírenie HIV. Štáty by mali zrušiť všetky zákony zakazujúce pasáctvo, nakoľko ženy dobrovoľne vykonávajú prostitúciu z rozumných dôvodov, napríklad z dôvodu „drogovej závislosti“. Poprední odborníci však pre LifeSiteNews.com uviedli, že správa je zavádzajúca a jej nariadenia by mohli viesť k zvýšeniu sexuálneho obchodu a väčšej ľudskej biede.

Svetová komisia pre HIV a  Rozvojový Program OSN (UNDP) vydali tento mesiac, dva roky po začatí svojej činnosti, prvú správu s názvom “HIV a zákon: práva, riziká a zdravie“.

Správa trvá na tom, že zákony „dehumanizujú mnohých so zvýšeným rizikom HIV: prostitútky, ľudí po zmene pohlavia, mužov, ktorí majú sex s mužmi (MSM), užívateľov drog, väzňov a prisťahovalcov“. Osobitne to platí tam, kde je „vláda ovplyvnená konzervatívnou interpretáciou náboženstva“, kde „ľudia trpia a zomierajú pre nerovnosť, nevedomosť, netoleranciu a ľahostajnosť“. To znevažuje zákony založené na „morálke“.

Uzatvára to tým, že štáty by mohli bojovať proti AIDS, ak by „zrušili zákony, ktoré zakazujú dospelým, ktorí s tým súhlasia, kupovať si alebo predávať sex. Podobne by mali byť zrušené zákony, ktoré, naopak, zakazujú komerčný sex, ako napríklad zákony proti “nemorálnemu“ zisku alebo proti “žitiu zo zisku“ z prostitúcie a z prevádzkovania nevestinca“.

Autori správy sa pokúšajú rozlíšiť dobrovoľné „prostitútky“ od obetí sexuálneho obchodu. „Rozdiel je v tom, že tie prvé pracujú na základe dohody, zatiaľ čo tie druhé z donútenia“, napísali. „Sexuálna práca nie je vždy zúfalým alebo iracionálnym činom. Je realistickou voľbou predávať sex s cieľom podporiť rodinu, vzdelanie alebo možno aj závislosť na drogách. Je to konanie pod určitým vplyvom.“ (Zvýraznenie bolo pridané.)

Ak prostitútky pracujú nelegálne, upierajú sa im „ľudské práva dostupné ostatným“, vrátane „prostriedkov, ktorými si iní môžu uplatňovať nároky voči zvoleným úradníkom“, napríklad prostredníctvom registrovaným lobistov.

Správa OSN navrhuje „zatvoriť všetky centrá núteného zadržania alebo “liečenia“  ľudí zapojených do sexuálnej práce alebo pre deti, ktoré boli sexuálne zneužívané“.

Trvajú na tom, že štáty by mali „uznať sexuálnu autonómiu mladých ľudí“ zabezpečením „sexuálneho vzdelávania a zníženia ubližovania“. To znamená  distribúciu kondómov a striekačiek a komplexný prístup mládeže k reprodukčným a HIV službám“.

Správa bola podpísaná takými významnými podporovateľmi ľavice ako Nadácia otvorenej spoločnosti Georgea Sorosa a Nadácia Ford, rovnako ako The American Jewish World Service (ktorého nový viceprezident pre komunikáciu, Stuart Schear, nedávno zastával rovnakú pozíciu v Americkej federácii pre plánované rodičovstvo), Austrálska AusAID a tiež úradmi OSN ako UNFPA, UNICEF, Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva a sekretariát UNAIDS.

Medzi jej podporovateľov patrí aj kongresmanka Barbara Lee, jediná členka Kongresu, ktorá hlasovala proti zvrhnutiu Talibanu po 11. septembri. Ďalej predchádzajúci brazílsky prezident Fernando Cardoso, ktorý spolu s Jimmym Carterom a Desmondom Tutuom založil internacionalistickú organizáciu známu ako “The Elders“.

Správa uvádza, že jej závery „nemusia nevyhnutne odrážať názory“ UNDP. Avšak, úradníci OSN navrhujú zrušenie zákonov proti homosexualite, transsexualizmu a „zákonom, ktoré nevhodne kriminalizujú prenášanie HIV“.

Vydávanie zákonov zakazujúcich vedomé poukazovanie na ľudí, ktorí majú HIV, napomáha šíreniu AIDS, pretože nimi „odrádzajú ľudí od toho, aby sa dali testovať alebo liečiť v strachu, že budú stíhaní“.

Svetoví lídri by tiež mali medzi užívateľmi drog distribuovať čisté ihly, väzňom rozdávať kondómy a ukončiť „predsudky“ založené na „statuse HIV“. Rovnako by mali zabezpečiť, aby pre každého, legálneho aj nelegálneho “prisťahovalca“, bola dostupná liečbu AIDS. (George Soros dlhodobo podporuje snahy zamerané na legalizáciu drog.)

Do času, kým sa vyššie uvedené stane skutočnosťou, agentúra povzbudzuje zákonodarcov, aby „kreatívne aplikovali tradičné právo progresívnymi spôsobmi“.

Viditeľný obrázok v správe povzbudzuje zákonodarcov, aby “Kriminalizovali nenávisť, nie HIV“.

Mali by sa zdržať “zahanbovania“ sexuálnych pracovníkov s pohlavne prenosnými chorobami a „zakázať ich povinné HIV a STI testovanie“. Namiesto toho by polícia mala „pracovať po ich boku, aby boli v širšom rozsahu zaistené bezpečnejšie sexuálne praktiky. Napríklad by mohli „hovoriť o zlepšení distribúcie kondómov v uliciach, kde sa sex predáva“.

Avšak, mnohí sociálni vedci sa pýtajú, či je možné oddeliť “dobrovoľné“ prostitútky od tých, ktoré sú prostitútkami proti svojej vôli.

Britská kráľovská prokuratúra zistila, že prostitútky sú vystavené rôznym tlakom, vrátane psychického a sexuálneho zneužívania a potvrdila „silné väzby medzi pouličnou prostitúciou a obchodom s drogami, zvlášť crack kokaínom.

Dr. Mary Anne Layden, psychologička, expertka na pornografiu a riaditeľka Programu pre sexuálnu traumu a psychopatológiu na The University of Pennsylvania uviedla pre LifeSiteNews.com, že neexistuje žiadna „zreteľná hranica medzi prostitúciou, sexuálnym priemyslom a detskou prostitúciou. Všetky spolu splývajú“.

„Priemerný vek začiatku detskej prostitúcie v USA je 12 rokov“, povedala. „Nazývame ich detskými prostitútkami až do nasledujúceho dňa po ich 18. narodeninách. Potom tomu hovoríme sex dospelých so súhlasom“. Spochybnila, či niekto v takej pozícii sa skutočne „rozhoduje slobodne. Ich mozgy boli znásilnené rovnako, ako ich telá“.

„Do tejto oblasti pôsobenia sa dostanú tak, že ich znásilnia ešte ako deti. Akoby ich reťazovo spracovávali, až sa z nich stanú “dobrovoľné prostitútky“.

Radikálna feministka Andrea Dworkin raz nazvala incest “vojenským výcvikovým táborom“ pre prostitútky. Izraelská vedkyňa Anat Gur sa domnieva, že spojenie medzi prostitúciou a zneužívaním v detstve spochybňuje schopnosť prostitútky slobodne si zvoliť život sexuálneho obchodovania.

„Stávajú sa súčasťou tohto priemyslu, pretože sa tu cítia ako doma“, uviedla Dr. Layden pre LifeSiteNews. „Celý cyklus sa opakuje, keď divák preberá úlohu páchateľa“.

Toto všetko je príliš jednoduché pre “prostitútky“. Jedna z nich vysvetľuje: „Všetky nás obťažovali. Stále dookola. A znásilňovali. Neviete, že nás obťažovali a sexuálne zneužívali ešte ako deti? Utekali sme, aby sme sa dostali preč ... Vyhodili nás von. Na ulici sme od 12, 13, 14 rokov“.

Prieskum medzi 50 mladými dospelými, ktoré sú alebo boli prostitútkami, uskutočnený Spoločnosťou britských detí odhalil, že polovica z nich bola obťažovaná, pričom 25 percent z nich vo veku menej ako 10 rokov. Väčšinou išlo o utečencov. Dve tretiny predtým, ako začali s prostitúciou, užívali drogy.

Bolestivé spomienky tak prenasledujú niektoré ženy, že používajú disociáciu ako obranný mechanizmus.

Tieto ženy si “zvolia“ prostitúciu rovnako ako tie, ktoré sú k nej prinútené: úbohé ženy v zúfalej tiesni. Melissa Farley, psychologička, ktorá sa zaoberá prostitúciou v San Franciscu napísala: „Prostitúciu si ako prácu “vyberajú“ tí, ktorí majú k dispozícii na výber najmenej skutočných možností.“

Napriek tomu sa nájdu takí, ktorí uvítali správu OSN ako krok vpred k feministickému oslobodeniu. Cheryl Overs napísala v RH Reality Check, že správa „predstavuje významný pokrok v boji sexuálnych pracovníkov“. Hnevá ju len to, že uznanie bieleho otroctva „naznačuje, že množstvo prostitútok je zotročených, čo nie je potvrdené skúsenosťou ani štatistikami“.

Dorchen A. Leidholdt, riaditeľka Centra právnych služieb pre týrané ženy v útulku pre rodiny v New York City uviedla: „Zástancovia tohto rozdielu vysielajú takýto odkaz: ‘Nestarajte sa o chudobu, nátlak v rodinách, incest, ktorý zažila, týranie svojím priateľom a nedostatok možností zamestnať sa. Len sa jej spýtajte, či má k hlave priloženú zbraň alebo či bola očividne nalákaná podvodom. Žiadna zbraň, žiadny podvod, a teda žiadny problém. Nielenže sa dobrovoľne ocitla v sexuálnom priemysle, dokonca je aj ‘prostitútkou’.”

Legalizácia prostitúcie ani zďaleka nerieši problém globálneho obchodu so sexom. Naopak, obchodovanie so sexom by sa len zvýšilo, rovnako ako znásilnenia a zneužívanie, uviedla Dr. Layden pre LifeSiteNews.

„Keď v krajine zvýšite dopyt po prostitúcii“, hovorí, „čoskoro tam nebude dostatok prostitútok. To znamená, že je potrebné tam dostať viac žien, detí a obchod so sexom“.

„Keď svojej kultúre vyšlete odkaz, že sex je produkt, ktorý si kúpite – ak si ho môžete kúpiť, môžete ho aj ukradnúť“, vyhlásila. „V tomto kontexte sa pojmom krádež myslí znásilnenie.“

Britská kráľovská prokuratúra zistila, že ženským prostitútkam „často hrozí riziko násilných trestných činov počas ich práce“. Jedna štúdia ukázala, že 85 percent prostitútok v Minneapolise – St. Paul bolo znásilnených počas výkonu svojej “práce“. Iná štúdia zase konštatuje, že 12 percent všetkých striptérok dostalo facku od manažéra alebo iného mužského personálu a 85 percent priznalo slovné alebo fyzické týranie v práci.

Toto ignoruje pracovné podmienky ako také. Shulamit Almog, profesor práva na izraelskej univerzite v Haife napísal v The Georgetown Journal of Gender and the Law: „Typická pracovná smena v jednom nevestinci v Nevade trvá od dvanástich do štrnástich hodín denne. Každý deň počas troch týždňov. Žena nemá takmer žiadnu kontrolu nad počtom klientov za deň, ich identitou alebo svojou pracovnou dobou. Jedna žena, ktorá bola zapojená do prostitúcie v jednom z takýchto zariadení svedčila, že „to bolo ako vo väzení“.

Po tom, čo si majitelia nevestinca zoberú svoj podiel, prostitútka si berie domov „okolo päťdesiat percent svojho zárobku“.

Legalizácia povzbudila niektoré krajiny, aby videli prostitúciu ako pracovný program.

Belize sa v novembri 1996 pýšilo správou predloženou Výboru OSN pre odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), že „uznaná prostitúcia v Belize je rodovo špecifická forma zamestnávania prisťahovalcov, ktorá plní rovnaké ekonomické funkcie pre ženy, aké poľnohospodárska práca ponúka mužom. A často za lepší plat“.

Ospravedlňovanie obchodu má aj ďalší nežiaduci účinok. „Keď je prostitúcia pokladaná za rozumnú ‘možnosť zamestnania’, ženská silná túžba uniknúť je zrazu neviditeľnou“, napísala Farley.

Leidholdt súhlasí: Ženy, ktoré majú to šťastie, že sexuálne vykorisťovanie dokážu prežiť, sa zrazu objavia, zvyčajne vo svojich 30. rokoch, keď už viac nie sú tovarom vhodným na obchodovanie. Nemajú žiadne pracovné zručnosti, sú traumatizované po rokoch núteného sexu a násilia a fyzicky oslabené pohlavne prenosnými chorobami a zneužívaním návykových látok, aby zniesli prostitúciu.

„Čo sa týmto ženám ponúka?“ pýta sa. „Bieda. Alebo kariéra ako madam alebo mama-san, pomáhajúca pasákom kontrolovať mladšie ženy, ktoré sú tovarom vhodným na obchodovanie.“