Čo hovoria cirkevní Otcovia o reinkarnácii?

DÁTUM ZDROJA: 
24. Oct 2014

Irenej z Lyonu

“Môžeme podkopať (helenistickú) doktrínu o prechode z tela do tela týmto faktom - že si duše nepamätajú nič z udalostí, ktoré sa stali počas ich predošlého stavu existencie. Pretože keby boli vyslané s týmto zámerom, mali by mať skúsenosť všetkých druhov činností, mali by mať spomienky na veci, ktoré boli predtým realizované, mali by dopĺňať tie, v ktorých majú stále neodstatky a nie len bezprestajne sa vznášať skrz rovnaké prostriedky prenasledovania a premeniť svoju námahu na zúfalstvo a márnosť. ... S odkazom na tieto námietky sa Platón nepokúsil poskytnúť žiadny dôkaz, ale jednoducho dogmaticky odpovedal, že keď duša vstúpi do tohto života je prinútená vypiť nápoj zabudnutia tým démonom, ktorý pozoruje jej vstup, a to všetko predtým ako jej je dovolený vstup do tela. Unikol mu fakt, že padol do ďalšej, väčšej zmätenosti. Lebo ak pohár zabudnutia, po tom čo bol vypitý, dokáže zničiť pamiatku všetkých skutkov, potom ako, ó Platón, získavaš vedomosti o tomto fakte ...?" (Proti herézam 2:33:1–2 [189 n.l.]).

Tertullianus

"Ak nejaký filozof tvrdí tak, ako tvrdí Laberius následujúc názor Pytagora, že muž má svoj pôvod v mulici, žena v hadovi, a vďaka zručnosti prejavu prekrúca každý argument aby dokázal svoj názor, nezíska pre tento názor súhlas (medzi pohanmi). A pracovať vďaka nejakému presvedčeniu na tom, že by sa mali zrieknuť živočíšnej potravy? Ak by mal niekto presvedčenie, že by sa mal zrieknuť hovädzieho mäsa, pretože možno požíva nejakého svojho predka? Ale ak kresťan prisľubuje návrat muža od muža a skutočného Gaiusa (vzkrieseného) z Gaiusa ... nebudú ho počúvať. Ak existuje nejaký dôvod pre pohyb duší medzi rôznymi telami, prečo by sa nevrátili k rovnakej podstate, ktorú zanechali?" ....(Apology 48 [A.D. 197]).

Origenes

Písmo hovorí: A opýtali sa ho "Čo potom? Si Eliáš?" a on odpovedal "Nie som". (Ján 1:21). Nikto si nemôže nepamätať v tejto súvislosti to, čo povedal Ježiš o Jánovi: "A ak to chcete prijať, on je Eliáš, ktorý má prísť" (Mat 11:14). Prečo teda Ján tým, ktorí sa ho pýtajú: "Si Eliáš?" odpovedá "Nie som"?... Mohli by sme povedať, že Ján nevedel, že je Eliáš. Toto bude vysvetlením tých, ktorý v našej pasáži nachádzajú podporu pre svoju doktrínu reinkarnácie, ako keby sa duša obliekla do nového tela a nepamätala si svoje predošlé životy.... Avšak kňaz, ktorý odmieta náuku o reinkarnácii ako falošnú a nepripúšťa že duša Jána bola niekedy Eliášom, sa môže odvolať na vyššie citované slová anjela a poukázať na to, že nejde o dušu Eliáša, o čom sa hovorí pri Jánovom narodení, ale o ducha a silu Eliáša (Komentár na Ján 6:7 [229 n.l.]).     

"Pokiaľ ide o duchov prorokov, tí su im daní Bohom a hovorí sa o nich ako by boli určitým spôsobom ich majetkom (otrokmi), keďže "Prorocký duch je podriadený prorokom," [1 Kor. 14:32] a "Duch Eliášov spočinul na Elizeovi" [2 Krľ. 2:15]. Tak ako sa hovorí, nie je nič absurdné v uvažovaní, že Ján "v duchu a moci Eliášovej" obrátil srdcia otcov k deťom a že to bolo vďaka tomuto duchu, že bol nazývaný "Eliáš, ktorý má prísť."

"Ak bola doktrína reinkarnácie rozšíreným prúdom, nemal by sa o nej Ján vyjadriť, keďže jeho duša bola skutočne v Eliášovi? A tu sa náš človek Cirkvi oprie o históriu a odkáže svojim protivníkom, aby sa opýtali odborníkov na tajné doktríny Hebrejov či naozaj zastávajú takú vieru. Lebo ak by to vyzeralo tak, že nezastávajú, potom by sa argument založený na takomto predpoklade ukázal ako úplne nepodložený."

"Niekto by mohol povedať, že Herodes a niektorí ostatní verili vo falošnú dogmu prevteľovania duší do tiel v čoho dôsledku sa domnievali, že sa bývalý Ján objavil znova vďaka novému zrodeniu a prišiel zo sveta mŕtvych do tohto života ako Ježiš. Ale čas medzi narodením Jána a Ježiša, ktorý nebol ani šesť mesiacov, nedovoľuje aby mohlo byť toto stanovisko považované za vierohodné. A možno podobná myšlienka prebývala aj v mysli Herodesa a to tá, že moc, ktorou disponoval Ján prešla na Ježiša v dôsledku čoho ho ľudia považovali za Jána Krstiteľa. Niekto by nasledujúcu vetu mohol použiť ako argument: Vďaka duchu a sile Eliáša a nie kvôli jeho duši sa hovorí o Jánovi: "Toto je Eliáš, ktorý má prísť" [Mat. 11:14]. . . . a teda si Herodes myslel, že v Jánovom prípade tieto sily pracovali prostredníctvom krstenia a učenia, keďže Ján nevykonal žiadny zázrak [Ján 10:41] - ale v Ježišovi pracovali ako zázračné predzvesti" (Komentár k: Matúš 10:20 [248 n. l.])       

"Teraz kanaánska žena prišla, uctievala Ježiša ako Boha hovoriac: "Pane, pomôž mi," no on odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“... Iní, ktorí sú cudzí náuke Cirkvi, predpokladajú, že duše prechádzajú z tiel ľudí do tiel psov v závislosti od ich rôznych stupňov zloby. Ale my toto vo Svätom písme ani zďaleka nenachádzame" (Matúš 11:17).

"Na tomto mieste (Keď Ježiš povedal že Eliáš už prišiel a odvolával sa na Jána Krstiteľa) mi to nepripadá tak že Eliášom sa myslí duša, inak by som upadol do doktríny prevteľovania, ktorá je cudzia božej Cirkvi a nie je oznamovaná apoštolmi ani sa o nej nehovorí vo svätých spisoch" (Matúš, 13:1).

"Ale ak ... Gréci, ktorí predstavili doktrínu prevteľovania a všetko podmienili tak, aby to bolo v harmónii s ich učením, neuznajú, že sa svet blíži k skaze; je to príznačné že keď sa pozrú Písmu priamo do tváre a toto jasne vyhlasuje, že svet zanikne. Mali by to buď považovať za nepravdivé alebo by si mali vymyslieť sériu argumentov pokiaľ ide o výklad interpretácií vecí týkajúcich sa konca. A aj keby si to želali, nebudú schopní si ich vymyslieť."   

Lactantius

"A čo Pytagoras, zvaný prvý filozof, ktorý usudzoval, že duše boli naozaj nesmrteľné a že prechádzali do iných tiel, či už dobytka, vtákov alebo šeliem? Nebolo by lepšie ak by mali byť zničené, spoločne so svojimi telami, než aby boli odsúdené na prevtelenie sa do tiel iných zvierat? Nebolo by lepšie nejestvovať vôbec než po tom, čo si užijeme formu človeka, budeme žiť ako sviňa či pes? A ten hlupák, aby za svoj výrok získal uznanie povedal, že on sám bol Euforbom v Trójskej vojne a že keď bol zabitý, prevtelil sa do postáv zvierat a nakoniec sa stal Pytagorasom. Ó, šťastný muž! - ktorý si tak veľa pamätá! Alebo skôr nešťastný, ktorému keď sa potom zmenil na ovcu nebolo dovolené vedieť, kým kedysi bol! A rád by som poznamenal že sám Pytagorasbol by teda bol bez zmyslov!" (Stelesnenie božských ústavov 36 [317 n.l.]).    

Gregory Nysský

"Ak by niekto pozorne hľadal zistil by, že ich doktrína je (vlastne) o nutnosti ku ktorej došlo. Hovoria nám, že jeden z ich mudrcov povedal, že zatiaľ čo bol tou istou osobou - narodený ako muž - a potom prijal podobu ženy, že lietal s vtákmi a rástol ako ker a že získal život vodného tvora - a ten, kto o sebe povedal tieto veci, nebol ďaleko od pravdy keďže doktríny ako je táto - že jeden prejde viacerými zmenami - sú naozaj vecami, ktoré sa hodia pre kvákanie žiab alebo kaviek či pre hlúposť rýb alebo necitlivosť stromov" (Stvorenie človeka 28:3 [379 n.l.]).  

Ambrosius Milánsky

"Je to dôvodom k úžasu že pohania hovoria, že duše prechádzajú a putujú do iných tiel. Ale my sme neboli učení tak, aby sme pochybovali (o vzkriesení). Pre tých, ktorí čítali zákon, prorokov, apoštolov a evanjeliá nie je dovolené o tom pochybovať" (Viera vo vzkriesenie 65–66 [380 n.l.]).

"Ale je prednejší názor tých, ktorí hovoria, že naše duše keď opustia telo migrujú do tiel zvierat alebo iných živých bytostí?... Je čudné veriť tomu, že ľudia môžu byť zmenení do foriem zvierat? O čo viac podivuhodné by však bolo, keby duša vládnuca človeku na seba prijala podobu zvieraťa a teda na rozdiel od človeka, ktorý je schopný uvažovania, by prešla do podoby iracionálneho zvieraťa, aby bola forma stelesnenia zmenená?" (Viera vo vzkriesenie 127).

Ján Zlatoústy

"Čo sa týka doktrín o duši, nie je nič hanebné na tom, že učeníci Platóna a Pytagorasa sa nedohovorili o tom, že duše ľudí sa stávajú muchami, komármi a kríkmi a že samotný Boh je podobnou dušou s podobnými neslušnosťami... V jednej chvíli hovorí, že duša je z podstaty Boha, v druhej - po tom čo (tento názor) neúmerne a bezbožne povýši -  pristupuje iným spôsobom a chová sa k nej urážlivo, núti ju prejsť do podoby svine, somára a iných zvierat ešte menšej vážnosti ako sú tieto" (Homílie Jána 2:3, 6 [391 n.l.]).

Bazil Veľký

"Vyhnite sa nezmyslu týchto arogantných filozofov, ktorí sa neostýchajú prirovnávať svoje duše ku psom, ktorí hovoria že boli kedysi ženami, kríkmi alebo rybami. Boli niekedy rybami? Neviem, no nebojím sa priznať, že vo svojich spisoch vykazujú menej zmyslu ako ryby" (Šesťdňová práca 8:2 [393 n.l.]).

 

Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. čo si myslíte o téme? Napíšte nám do FB komentov.