Prvá konferencia o mužoch a potrate

1,471
Kultúra života

V meste Niagara Falls sa 11.-13. júna konala prvá kanadská konferencia na tému muži a potraty. Organizovala ju Aliancia za život z Ontária. 

Súčasný rozsah výskumu a existujúce vedecké dôkazy potvrdzujú, že potraty ubližujú aj mužom a utrpenie po ňom sa týka aj ich. Keď som si to plne uvedomil, táto jedinečná myšlienka ma chytila za srdce. Prosil som radu Aliancie za život v Ontáriu, aby boli odvážní a venovali celú konferencii tejto novej oblasti nevyhnutnej pro-life služby.

Rečníci na konferencii patrili medzi medzinárodnú elitu z oblasti vedy, výskumu, poradenstva a vyrovnávania sa so smútkom. Je to nevyhnutné na to, aby utrpenie mužov po potrate bolo uznávané ako diagnóza v rámci poradenských kruhov a v spoločnosti všeobecne. V Kanade sme od roku 1969 povolili viac ako 3,5 milióna potratov. Každé zabité dieťa malo otca, ktorý možno s potratom súhlasil, dokonca možno na potrate trval. Ale počul som aj od mnohých, ktorým nebolo umožnené sa k tomu vyjadriť, dokonca ani keď prosili za dieťa. Mnohí otcovia sa o ňom dozvedeli až po potrate a ešte viac ich trpí kvôli tomu, že sa nesnažili zachrániť svoje dieťa alebo ženu od toho, aby sa stali obeťami potratov. Trápi ich to vo väčšej miere, ako si vieme predstaviť a navonok sa to prejavuje hrubým, násilnickým a vulgárnym správaním, zúfalstvom a závislosťami. Muži si neuvedomujú, že tento hlboko zatlačený vnútorný boj v nich prebieha bez toho, že by museli mať niečo s potratom, ktorý sa možno stal roky predtým. Nastal čas, aby sa kanadské pro-life hnutie zameralo na ďalšiu obeť potratu. Potrebuje sa naučiť, čo robiť, aby sme im pomohli nájsť druh vnútorného pokoja, ktorý potrebujú na začatie cesty uzdravenia z deštruktívnej traumy, ktorá ich hlboko vo vnútri duše ničí. Dr. Catherine Coyleová, jedna z rečníkov, to formulovala takto:

Jestvuje nedostak výskumu na tému mužov a umelého potratu. Napriek tomu sa objavili niektoré spoločné nálezy týkajúce sa potencionálneho dopadu potratu na otcov. Po potrate mnohí muži  zažívajú napríklad rozpoltenosť, hnev, strach, bezmocnosť, smútok, pocit viny a problémy vo vzťahu. Umelý potrat predstavuje priame nebezpečenstvo pre mužnosť a muži môžu pociťovať, že zlyhali ako partneri aj ako otcovia.

Keďže zažívajú zákonnú a kultúrnu marginalizáciu, môžu ich miasť ich reakcie na potrat a nie je im jasné, kde majú hľadať pomoc pri vyrovnaní sa so situáciou po potrate. Existujú však dostupné zdroje aj pre mužov, vrátane kníh, brožúr a kontaktov na poradenstvo.

Dr. Coyleová ešte podotýka:

Medzi mužmi môže dojsť k veľmi hlbokému prežívaniu smútku a ľútosti, pretože potrat sa týka viacnásobnej straty. Je to strata dieťaťa, vzťahu a nádejí do budúcnosti. Potrat je skúsenosť smrti, a keď sa raz niekto pre potrat rozhodol, späť sa to už vrátiť nedá.

Prenikavé pocity bezmocnosti a viny dokážu byť vyčerpávajúce. Muži často trpia úzkosťami, trvalými myšlienkami na stratené dieťa, majú problémy s koncentráciou, poruchy spánku a iné somatické prejavy ako bolesti hlavy a búšenie srdca. Trauma z potratu môže byť natoľko silná, že vyvolá symptómy posttraumatickej stresovej poruchy.

Hnev sa môže objaviť osobitne medzi mužmi, ktorí boli proti rozhodnutiu o potrate. Niektorí muži sa však prejavujú hnevom, aj keď skutočným zdrojom ich utrpenia môžu byť zakrývané pocity smútku a bezmocnosti. Pre týchto mužov sa hnev svojím spôsobom stáva obranným mechanizmom pred týmito inými bolestivými emóciami. Na utlmenie emocionálnej bolesti sa môžu uchyľovať k drogám a alkoholu.

Muži, ktorí zažili potrat, sú skupinou, ktorú sme nevedomky ignorovali, ale teraz je čas stáť v solidarite s týmito otcami. Naša konferencia je skromný začiatok, ktorý má pritiahnuť tých, ktorí si želajú rozbehnúť novú podskupinu v našom hnutí, korá sa bude venovať láskyplnej službe týmto zabudnutým otcom. Ak mužov viedli k tomu, aby verili, že v debatách o potrate nemajú žiadne slovo, tak teraz vedia pravdu. Potrat je totálne deštruktívny, fatálny pre naše deti a jedom pre naše ženy aj mužov. Navštívte našu webstránku pre viac podrobností o konferencii.

Nechám Terryho zo Sacramenta, aby sa s nami podeli o svoj smútok básňou „Prázdne ruky“. Medzi nami žije viac takýchto mužov a my chceme byť pripravení nájsť ich a podporiť. 

„Ó čím si otec prechádza, keď svoje dieťa nenachádza.

Dni, keď leží v posteli, dni, keď sa iba so strachom  priatelí.

Srdce zlomené takmer vyskočí, kamenný pohľad nezíde mu z očí.

Prečo sa všetko tak hrozne vyvinie, mal by som teraz lepšie riešenie.

Na to sa veru zabudlo, že zo mňa samého ubudlo.

Mám ísť vôbec ďalej, opustiť túto bolesti alej?

Srdce mám zlomené na kusy, temné a bolestné zakúsiť.

Bože, prosím, ak tu Si, zhliadni na mňa a pomôž mi!

Prosím, zo svojej Dobroty, ukonči dni plné prázdnoty.

Jestvuje ešte milosti v tieto dni pre toho, kto sa kajúcne pomodlí?

Dovoľ mi v Teba dôveru uložiť, veď iné nemôžem urobiť.

Napriek tomu ma vítaš s úsmevom, bezhraničná Láska a Obeta priateľom?

Verím, že si Pán Večnosti, túžim naveky pri Tebe sniť.

Pán nebies a druhého začiatku, pri Tebe sme aj s dieťatkom v poriadku.

Ako spevák raz zaspieval:  ‚Prázdne ruky viac nemám!‘“

[Podľa anglického originálu prebásnil prekladateľ]