teplomer

 

Svätá Veronika Giuliani VARUJE kňazov pred PEKLOM

7,189
Kultúra života

Svätá Veronika Giuliani hovorí kňazom

Túto noc, po dlhom trápení, som mala videnie, v ktorom mi Pán ukázal veľa kňazov oblečených do kňazských rúch; ale súčasne ma upozornil na to, že je medzi nimi veľa judášov a jeho nepriateľov. (…) A náhle sa časť z nich stala pekelnými tvormi, a čo je ešte horšie – samými démonmi. Pri tomto strašnom pohľade Pán od hlavy až po päty ronil krv. Pritom mi povedal, že prelievanie tejto krvi spôsobujú hriechy a svätokrádeže, ktorých sa dopúšťajú títo kňazi - ktorí boli ako meče a bodáky, ako množstvo rán a úderov - proti Jeho božskému majestátu. A dal mi uvidieť, že Jeho predrahá krv tečie na zem ako rieka, a videla som, ako málo úcty a málo uvedomelosti prejavujú tí, ktorí majú moc držať Ho v rukách, ale Ho tiež nehodne prijímať a robili to všetci tí, ktorých mi ukázal.

Opýtala som sa Ho, či mi dovolí, aby som ich napomenula, ale On mi povedal: Títo si to neuvedomia až do posledného súdu. Všetci sú odsúdení do večného ohňa. Odpovedala som: „Nech sa stane Tvoja svätá vôľa. Ale povedz mi, Pane, nevyvolil si si ma, aby som bola prostredníčkou medzi Tebou a hriešnikmi? Nuž, som pripravená položiť život a vyliať krv pre Tvoju slávu a pre spásu týchto duší.“ Pán mi povedal: Áno, to všetko je pravda, ale pre takýchto, ako sú oni, už niet liek, pretože po mne ustavične šliapu a bičujú ma. Keď to povedal, Jeho tvár nadobudla prísny výzor a povedal: Odíďte, prekliati! Ó, Bože, ihneď som uvidela, ako zmizli v hustom dyme. Naopak tých, ktorí zostali v kňazskom odeve, Pán oslávil a potvrdil ich ako správcov svojho Tela a svojej Krvi.

Raz mi dal Pán pochopiť, ako veľmi sa mu nepáčia urážky, ktorých sa dopúšťajú rehoľníci a zvlášť tí, ktorí sa stali správcami Jeho Najsvätejšieho Tela a Krvi, t. j. kňazi. Pán mi povedal: Takíto sú príčinou, ktorá strháva do priepasti celý svet, pretože sú to tí, ktorí si mnou poslúžia, berú ma a držia vo svojich rukách; a nie preto, aby ma oslavovali, ale aby ma tupili a urážali. Potom mi povedal: Pozri! A ihneď som videla, ako sa z nich stali bytosti strašnejšie ako samotní démoni: Nemôžem mať s nimi zľutovanie, nie, nie, nie! A znovu ich od seba odvrhol s prekliatím. (D II,9)

Po svätom prijímaní som upadla do extázy a videla som osláveného Pána, ktorý mi povedal: Som tvoj Ženích (…) Ostávaj vo mne; utvrď sa v mojej vôli a nepochybuj. Som tu pre teba. Aké je tvoje najvrúcnejšie želanie? V tom okamihu som mu odporučila jednu osobu, a On mi ju v tom istom okamihu ukázal. Vyzerala ako diabol v pekle a bola taká strašná, že sám Pán si zakrýval tvár, aby ju nevidel. Opýtala som sa Pána, kto je táto príšera a On mi povedal, že je to tá osoba, ktorú Mu odporúčam. Bože môj, ako hrozne ma vydesila. Nemôžem povedať kto to je, aj keď nie je z tohto mesta, ale je tu a je to kňaz. Boh mi dal pochopiť, že tento kňaz zameriava všetky svoje myšlienky na pozemské veci, že mu veľmi záleží na ľudských poctách, a to je vec, ktorá sa Bohu veľmi nepáči, pretože takéto srdcia sú pripútané k bohatstvu, vládne v nich skrytá pýcha, akú Pán nemôže zniesť a zvlášť nie u kňazov. Pochopila som, že Pán sa nachádza v rukách takých osôb, ako boli ruky Judáša, zradcu. Potom tá osoba ihneď zmizla v hustom dyme. Keď som Pánovi odporučila súčasné potreby, ukázal mi, ako je urážaný judášmi, ktorí ho každý deň zrádzajú na svätom oltári. Začala som Mu preto ponúkať obete, prosila som Ho za odpustenie mojich hriechov a mojich nevďačností, prosila som Ho pre Jeho lásku, aby ich netrestal. Ponúkla som sa, že budem trpieť mučenie a tresty ako pokánie za svoje hriechy a za hriechy druhých; žiadala som Ho o duše, o všetky duše a povedala som: „Bože môj, Ty si celý láska, preukáž mi milosť, odlož tresty a odpusť nám! Ponúkam sa Ti, že budem trpieť muky z lásky k Tebe.“ Keď som to povedala, videla som, že mi preukáže túto milosť, ale len pre tento raz. Ihneď som odpovedala: „Bože môj, chcela by som túto milosť naveky!“ On mi odpovedal: Udeľujem ti ju teraz, ale navždy nie! Pán bol skutočne urážaný. (D III,74)

Raz ráno som po duchovnom svätom prijímaní zažila rovnaký pocit, ako pri sviatostnom prijímaní a ocitla som sa v extáze. Spomínam si, že Boh mi doporučil kňazov osobitne. Hlavne tých, ktorí nie sú v Božej milosti, pretože je ich veľa, a ako veľmi veľa! (D III, 420)

V jednej extáze mi povedala najsvätejšia Mária: Dcéra, veľa kresťanov žije ako šelmy; medzi veriacimi niet viery, žijú, akoby Boh neexistoval; a môj Syn je už napomínaný, aby ich potrestal… Ó, koľko kňazov a koľko rehoľníkov uráža Boha! Tí všetci šliapu po sviatostiach, pohŕdajú Najdrahšou Ježišovou Krvou a šliapu po nej. Títo otrávia komunity a celé mestá; sú ako nakazení morom, volajú sa kresťania, ale sú horší ako neveriaci. Dcéra, modli sa, posti sa, trp tresty a snaž sa, aby tak konali všetci, aby Boh odložil bič. (porov. D III, 999)
           

Na konci svätej omše som Najsvätejšiu Máriu požiadala, aby požehnala spolu s kňazom aj mojich predstavených, moje spolusestry, všetkých, ktorí pomáhajú mojej duši, pápeža a všetkých úbohých kresťanov, a ona mi odpovedala: Pápež má málo tých, ktorí sú praví kresťania. Dcéra, modli sa a vyzývaj k modlitbe, hlavne za kňazov, ktorí s mojím Synom zle zaobchádzajú. (porov. D III, 1196) Vedz, že teraz nastala doba, kedy je len málo tých, ktorí budú spasení. Všetci Boha urážajú a stavajú sa proti jeho zákonom, ale hriechy, ktoré sa Bohu najviac nepáčia, sú tie, ktorých sa dopúšťajú rehoľníci a kňazi, ktorí každý deň ráno nehodne premieňajú. Ó, ako veľa ich ide do pekla! Dcéra, Boh chce, aby si trpela a modlila sa za nich za všetkých. (D IV, 358)

Panna Mária Veronike popísala sedem miest – tých najbolestnejších – aké v pekle sú, a komu sú určené: Prvé miesto, kde je pripútaný sám Lucifer a s ním Judáš, ktorý mu slúži ako sedadlo, a tam sú tí, ktorí sú nasledovníkmi Judáša. Druhé miesto je to, kde sú všetci hierarchovia a preláti svätej Cirkvi, pretože boli pozdvihnutí k dôstojnosti, ale oni zmenili pocty a vieru, šliapu po Krvi Ježiša Krista, môjho Syna, nesmiernymi hriechmi. (…) Na treťom mieste, ktoré si videla, sú rehoľníci a rehoľníčky. Na štvrtom mieste sú všetci spovedníci, ktoré oklamali duše, svojich penitentov, na piatom mieste sú duše sudcov a správcov spravodlivosti. Na šiestom mieste sú všetci predstavení a predstavené rehoľníkov. Na siedmom mieste sú všetci tí, ktorí chceli žiť podľa vlastnej vôle a dopúšťali sa hriechov, zvlášť telesných. (D IV, 744)

Najsvätejšia Panna svätej Veronike povedala: Vo vytržení si bola prenesená do pekla, aby si zakúsila nové muky a po svojom príchode si videla, aké veľké množstvo duší ide do pekla a každá z nich tam má miesto svojho trápenia. Spoznala si, že sú to duše rôznych národností a rôznych stavov, kresťania aj neveriaci, rehoľníci aj kňazi. Tí poslední sú Luciferovi najbližšie a trpia tak, že to ľudská myseľ nie je schopná pochopiť. Keď tieto duše prídu do pekla, celé peklo má sviatok, okamžite trpia pekelné muky a urážajú Boha. (D IV, 353)

Prameň: Denník sv. Veroniky Giuliani
Zverejnil: Suore Francescane dell’Immacolata – Monastero delle Murate

týždenník Světlo, 2/2011

DISKUSIA k článku