PARÍŽ - Francúzsko pomaly ale isto smeruje k schváleniu zákona o „asistovanej samovražde“, vrátane „eutanázie vo výnimočných prípadoch“. Svedčí o tom správa, ktorú v pondelok uverejnil panel verejnosti osemnástich „zástupcov“ občanov.
Ľavicový denník Libération na základe odporúčaní panelu očakáva, že socialistická vláda príde s návrhom už budúce leto. Veľká miestna opozícia voči legalizácii „manželstiev“ rovnakého pohlavia zo začiatku tohto roka však môže spôsobiť to, že prezident François Hollande bude opatrný, pretože by to znamenalo vyniesť do centra pozornosti ďalšiu citlivú tému.
Bol to však samotný prezident, kto v septembri rozhodol o tom, aby Národný etický výbor (CCNE) zostavil panel zástupcov francúzskych občanov, ktorí boli zvolení obchodnou spoločnosťou pre prieskum verejnej mienky IFOP. Cieľom panelu bolo, aby vyjadroval názory bežných ľudí týkajúce sa ukončenia života. 18 „mudrcov“ sa stretávalo počas štyroch po sebe nasledujúcich víkendov, kde si vypočuli oficiálne poverených expertov. Mnohí z expertov boli minimálne za jednu formu dobrovoľného ukončenia života. Jedným z expertov bol aj Jean-Luc Romero, predseda „Združenia práva na dôstojnú smrť“ (ADMD).
Odporúčania verejného panelu však neobhajujú legalizáciu eutanázie, aká existuje v blízkom Belgicku a Holandsku. 18 členov panelu súhlasí, že „choroba osoby nie je rovnocenná s jej identitou. Degradácia tela neuberá nič na ľudskej identite či dôstojnosti,“ tvrdia.
Napriek tomu však kladú otázky, ktoré sa týkajú slobody, práva „byť činiteľom vlastnej smrti,“ potreby občanov byť informovaní o tom, „aké stanovisko zaujať k otázke vlastnej smrti a ako sa na ňu pripraviť a neodsúvať ju bokom,“ no a samozrejme „dopadu ukončenia života človeka na francúzsku spoločnosť“. Rýchlo sa dostali k princípu, ktorý takisto riadi terajší zákon o ukončení ľudského života, pomenovaný po jeho autorovi Jeanovi Leonettim, že nikto by v dnešnej dobe nemal trpieť. Schvaľujú tak „právo každého pacienta“ na zmiernenie bolesti v takej miere, ako to lekárske umenie umožňuje.
Ak teda existuje právo netrpieť, potom musí byť vytvorené aj ustanovenie pre prípady, kedy liečba nie je schopná zmierniť bolesť či utrpenie. Nie je tak prekvapujúce, že všetci osemnásti občania otvorene odporúčajú legalizáciu asistovanej samovraždy.
„Možnosť spáchať samovraždu za pomoci lekárov ako aj asistovaná samovražda tvoria podľa nás legitímne právo každého pacienta, ktorý sa nachádza v konečnej fáze svojho života alebo ktorý trpí smrteľnou chorobou. Je to právo, ktoré je založené najmä na jeho informovanom súhlase a plnom vedomí,“ píšu.
V praxi by to znamenalo, že pacienti, ktorí síce nemajú smrteľnú chorobu, ale sú nevyliečiteľne chorí, ako napríklad tetraplegici, by tak boli spôsobilí na takýto typ asistencie, ktorá je v podstate podobná vražde.
Dvanásť členov panelu tvrdí, že o lekársky asistovanú samovraždu ide, „kedykoľvek osoba vyjadrila vôľu zomrieť,“ a to bez ohľadu na to, či smrť spôsobí tretia osoba alebo nie. Zvyšných šesť členov uprednostnilo, aby pri lekársky asistovanej samovražde bola vylúčená možnosť podať smrtiacu látku treťou osobou.
V každom prípade, ak je panel dôveryhodný, tak vraj 100% francúzskych občanov by nejakú formu voľne dostupnej pomoci k smrti uvítalo, pokiaľ takáto pomoc nebude predmetom obchodu a nebude sa praktizovať rôznymi spoločnosťami (ako je to vo Švajčiarsku), ale bude poskytovaná výhradne v lekárskej sfére.
Panel dodáva, že by sa jasné smernice týkajúce sa postupu mali zohľadňovať vtedy, keď pacient nie je schopný samovraždu vykonať samostatne.
Ale čo ak je získanie priameho pacientovho súhlasu nemožné? Podľa 12 členov panelu sa v takomto prípade jedná o eutanáziu. Ďalších 5 členov však eutanáziu definuje skôr ako prípad, kedy tretia osoba podá človeku smrtiacu látku, ktorá okamžite spôsobí smrť.
Ide tu však o hlavný princíp, o ktorom „zástupcovia občanov“ nemajú najmenších pochýb: „Nikto nesmie nakladať so životom druhého človeka bez jeho súhlasu.“ Z toho vyplýva, že človek môže rozhodovať o živote druhej osoby, pokiaľ táto osoba súhlasila so svojou smrťou.
Tak by sa celkom jednoducho otvorili dvere akémukoľvek druhu eutanázie. „Panel verejnosti“ však tvrdí, že jej legalizácia je zbytočná, pretože podľa ich správy by mala byť dostupnejšia paliatívna starostlivosť. Je zbytočná aj kvôli opatreniam, ktoré existujú v rámci „Leonettiho zákona“, a takisto bude zbytočná, ak sa legalizuje asistovaná samovražda.
Napriek tomu však panel navrhuje „eutanáziu vo výnimočných prípadoch“. Tá by mala byť možná, ak pacient nie je schopný vysloviť priamy súhlas k asistovanej samovražde. Odporúčajú, aby boli vytvorené miestne komisie, ktoré by v takýchto prípadoch vyslovili kolegiálny názor a rozhodovali o nich. Súčasťou komisie by bol lekársky tím zodpovedný za pacienta, jeho osobný lekár, lekár mimo nemocnice, kde pacient leží, a takisto zástupca nemocničného etického výboru.
Toto všetko je tak vo veľkej miere v súlade s predvolebným sľubom „Číslo 21“ François Hollanda, v ktorom si stanovil, že „každý dospelý človek v pokročilom alebo konečnom štádiu nevyliečiteľnej choroby, ktorá mu spôsobuje neúnosné a nezmierniteľné fyzické alebo psychické trápenie, by mal mať možnosť požiadať o lekársku pomoc pri dôstojnom ukončení svojho života, a to za presne a striktne stanovených okolností“.
Iróniou je, že „debata o eutanázii“ je v ďaleko pokročilejšom štádiu, ako chcú tvorcovia zákonov a mainstreamové médiá pripustiť. Podľa Leonettiho zákona je úmyselné zabitie pacienta možné prostredníctvom zastavenia kŕmenia a v menšom rozsahu aj hydratáciou. Samo o sebe to nie je príčinou vraždy v posledných štádiách života, kedy vyživovanie pacienta už viac nespĺňa svoju funkciu alebo dokonca spôsobuje zbytočné trápenie, no ak je cieľom ukončenia kŕmenia smrť, tak ide určite o eutanáziu, a teda aj o vraždu.
Terajší zákon sa čoraz viac zneužíva s cieľom spôsobiť smrť ťažko postihnutým, ale inak zdravým ľuďom. Francúzsky „Terri Schiavo“, mladý muž menom Vincent Lambert, je pacientom s viacnásobným postihnutím a minimálnym vedomím. V súčasnosti sa tento muž nachádza v strede bolestivého konfliktu, kde na jednej strane stojí jeho lekár Eric Kariger, ktorý chce Lambertov život ukončiť so súhlasom jeho manželky, a na druhej strane sú jeho rodičia a súrodenci, ktorí v túto jar prvýkrát súdne zvíťazili v „procese ukončenia života“.
Mainstreamová tlač tento prípad značne komentovala a takmer každý publikovaný článok proces smrti slepo schvaľuje: eutanázia, legálna eutanázia je už teda vo Francúzsku realitou a ak sú prieskumy verejnej mienky pravdivé, tak s ňou vraj drvivá väčšina Francúzov súhlasí.