V dnešnom svete je množstvo hriechu. Ako kresťania sme rozhodne povolaní odmietnuť zúčastniť sa na hriechu a namiesto toho sa usilovať o svätosť.
Ale stačí to? Je osobná snaha o svätosť s Božou pomocou tým všetkým, k čomu sú povolaní kresťania?
Samozrejme, že nie. Primárne poslanie Cirkvi je evanjelické. To znamená, že všetci sme povolaní rozširovať Evanjelium milosti a odpustení v Ježišovi Kristovi.
To nevyhnutne zahrňuje pravdu o hriechu, pretože od toho nás Ježiš zachraňuje. Hriech, priestupok proti Božiemu zákonu, je smrteľné vážny. Je to presne tá vec, ktorá človeka pošle na veky do pekla. Čo znamená, že ak milujeme niekoho, musíme ho varovať pred hriechom.
Táto zodpovednosť je v skutočnosti zakotvená ako jeden zo 7 skutkov duchovného milosrdenstva: napomínať hriešnikov.
Dôležitosť varovania ostatných pred hriechom bola tiež hlavnou témou omšových čítaní minulú nedeľu. Čo sme sa dozvedeli zo Starého zákona:
"Toto hovorí HOSPODIN: Nuž, syn človeka, teba som dal za strážcu Izraelovho domu. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ich z mojej strany! Ak vtedy, keď poviem bezbožnému: »Bezbožník, určite zomrieš!«, nebudeš hovoriť, aby si bezbožníka vystríhal pred jeho cestou, ten bezbožník zomrie pre svoju vinu, ale jeho krv budem požadovať z tvojej ruky. Ale ak si ho ty upozornil pred jeho cestou, aby sa z nej vrátil, a nevrátil sa zo svojej cesty, on zomrie, no ty si si zachránil dušu." (Ez 33, 7-9)
V Novom zákone sa dočítame, ako to najlepšie vykonať: najskôr sa s osobou porozprávať v súkromí, potom s niekoľkými ďalšími, následne sa usilovať o zásah z cirkevnej hierarchie - všetko z láskavej snahy zachrániť dotyčnú osobu.
Áno, zvládnutie toho si vyžaduje obozretnosť a ako vo všetkom, musí to vychádzať z lásky. A áno, najskôr a predovšetkým musíme triezvo preskúmať naše vlastné životy (Matúš 7,1-5).
Pamätajte však, že tieto obavy pôsobia v oboch smeroch: niekedy je veľmi neopatrné a nemilujúce neupozorniť človeka na hriech, pretože hriech je natoľko ničivý. Môže tiež ísť o otázku spravodlivosti pokúsiť sa zastaviť hriech v prospech tých, ktorým je ublížené hriechom iných.
Okrem toho, ak je naše mlčanie spôsobené zbabelosťou alebo egocentrickou sebazáchovou, nie je na tom nič milujúce. Musíme byť absolútne ochotní znášať sociálne následky, dokonca aj mučeníctvo, za to, že sa postavíme za to, čo je správne.
Modlime sa teda, aby nám Boh dal všetku múdrosť, odvahu a lásku, ktorú potrebujeme na šírenie Evanjelia spásy z hriechu v Ježišovi Kristovi.