hqdefault.jpg

Žiaľom zdrvená žena po potrate tabletkami: "Keď bolo po všetkom, chcela som zomrieť."

429
Zuzana Smatanová
Kultúra smrti

V knihe z roku 2017 o ženách, prežívajúcich zranenie po potrate, sa so svojou traumou, ktorou prešla po užití potratovej pilulky, podelila s ostatnými aj Yanette z Virginie. Keď otehotnela, bála so čo si o nej pomyslí rodina, aj ostatní ľudia. Obávala sa aj o to, že by nedokázala ukončiť školu keby mala bábätko. Rozhodla sa teda (podľa jej vlastných slov) byť "sebecká a žiť si život po svojom". Na potratovej klinike v Baltimore, Maryland, jej poskytli potratovú pilulku.  

Celé poradenstvo v tomto zariadení spočívalo v jedinej otázke od personálu, a síce, či naozaj chce potrat. Nepadlo ani slovo o vývoji plodu alebo o možnostiach, ktoré by mala, keby sa rozhodla dieťatko donosiť. Yanette hovorí: "Vzali ma do nejakej miestnosti a do ruky mi dali dve tabletky. lekár mi povedal, že tieto tabletky mi privodia potrat a že akonáhle si ich vezmem, už sa tento proces nedá zastaviť." To je klamstvo. Zvrátenie procesu je možné a veľa žien malo zdravé deti aj potom, čo si zobrali prvú tabletku. Yanette si po prvej teda vzala aj druhú tabletku a zaspala. Zobudila sa v agónii:

"Prebudila ma mučivá a neznesiteľná bolesť; ako bolestivé kŕče pri menštruácii, ale tie najhoršie aké som kedy mala. Chvíľu som zostala ležať, no zmietala mnou taká bolesť, že som si neuvedomovala čo sa deje. Keď som si spomenula čo som urobila, utekala som do kúpeľne a zostala tam tri hodiny, počas ktorých som potratila. Sedela som tam, plakala a v bolesti zo mňa vychádzalo moje bábätko. Snažila som sa robiť čo najmenší hluk, aby moja teta nenadobudla žiadne podozrenie. Keď to celé skončilo želala som si zomrieť. Všade okolo mňa bola krv a kúsky tkaniva. Pozrela som sa do WC a jediné čo mi zišlo na um bolo: "Toto sú kúsky môjho bábätka." 

Po potrate Yanette veľmi trpela: "Zo všetkých síl som sa snažila prekonať žiaľ a zármutok, hanbu a zavrhnutie, ktoré som celé roky pociťovala ... už som neverila, že by ma mohol mať niekto ešte rád, najmä ak by vedel, čo som urobila. Preto som o tom nerozprávala. Emocionálne som bola úplne rozhádzaná, v jednej chvíli som bola šťastná, vzápätí som sa hnevala, a hneď nato som začala vzlykať. A nikto nevedel čo mi v skutočnosti je."

Yanette sa bála s niekým o potrate rozprávať a preto trpela mlčky. Nikto jej nemohol pomôcť. "Čoraz viac som sa uzatvárala do seba, lebo som cítila, že ma nikto nechápe. Keby vedeli s čím každý deň zápasím, pochopili by to. Ak im však poviem pravdu, ja sama by som už nedokázala žiť v ´ochrannom´ zámotku lži, ktorý som si okolo seba vytvorila. Radšej nech si nejakú dobu myslia, že som bláznivá, než by sa dozvedeli, že som vrahyňa."   

Yanette začala užívať drogy, piť alkohol a bola promiskuitná (striedala sexuálnych partnerov): "Stala sa zo mňa alkoholička a trávu som fajčila ako nikdy predtým. So stupídnymi ľuďmi som robila stupídne veci všetkého možného druhu. Keď prídete o dieťa, začnete prežívať nekonečnú a bezodnú bolesť, ktorá je však ešte oveľa intenzívnejšia, ak sa dieťaťa zbavíte vlastnými rukami."   

Yanette nesmierne trpela celé roky kvôli tomu, o čom si myslela že je len jednoduché a ľahké rozhodnutie. Je len jedna z veľkého množstva zlomených žien, ktoré prežívajú zranenie po potrate.

 

 

 

DISKUSIA k článku