Oslabovanie britského rozvodového práva sa blíži do finále.
V súčasnosti je tu možné ukončiť manželstvo takmer z akéhokoľvek dôvodu, alebo sa je možné rozviesť aj bez dôvodu, po období odlúčenia (dva roky so súhlasom druhej strany; päť rokov bez). Pre manžela/manželku je takmer nemožné sa brániť voči žiadosti o rozvod. Pre vládnych konzervatívcov to však nestačí. Chcú zrušiť požiadavku uvedenia akýchkoľvek dôvodov (ako napr. staré výhovorky typu "neprimerané správanie") a skrátiť dobu odlúčenia na šesť mesiacov alebo ju úplne zrušiť.
Odôvodnenie vlády a liberálnych médií tkvie v tom, že súčasný systém núti páry sa navzájom obviňovať, pokiaľ nechcú využiť prístup obdobia odlúčenia, ktorý sa prezentuje ako neúnosná záťaž. Odôvodňovanie túžby ukončiť údajný celoživotný zväzok alebo vytvorenie krátkeho obdobia, počas ktorého by mohlo dôjsť k zmierneniu, sa nezdá byť úplne nerozumné. Povedal som "celoživotný?" Takto sa ale manželstvo zákonne definuje s výhradou, "pokiaľ nie je zákonne ukončené".
V skutočnosti je táto fráza žalostným pozostatkom koncepcie manželstva, ktorá už nie je právne uznávaná. Bolo by presnejšie povedať, že v anglickom práve bude manželstvo čoskoro zväzkom "ad nutum", čo je latinská fráza používaná, keď pápež alebo biskup dohodne stretnutie, ktoré je možné ľubovoľne ukončiť: doslova "na kývnutie". Keď sa oženíte, zostanete ženatí, pokiaľ sa nerozhodnete inak.
Britská koalícia za manželstvo zdôrazňuje, že podľa navrhovaného zákona bude ľahšie uniknúť z manželskej zmluvy ako zo zmluvy s telefónnym operátorom. Toto dáva osobitný význam idei manželstva ľudí s neživými predmetmi.
Diskusia ohľadne manželského práva už dávno zostúpila do absurdnej frašky. Právne postavenie manželstva už dlhšie nedáva zmysel a nie je prekvapením, že čoraz menej ľudí má motiváciu uzavrieť manželstvo. Tí, ktorí pravdepodobne chcú niečo, čo spolužitie neposkytuje, ale táto túžba po niečom, čo aspoň symbolizuje záväzok a jednotu, je považovaná liberálnou elitou za bezohľadný nezmysel, pred ktorým musia byť páry uchránené. Ženatým ľuďom musí byť poskytnutá všetka pomoc pri porušení záväzku, ku ktorému sa údajne zaviazali, pretože z povahy záväzku vyplýva, že ho raz bude možné oľutovať.
Štát nezasahuje, aby umožnil ľuďom porušiť ich záväzok voči banke, ktorá im poskytla 30-ročnú hypotéku, ale pri prvých náznakoch problémov násilne preruší manželstvo, ktoré nebolo uzavreté na dobu 30 rokov, ale doživotne.
Údajne nezodpovedateľnou liberálnou otázkou v tejto diskusii je: Prinútili by ste nešťastné páry, aby zostali spolu? Táto otázka je nepoctivá, pretože zákon ich nenúti, aby zostali spolu. Nedochádza k vynucovaniu spolužitia a človek nemôže zabrániť tomu, aby jeho manžel/manželka začali žiť s inou osobou a otvorene s ňou žili ako pár. Jedinou prekážkou, ktorú súčasný rozvodový zákon vytvára, je tá, že odlúčený manžel prechádza zákonnou fraškou opätovného sňatku s niekým iným. Prečo ľudia, ktorí nemajú radi manželstvo, si na tom dávajú tak záležať? Aký je v tom pozemský rozdiel vzhľadom na to, čo urobili pre manželstvo?
Liberálna agenda s rozvodom nie je o tom, aby sa manželstvo zlepšilo alebo zatraktívnilo; je zrejmé, že v súčasnosti je oveľa menej atraktívne než v čase, keď boli podmienky oveľa prísnejšie. Ide o zničenie manželstva ako inštitúcie. Chcú, aby sa manželstvo nelíšilo od spolužitia, a už sa im to takmer podarilo z právneho hľadiska. Sociálne chápanie manželstva zaostáva, ale nie o veľa.
Už sa poukazovalo na to, že najväčšími obeťami tejto starostlivo udržiavanej kultúry rozvodu sú najchudobnejšie a najzraniteľnejšie skupiny v spoločnosti, zatiaľ čo tí najbohatší a najlepšie vzdelaní skôr zostanú spolu a oveľa lepšie dokážu zmierniť následky, ak dôjde k rozvodu. Rozvody rozširujú priepasť medzi metropolitnou, mienkotvornou elitou a ľuďmi na opačnom konci spoločenskej škály. Rozvody ničia domovy, deti, budúce vzdelanie detí, túžbu chlapcov a mladých mužov tvrdo pracovať v škole a potom sa oženiť a usadiť sa v stabilnej domácnosti, kde vychovajú svoje deti.
Katolíci, ktorí to myslia vážne s "obhajobou chudobných", by sa mali pripútať, metaforicky, ak nie doslovne, k zábradliam okolo parlamentu, keď sa o tomto diskutuje. V skutočnosti som sotva zaregistroval náznaky protestu. Nie je to naša najlepšia chvíľa.