Kardinál Raymond L. Burke podporil pôvodne francúzsku výzvu k modlitbe a náprave na deň 12. december za Pachamama modloslužbu, ktorá prebiehala vo Vatikáne počas Amazonskej synody, upozorňujúc, že do Baziliky sv. Petra prenikli "diabolské sily", ktoré sa musia "poraziť".
"Počas biskupskej synody pre Amazonskú oblasť sa odohralo niečo veľmi temné. Do Svätopeterskej baziliky bola uvedená modla - socha s démonickou silou", povedal kardinál Burke počas svojho krátkeho interview 8. decembra pre francúzsku nezávislú televíznu stanicu TVLibertés. "Preto je nevyhnutná náprava a taktiež modlitby, aby diabolské sily, ktoré prenikli s touto modlou do svätyne, boli porazené milosťou Božou; Kristom, ktorý chce, aby Bazilika sv. Petra bola očistená od tohto svätokrádežného aktu, ktorý sa odohral počas synody."
Iniciatívou, čo pochádza z Francúzska, sú katolíci vyzvaní zasvätiť liturgický sviatok Panny Márie Guadalupskej, 12. decembra, modlitbe za nápravu viny, spôsobenej modlárskym parodovaním jej obrazu vo Vatikánskych záhradách, v synodálnej aule, v uliciach Ríma, v Kostole Santa Maria v Traspontine neďaleko Svätopeterského námestia, ako aj v samotnej Bazilike sv. Petra, v samotnom srdci kresťanstva. Iniciatíva dostala prezývku: "Vhoďme duchovne sochy Pachamamy do Tiberu" a mladý rakúsky katolík, Alexander Tchugguel, ju aj aktívne podporil, keď reálne vyniesol 5 sôch Pachamamy z kostola S. Maria v Traspontine a hodil ich do Tiberu. Iniciatíva pozýva k jednoduchej modlitbe a môže sa ju modliť každý - ide o päť desiatkov ruženca a o modlitbu za nápravu - ak je možné, tak v kostole, kaplnke, na posvätnom či verejnom mieste, počas dňa (12. dec.), spolu s rovnako zmýšľajúcimi veriacimi alebo doma ak nie je taká možnosť, alebo s chorým či starým človekom u neho doma alebo v nemocničnej izbe.
Kardinál Burke na otázku hnutia "Katolícka renesancia" z Francúzska, či vyzval k modlitbe a náprave všetkých kardinálov, biskupov, kňazov a laikov, odpovedal: "Áno, áno. Všetci by sa mali modliť a urobiť skutok nápravy za takto zapríčinené pohoršenie, ale najmä preto, lebo týmto skutkom došlo k urážke Boha. Všetkých chcem povzbudiť k tejto iniciatíve."
Aj biskup Athanasius Schneider podporil tento akt nápravy a nazval ho "vzácnou iniciatívou".
Klasická modlitba nápravy, odčinenia, používaná ako zasvätenie na prvých päť sobôt, ako to žiadala Panna Mária Fatimská od sestry Lucie, sa môže recitovať nasledovne:
"Ó, Najsvätejšia Panna a naša Matka, so žiaľom počúvame sťažnosti tvojho Nepoškvrneného Srdca, obklopeného tŕňmi, ktoré doň každým okamihom vtláča naše rúhanie a nevďak nevďačného ľudstva. Poháňa nás vrúcna túžba milovať ťa ako našu Matku a prisľúbiť pravé a nefalšované zasvätenie sa tvojmu Nepoškvrnenému srdcu. Kľačíme preto pred Tebou, aby sme ukázali svoj žiaľ nad krivdami, ktoré Ti spôsobujú ľudia a odčinili svojimi modlitbami a obetami urážky, ktorých sa Ti dostáva za Tvoju lásku. Dosiahni pre nich, aj pre nás, odpustenie tak veľkého množstva hriechov. Urýchli obrátenie hriešnikov, aby mohli milovať Ježiša Krista a prestali urážať Pána, už i tak veľmi urážaného. Obráť k nám svoje milosrdné oči, aby sme mohli milovať Boha celým svojím srdcom na zemi a radovať sa s ním navždy v nebi. Amen."
Stovky francúzskych katolíkov si pýta tlačenú alebo tlačiteľnú PDF verziu modlitbovej kartičky (tu na stiahnutie), na ktorej je na jednej strane obrázok Panny Márie Guadalupskej a na druhej strane francúzska modlitba nápravy a odčinenia, vrátane invokácie, ktorú naučila Panna Mária sv. Katarínu Labouré: "Ó, Mária, bez poškvrny dedičného hriechu počatá, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame."
Modlitba končí touto invokáciou: "Zdravas´ Mária, milovaná dcéra Otca; Zdravas´ Mária, nepoškvrnená Matka Syna; Zdravas´ Mária, panenská Nevesta Ducha Svätého."
Obidve invokácie citoval Roy Schoeman, konvertita zo židovstva, obzvlášť milovaný Preblahoslavenou Pannou, ktorú videl v zázračnom sne a ktorej sa spýtal, ako by ju mal oslovovať.
Škaredá, obnažená a tehotná Pachamama sa objavuje ako absolútny protiklad Svätej Božej Matky v Jej zjavení pôvodnému americkému obyvateľstvu a španielskym dobyvateľom. 12. december je sviatok Panny Márie Guadalupskej, vládkyne obidvoch Amerík, ktorá zanechala v roku 1531 svoj zázračný obraz na tilme (indiánsky plášť) muža stredného veku, sv. Juana Diega, ktorý sa obrátil na kresťanstvo necelých deväť rokov po tom, čo Španieli ovládli ríšu Aztékov.
Obraz je bohatý na západnú, aj pôvodnú symboliku a poukazuje na Máriu ako na Pannu a zároveň tehotnú matku; milú Matku, ktorá sa od pohanských duchov, uctievaných miestnym obyvateľstvom, vizuálne evidentne odlišuje. Práve jej zjavenie vznietilo iskru, ktorá viedla k masovému obráteniu miliónov pôvodných obyvateľov ku katolíckej viere, ktorú im priniesli španielski dobyvatelia, ktorí dorazili do krajiny o desať rokov skôr. O necelých sto rokov bol obrátený už takmer celý latinskoamerický kontinent.
Väčšine pôvodných Aztékov a Mayov v tejto oblasti, ktorí si v roku 1531 ešte stále museli pamätať desivé obdobie ľudských obiet, ktoré "museli" odovzdávať hadiemu bohu Quetzalcoatlovi, ako aj iným božstvám, musela vízia nežnej, ale kráľovsky dôstojnej Panny Márie, pripadať ako absolútna novinka. Pohanské božstvá ich svojou odpornosťou, zlom a hrozivými požiadavkami desili; Panna Mária Guadalupská prichádza s posolstvom lásky a dôvery, prichádza hovoriť o pravom Bohu:
"Vedz s istotou, môj najmilší a najmenší syn, že som dokonalá, vždy Panna, svätá Mária, Matka Boha pravdy, skrze ktorého všetko žije, Pána všetkých vecí okolo nás, Pána neba i zeme."
A neskôr:
"Nie som tu, ja, čo som tvojou Matkou? Nie si v mojej tôni a pod mojou ochranou? Nie som prameňom tvojej radosti? Neskrývaš sa pod mojím ochranným plášťom a v mojom náručí? Potrebuješ ešte niečo viac? Nech ťa nič neznepokojuje, nemätie."
Panna Mária sa zjavila na vrchu Tepeyac, na ktorom stál chrám Tonantzin - bohyne "matky zeme", ďalej na juh v Andách u Aztékov známej ako "Pachamama" a ktorý bol zničený Španielmi. V aztéckom panteóne bola známa aj ako Coatlicue; bola nepríjemným božstvom, nosila "sukňu z hadov" a náhrdelník z odťatých rúk, ľudských sŕdc a lebiek. Moderní protikatolícki historici sú zvyknutí identifikovať túto pohanskú bohyňu s Pannou Máriou Guadalupskou, ktorú, ako hovoria, si uctievajú pôvodní Američania ako okultné zobrazenie ich bývalej bohyne.
Táto synkretická (a rúhavá) interpretácia úplného katolíckeho uctievania Panny Márie, Matky Božej, je prítomná v moderných sekularizovaných kruhoch a vysvetľuje, prečo bola Pachamama vybratá, aby sa na amazonskej synode uctievala aj napriek dokonalému vzoru Panny Márie Guadalupskej ako odpovede na problémy evanjelizácie pôvodného obyvateľstva.