Matt Walsh z Daily Wire napísal v júni nemilosrdný stĺpček s názvom: "Ľavica dnes normalizuje pedofíliu priamo pred našimi očami". Rastúci fenomén tzv. "drag detí" podľa Walsha normalizuje sexualizáciu detí. Walsh spomína dva známe prípady: "drag dieťa", ktoré pózovalo s nahým mužom a ďalšie, ktoré tancovalo v gay bare, zatiaľ čo muži na neho hádzali peniaze. Naposledy jedna z drag queen predvádzala striptízový tanec počas hodiny čítania drag queen pre deti. Áno, čítate správne.
Walsh bol samozrejme okamžite terčom kritiky. Niektorí progresívci dokonca obvinili konzervatívcov, ktorí mali tú trúfalosť odsúdiť toto obťažovanie detí, že sú tí divní. Klamali, že na tom nie je nič sexuálne, a preto každý, kto vidí niečo sexuálne na striptíze, pózovaní s nahými dospelými a krútení sa v outfitoch navrhnutých podľa sexuálne provokatívneho oblečenia pre dospelých, by sa mal hanbiť za to, že to vôbec považuje za nevhodné. Nezáleží na tom, ako to vyzerá očividne groteskne - progresívci ich budú stále brániť. Vkladajú do hry všetko a stávkou sú deti.
Zhoršuje sa to. Pred dvoma dňami som si všimol tweet renomovanej radikálnej feministky Julie Bindel, ktorá sa nedávno stala nepretržitým cieľom transgender aktivistov za to, že odmietla prenechať slovo "žena" biologický mužom (Nielenže sa jej vyhrážali fyzickým násilím, no transaktivisti - biologickí muži - obsadili jej nedávne vystúpenia). Bindel zverejnila článok s názvom "Desmond je skutočne úžasný - a vášnivý!" s komentárom: "Je tu zakladateľ skupiny Paedophile Information Exchange Tom O'Carroll (s ktorým som pred štyrmi rokmi robil rozhovor - stuhla mi vtedy krv) oslavujúci detské travesty správanie."
Desmond, pre tých z vás, ktorí si nespomínajú, je 11-ročný "drag queen", a jeho vystúpenia sú v súčasnosti veľmi populárne u komunity LGBT. Tom O'Carroll je britský obhajca pedofílie, ktorý bol odsúdený a uväznený za distribúciu detskej pornografie a za viacnásobné sexuálne trestné činy proti deťom. Jeho kniha z roku 1980 s názvom Paedophilia: The Radical Case argumentuje, že sexuálne vzťahy medzi dospelými a deťmi by sa mali normalizovať a opisuje tu svoje vlastné sexuálne skúsenosti s deťmi.
Podľa O'Carrolla (ktorého podporovali priekopníci LGBT ako Richard Green) je pedofília orientácia ako homosexualita alebo heterosexualita, a preto neexistujú žiadne morálne dôvody, ktoré by bránili ľuďom, ako je on, nájsť sexuálne uspokojenie. "Nezaujíma ma, prečo som pedofilom," napísal, "o nič viac než ostatných, ktorí sa nezaujímajú o to, prečo sú ‘normálni.’"
Nebudem tu odkazovať na jeho nechutný blog, no uvediem, ako O’Carroll - ktorý sa už desaťročia zasadzuje za normalizáciu sexuálnych vzťahov medzi dieťaťom a dospelým - vníma fenomén drag detí:
Priznajme si, keď pekný chlapec hovorí svetu, že je gay a zmyselne tancuje pred dospelými mužmi, nosí upírske šaty a makeup; keď sa "ona" vyzlieka alebo vyjde na pódium rovno sporo odetá; keď sa dolárové bankovky prijímajú ako "tipy" od publika, ktoré je očividne vzrušené; keď sa toto všetko deje, že je to viac než len oslava rodovej rozmanitosti alebo nevinné zobrazenie zrelého talentu.
A to je skvelé. Je úžasné, že v modernom, rozvinutom svete sa našlo zriedkavé miesto, v ktorom aspoň niekoľko detí môže byť skutočne samé sebou, a to spôsobom, ktorý nepopiera ani ich rodové pocity ani sexualitu. Byť drag queen alebo ak chcete, drag princeznou, je to pravé, otvorené pre všetkých. Vyhlasuje nahlas a hrdo: "Som sexy dieťa so sexy pocitmi. Je totálne cool pre dospelých, keď ich rajcujem. Milujem to. Preto robím tieto veci. Je to skvelé. Je to zábava. To som ja!"
Samozrejme, že vystrašení konzervatívci to pretočia, pretože majú predstierať, že deti nemajú erotický rozmer, alebo aspoň žiadny taký, ktorý sa vytvára sám. V ich rozprávaní sú vystúpenia ako to Desmondovo a ďalších umelcov, ako je "Queen Lactacia" (Nemis Quinn Mélançon-Golden), travesty show v tom najhoršom zmysle: sú to deti, tvrdia, ktoré sú "sexualizované" dospelými vykorisťovateľmi, ktorí sú skalopevne rozhodnutí podkopať ich údajnú prirodzenú nevinnosť.
Nie sú to len konzervatívci, ktorí si uvedomujú podstatu týchto drag vystúpení. Je mrazivé, že to chápu aj obhajcovia pedofílie. V skutočnosti O'Carroll zachádza tak ďaleko, že spochybňuje tých, ktorí popierajú sexuálnu povahu týchto predstavení, a poukazuje na to, prečo sa domnieva, že to tak v skutočnosti je:
"Prečo to všetko popieranie? Prečo hanblivci trvajú na tom, že detské drag vystúpenia nesúvisia s ich sexualitou? V podstate ide o pokrytectvo. Po celé desaťročia sa homosexuálna politika točí okolo serióznosti, a to znamená opičenie sa po hetero-normativite: homosexuálne páry v oddaných vzťahoch, manželstvách a rodičovstvách sa stali propagovaným modelom; stará, bezstarostná "promiskuita" homosexuálneho života je odsúdená (hoci je stále realitou pre mnohých) a akýkoľvek medzigeneračný sexuálny kontakt s mládežou je teraz omnoho viac tabu, ako tomu bolo v "zlých starých časoch", keď bola homosexualita diskrétne praktizovaným podzemným fenoménom.
Pokrytectvo je odporné pre jeho nečestnosť; ale na druhej strane to funguje. Z politického hľadiska to dáva zmysel. Popieranie sexuálneho prvku pri drag detských vystúpeniach viedlo k tomu, že boli vnímané ako "seriózna" stránka gender revolúcie, napriek všetkému vzrušenému pravicovému syčaniu a nafukovaniu sa. Aj keď pre rodinu Napoles nemohlo byť veľmi zábavné podrobiť sa oficiálnemu vyšetrovaniu kvôli zneužívaniu detí, stáva sa teraz zrejmým, že získavajú podporu zo strany autorít.
O’Carrollove komentáre nepotrebujú veľkú analýzu. Áno, vysmieva sa konzervatívcom - ale preto, že nás považuje za spiatočníckych, tyranských puritánov, ktorí chcú zastaviť podujatia, ktoré by mu mohli pomôcť pretlačiť jeho záujmy. V skutočnosti je úprimný, keď hovorí, že zatiaľ sa zdvorilá spoločnosť javí ako ochotná tolerovať Desmondových rodičov, ktorí umožňujú svojmu synovi obliekať sa tým strašným spôsobom. Vzdorovito súhlasí s tým, čo Matt Walsh napísal vo svojom stĺpci pred pár mesiacmi - ale hovorí, že je to dobrá vec.
Walsh má pravdu. Pedofília je normalizovaná priamo pred našimi očami - oslavujú ju aktivisti, ktorí sa domnievajú, že je to krok správnym smerom.