teplomer

 

jessicaboatright2.jpg

14-ročná tínedžerka začala ako opustené novorodeniatko; teraz odpúšťa svojej matke

162
Zuzana Smatanová
Kultúra života

14-ročná Jessica Boatwrightová z Austrálie sa snaží nájsť svoju biologickú matku. Current Affair informuje, že tínedžerku adoptovali do milujúcej rodiny ako malé bábätko, no aj tak sa snaží nájsť odpoveď na to, ako sa k nim dostala. V apríli Jessica verejne požiadala svoju biologickú matku aby sa s ňou stretla. Pásky z bezpečnostných kamier z Liverpoolskej nemocnice ukazujú, ako jednej noci v roku 2005 vošla na pohotovosť neidentifikovateľná žena s novorodencom na rukách. Neskôr v noci zmizla a dieťa tam nechala. Napriek vynaloženému úsiliu nedokázali úrady v tom čase matku nájsť, príliš sa obávala ukázať sa, až kým nezačula slová svojej dcéry. 

Pod podmienkou anonymity vysvetlila prostredníctvom Current Affair: "Počula som, čo povedala - odpúšťa mi, má ma rada bez ohľadu na to, kto som." Tieto slová stačili na preklenutie 14 rokov viny a mlčania.Potom ešte povedala: "Toto ma donútilo postaviť sa a povedať ´Dobre, si moje dieťa a ja som tvoja mama."

V austrálskom spravodajstve súhlasili so želaním matky skryť svoju identitu, pretože chcela porozprávať príbeh zo svojej strany a to, čo povedala, odhalilo veľké rezervy v starostlivosti o matky v prípade krízového tehotenstva. Žena uviedla, že otehotnela ako 18-ročná, krátko po svojom príchode do Austrálie. Skrývala svoje tehotenstvo pred rodinou a nevedela čo robiť ďalej. Keď na ňu prišli pôrodné bolesti, porodila táto tínedžerka v úplnej tichosti svoju dcérku priamo v byte. V interview uviedla: "Jessica vôbec neplakala, bola celkom potichu; položila som ju na posteľ, zabalila do deky a držala v teple, silno som ju objímala. Sedela som tam, pozerala na ňu a objímala som ju." Pri pohľade na svoje novorodeniatko si uvedomila, aký vzácny je dcérkin život. Stále nevedela čo má robiť, len toľko, že ju musí ochrániť a nájsť jej opateru. Pomyslela si ´Je taká nádherná. Je pre mňa darom. Tak či onak neviem čo mám robiť.´ Mladá matka vykĺzla z domu keď všetci zaspali a priniesla dieťa do nemocnice, kde urobila toto nesmierne ťažké rozhodnutie. Napriek tomu, že toto rozhodnutie spôsobilo bolesť obom, matke aj dieťaťu, jej odvaha odniesť dieťa do bezpečia umožnila Jessice prežiť plnohodnotný život u adoptívnych rodičov Brada a Anny Boatwrigtových. 

Jej adoptívni rodičia plne podporovali úsilie Jessiky nájsť svoju matku a konečný úspech viedol k uzdraveniu mladej tínedžerky. Pre spravodajstvo povedala: "Bol to zázrak že sme ju našli. To odpovedalo na otázky zo začiatku môjho života. Je úžasné vyplniť ten priestor, tú ´čiernu dieru´, ktorá tam bola 14 rokov."

Stretnutie s dcérou bolo uzdravujúce aj pre jej matku. Povedala: "Utekala som pred tým 14 rokov. Jedného dňa vás všetko dobehne a musíte tomu čeliť." Uľavilo sa jej že sa už nemusí viac skrývať a zmizol aj pocit viny. V krajine bez možností v tomto smere a zo strachu pred reakciou rodiny veľa žien nenájde odvahu  uistiť sa, že ich dieťa je zabezpečené a že ho niekto vychováva s láskou. 

V posledných rokoch takéto traumatizujúce príbehy, ako bol aj ten Jessikin, viedli k schváleniu viacerých zákonov, ako napríklad v štáte Texas tzv. Baby Moses Law (Zákon ´dieťaťa Mojžiš´). V Texase, ale aj v iných štátoch prijali tzv. Safe Haven Laws (Zákon bezpečného útočišťa), podľa ktorého môžu rodičia v zúfalej situácii priniesť novorodeniatko na určené miesto, ako napríklad na hasičskú stanicu alebo do nemocnice. Rodičia môžu odovzdať dieťa bez obáv, že budú trestne stíhaní a môžu zostať v anonymite ak si to želajú. 

Ďalšie príbehy len dokazujú, aké je prijatie takýchto zákonov dôležité a nevyhnutné. Začiatkom tohto roku sa našlo baby India, opustené a zabalené v plastikovej taške; zázrakom sa mu nič nestalo. Bábätká, ako bola Jessica a India, ktoré sa narodili do náročných podmienok, majú nárok ako každé iné deti na bezpečný pôrod a láskyplnú opateru. Matky, ako je aj biologická matka Jessiky, by mali mať možnosť bez problémov a strachu vynosiť svoje deti a darovať im život.                                                                                                                                                                                                                                                                                     

DISKUSIA k článku