Obrátenie protestantky Allison DeVineovej začalo v triede predškolákov. Tam sa stretla s ďalšou ženou, ktorá sa volala tiež Allison a bola katolíčka. Začali sa zhovárať, lebo ich dve dcéry boli dobrými kamarátkami. Obe dievčatká boli silné osobnosti a ani jedna Allison neverila, že im toto kamarátstvo vydrží aj ďalej. Ale vydržalo. DeVineová povedala pre CNA: „Bola to jedna z chvíľ, kedy jednoducho viete, že ste našli skvelú priateľku. Naše dcéry síce „desili“ ľudí okolo seba, no navzájom vychádzali výborne. Udivovalo nás jedine to, že zo seba navzájom nemajú ´strach´. Naše priateľstvo sa prehlbovalo a naše rozhovory sa časom stále viac točili okolo viery.“
Čoskoro sa k nim pridali ďalšie ženy. DeVineová, matka troch detí, popisuje ich malú skupinu: „Katolíčka, protestantka, agnostička a mormónka ... znie to síce ako vtip, no veľa sme sa rozprávali o svojej viere a absolútne sme sa rešpektovali.“ Rozhovory DeVineovej a katolíčky Allison sa čoraz viac krútili okolo spirituality a viery, až sa napokon sústredili na rozdiely medzi protestantizmom a katolicizmom. „Počas jedného Halloweenu sme boli všetci vonku, deti sa okolo nás bláznili, behali a uprostred toho sa Allison zahľadí na mňa a na môjho manžela a povie ´Nakoniec z vás budú katolíci´.“
DeVineovci boli protestanti, Allison s manželom Jasonom viedli menšie cirkevné spoločenstvo. Obaja pracovali v protestantských spoločenstvách už veľmi dlho. DeVineová pokračuje: „Pomaly začal Boh všetko rozdeľovať. Naša malá skupina sa celkom rozpadla; veci v nej sa už nerobili správne. Začali sme hľadať iné spoločenstvo, iný kostol. No počas toho, čo by protestanti zrejme nazvali „church shopping“ (každú nedeľu v inom kostole, zvyčajne inej kresťanskej denominácie), sme zistili, že nikto nebol zakorenený v pravde. To bol bod, od ktorého môj manžel začal.“ Na Nový rok hľadali manželia DeVineovci kostol (protest.), v ktorom by sa zúčastnili bohoslužby, no všetky boli kvôli oslavám nového roku zavreté. To ich zmiatlo, pretože chceli nový rok začať bohoslužbou. Frustrácia z pozatváraných kostolov spustila u Jasona DeVinea „reťazovú reakciu“. Začal čítať o každej jednej protestantskej denominácii. Ďalšou vecou, ktorá ich ako manželov nasmerovala ku katolicizmu bolo tehotenstvo. Ako antikoncepciu používali IUD (vnútromaternicové teliesko), až kým si Allison neuvedomila, že ide o vec, ktorá vyvoláva v skutočnosti potrat. Prešli na prirodzené plánovanie rodičovstva a Allison otehotnela v „rekordnom čase“ aj podľa ich tabuliek. Ešte pred obrátením povolal Boh tento pár aby mu dôveroval aj prostredníctvom nečakaného tehotenstva.
Allisonin manžel pokračoval v hľadaní vhodného kostola a spoločenstva. DeVineová ďalej spomína: „Jedného večera ma Jason zobudil a povedal, že musí hovoriť s Allison (tou druhou). Dobre, hovorím, máš jej číslo, zavolaj jej. Ale Jason povedal nie, že on to myslí tak, že sa staneme katolíkmi. Ja som sa len otočila a zaspala som.“ Oheň, ktorý sa rozhorel v Jasonovi, však nezhasínal. Čítal o katolicizme všetko čo mu prišlo pod ruku. V ten týždeň išli ako rodina po prvýkrát v živote v nedeľu na katolícku sv. omšu. Allison spomína. „Boli sme celkom stratení. Nevedeli sme kedy sa postaviť, kedy sedieť, kedy kľaknúť. Na konci omše na mňa manžel pozrel a povedal: „Áno, myslím si, že toto je ono.“
Na tejto svätej omši kňaz oznámil, že popoludní začína séria rozhovorov o katolicizme. Allisonin manžel povedal, že sa popoludní vrátia. Allison bola tehotná, rýchlo sa unavila, vyčerpala a takmer sa rozplakala keď manžel povedal, že sa vrátia, no napokon súhlasila. Hneď v ten prvý večer, ako skonštatovali, dostali odpovede na všetky otázky, súvisiace s katolicizmom, ktoré mali. Aj napriek tomu sa rozhodli, že sa vrátia aj na druhý deň. Počas tohto druhého stretnutia sa Allison potrebovala kvôli tehotenstvu trochu povystierať a poprechádzať. Neskôr spomína: „Vzadu v kostole ma zastavil menší starší muž a spýtal sa ma, kedy mám termín. Hovorím že do siedmich týždňov; a on nato ´Kdeže moja milá, vy už porodíte každú chvíľu´. Vrátila som sa do lavice a s manželom sme sa nad slovami starého pána zasmiali: ´Možno by sme ho mali vziať za slovo, keďže sme v katolíckom chráme; zdá sa, že o tehotných ženách toho vedia dosť.“ Ten malý muž bol kňaz, ktorý prišiel kázať na toto druhé stretnutie. Podľa DeVineovej akoby odpovedal na všetky ich otázky, na všetko s čím zápasili; všetko akoby sa týkalo priamo ich rodiny.
Na tretie stretnutie, ktoré bolo ďalší deň, nemohli prísť, pretože Allison začala rodiť. Ráno sa im narodil syn, o sedem týždňov skôr, avšak navzdory všetkému „úplne zdravý“. Hneď sme požiadali kňaza aby prišiel syna do nemocnice požehnať, navzájom sme sa na seba pozreli a skonštatovali: „Nuž, hádam že už sme v Katolíckej cirkvi.“ DeVineová žartovala: „Môj manžel sa do Katolíckej cirkvi prebojoval ´čítaním´a ja ´rodením´.“ DeVineovci sa začali po prepustení z pôrodnice hneď zúčastňovať sv. omší a prihlásili sa do RCIA (príprava dospelých na iniciačné sviatosti) a oficiálne vstúpili do Katolíckej cirkvi počas sviatkov Veľkej noci v apríli 2019.
Obrátenie na katolicizmus malo pochopiteľne aj svoje úskalia – manželia stratili priateľov z radov protestantov, ktorí sa nestotožňujú so sociálnou náukou Katolíckej cirkvi. „Boh sa však naozaj stará, pretože to jadro – štyri ženy – čo sme spolu začínali, sme si zostali aj napriek všetkému rovnako blízke a stále sa navzájom rešpektujeme“, povedala DeVineová. Tým, že sa stali katolíkmi, sa však nevyriešili automaticky všetky problémy. DeVineovci si uvedomujú, že ich nesmú žiadne súčasné škandály v Cirkvi, či už obvinenia bývalého kardinála Theodore McCarricka, alebo obvinenia iných prelátov zo zneužívania, „vyviesť z konceptu“. Allison DeVineová vysvetľuje:
„Keď pracujete v cirkevných spoločenstvách, v rôznych kresťanských denomináciách, ako ja, už viete o všetkom, čo sa deje za zatvorenými dverami. Nič nás nešokovalo. Rozdiel je akurát v tom, že ostatné cirkvi nie sú veľké a tak inštitucionálne organizované ako Katolícka cirkev, všetky novinky sa v nich dozviete za päť minút. Avšak veľké titulky o škandáloch v Katolíckej cirkvi pútajú pozornosť mnohých a nadlho. V skutočnosti nad tým žasnem, pretože Ježiš povedal, že ´nás budú prenasledovať pre Jeho meno´ a nás aj vskutku trvale prenasledujú, či už v správach, alebo inými mediálnymi prostriedkami. Pre nás je to však pravdivý dôkaz toho, že toto je pravá Cirkev. Všetci sme hriešnikmi; všetci máme problémy, len jediný Ježiš je dokonalý.“
Za svojich patrónov si vybrali svätú Giannu Berettu Mollovú a svätého Šimona Horlivca; sú to aj ich birmovní patróni. Kvôli komplikáciam v tehotenstve má DeVineová veľmi blízko k sv. Gianne. Inšpirovaní jej pro-life presvedčením založili DeVineovci neziskový fond pre nenarodených, nazvaný The Bespoke Foundation. „Zrejme by sme až tak dobre nevedeli rozprávať s ľuďmi pred potratovými klinikami, no zbierať financie môžeme. Chceme z tohto fondu pomáhať klinikám pre rizikové tehotenstvá v širšom okolí Atlanty.“ DeVineovci sa modlia ruženec, prijímajú Eucharistiu; skrátka naplno prežívajú to, čo reálne znamená byť „Cirkvou všade, vždy a kdekoľvek na svete“. Prežívajú to ako najväčší dar, ktorí dostali, keď sa stali katolíkmi. A čo druhá Allison, priateľka Allison DeVineovej? Tá je teraz krstnou mamou jednému z DeVineových detí. „Boh má už vopred vyriešené všetky detaily. Skutočne myslí na všetko, a to je na tom to najúžasnejšie.“
Allisonin manžel Jason má blog o tom, ako sa ich rodina dostala ku katolicizmu: www.397totheLamb.com.