3J2A2756.jpg

Zuzana Čaputová podporuje adopcie detí pre homosexuálne páry, potraty aj Istanbul. dohovor

3,669
Kultúra smrti

Aby sa ľudia vedeli v prezidentských voľbách dobre rozhodnúť, je potrebné, aby poznali hodnotové zakotvenie jednotlivých kandidátov. Dnes si rozoberieme kandidátku strany Progresívne Slovensko, Zuzanu Čaputová, a jej vzťah k zhubným ideológiám.

Kandidátka na prezidenta Zuzana Čaputová sa zúčastnila diskusie denníka SME so svojím zatiaľ “súperom” Robertom Mistríkom.

V diskusii, ktorú moderovala Zuzana Kovačič Hanzelová, prišli na reč aj hodnotové témy. Prvou otázkou bolo, či kandidáti podporujú registrované partnerstvá pre homosexuálov, alebo nie.

Robert Mistrík, ako je to uňho zvykom, nereagoval na otázku priamo. (Veľmi nápadná podoba s českým kandidátom na prezidenta Jířím Drahošom, ktorý aj kvôli takýmto nejednoznačným odpovediam pohorel):

“Registrované partnerstvá je veľmi široký pojem. Za tým sa môže skrývať čokoľvek. Ja to považujem za neprípustnú skratku, môžete sa ma pýtať na podmienky, čo by obnášalo registrované partnerstvá a na to vám budem hovoriť áno, nie. Môžem to spraviť sám. Keď sa pýtate na adopciu detí tak nie, keď sa pýtate na dedenie, tak áno, keď sa pýtate na informácie o zdravotnom stave, tak áno. Toto môže obnášať další okruh otázok,” zahmieval Mistrík.

Nakoniec však svoj názor na registrované partnerstvá viac menej povedal: “Za istých podmienok a za istých okolností áno.”

Zo strany Roberta Mistríka sa zrejme jedná o predvolebnú taktiku, keďže vie, že pre drvivú väčšinu obyvateľov Slovenska sú registrované partnerstvá a ďalšie napdpráva pre homosexuálov neprijateľné.

Mistrík totiž v roku 2009 založil spolu s Richardom Sulíkom stranu Sloboda s solidarita (SaS). Medzi hlavné body programu strany patrili dekriminalizácia marihuany a registrované partnerstvá pre homosexuálne páry. Mistrík teda ako spoluzakladateľ a člen strany SaS musel s týmito bodmi súhlasiť. Zo strany SaS vystúpil až v roku 2012.

Zuzana Čaputová z Progresívneho Slovenska bola v odpovediach priamejšia: “Určite som za to, aby páry rovnakého pohlavia mali upravený rozsah práv, väčšiu právnu istotu a môže sa to nazývať aj registrovaným partnerstvom, takže áno.”

Čaputová zašla ešte ďalej: “Adopcia detí. Preferujem to, aby dieťa malo biologickú matku, biologického otca. V prípade ak by malo vyrastať v ústavnej starostlivosti, myslím si, že by mu bolo lepšie s dvoma milujucími bytosťami hoci aj rovnakého pohlavia.”

Čaputová je teda v liberalizme a v podpore nadpráv pre homosexuálov “hardcore” aj oproti Mistríkovi a to je teda čo povedať. Adopcie detí pre homosexuálne páry je skutočne už poriadne svinstvo. Mnohí psychológovia a iní odborníci sa zhodujú, že vyrastanie v takomto prostredí by malo na psychiku a identitu detí devastačné následky.

Ďalšia téma bola potraty. Mistrík, ako obvykle, na otázku priamo neodpovedal, ale v podstate chce zachovať status quo. Čaputová je na tom podobne:

“Som za zachovanie status quo, lebo si myslím, že má byť to rozhodnutie zodpovednosťou ženy. Ja si myslím, že máme ženám dôverovať,” vyhlásila Čaputová.

Tento “argument” je však zvrátený. Predsa nie je možné, aby žena, alebo ktokoľvek iný rozhodoval o tom či svoje dieťa zavraždí, alebo nie. V slovenskej ústave sa jasne píše, že život človeka je potrebné chrániť aj pred jeho narodením.

Reč prišla aj na kontroverzný Istanbulský dohovor. Mistrík opäť neodpovedal, lebo sa vraj nechce nechať zatiahnuť do týchto “kultúrno-etických vojen.” Ľudia by si mali veľmi dobre premyslieť, či chcú za prezidenta takéhoto nerozhodného človeka, ktorému ide len o kalkuláciu, “aby si nepohneval nikoho.” V Českej republike podobne falošného “hráča” Drahoša prekukli a v druhom kole prezidentských volieb ho odkopli.

Čaputová odpovedala jasne: “Ja ten dohovor považujem za dohovor o právach žien na ochranu pred násilím a je to záujem viacerých krajín, aby sa harmonizovala právna úprava na ochranu žien.”

Aká je však skutočnosť? Istanbulský dohovor je “trójskym koňom” liberálov. Pod rúškom ochrany žien pred týraním, sa tam totiž zavádzajú pojmy, ktoré legitimizujú zvrátenú Gender idológiu. Na Slovensku je už aj teraz právna úprava, ktorá chráni (nielen) ženy pred násilím, a preto nie je dôvod prijímať žiaden istanbulský dohovor.