Rozhodnutie bulharského Ústavného súdu môže byť pozitívnym príkladom pre ostatné štáty, hovorí bulharská aktivistka Mihaela Djorgova.
Ústavný súd v Bulharsku koncom júla rozhodol, že Dohovor Rady Európy o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, známy ako Istanbulský dohovor, je protiústavný.
Osem ústavných sudcov hlasovalo proti ratifikácii Dohovoru, štyria boli za. Väčšina sudcov zastáva názor, že Dohovor stiera rozdiely medzi dvoma pohlaviami, čo boj proti domácemu násiliu len sťažuje.
Istanbulský dohovor nemal podporu ani v bulharskej vláde, ktorá dala jeho ústavnosť posúdiť na Ústavnému súdu.
Bulharsko tak zostáva v skupine štátov, ktoré stále neratifikovali Dohovor, a v ktorej sa nachádza aj Slovensko, Česká republika, Veľká Británia, Írsko, Maďarsko, Litva a Lotyšsko.
O tom, čo bulharský Ústavný súd povedal a prečo sa v Bulharsku darí odďaľovať ratifikáciu Istanbulského dohovoru, pre Postoj hovorí Mihaela Djorgova z Asociácie spoločnosť a hodnoty.
Postoj bulharského premiéra Bojka Borisova, ktorý odmieta ratifikáciu Istanbulského dohovoru, je známy. Prečo teda túto otázku riešil Ústavný súd?
Istanbulský dohovor vnímala jasná väčšina Bulharov ako spochybnenie rodičovských práv, ústavného poriadku, slobody vierovyznania, osobného sebaurčenia a tradičných rodinných hodnôt.
Tieto skutočnosti viedli k silne negatívnej reakcii verejnosti. Za sloganom o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu spoločnosť videla pokusy o legitimizáciu LGBTI komunity.
Rozhodnutie predložiť dokument na ratifikáciu parlamentu bolo pôvodne schválené aj hlasmi Borissovovej vládnej strany GERB. (Neskôr bol návrh z parlamentu stiahnutý, pozn. red.) Premiér Borissov a jeho ministri pod veľkým tlakom z Európskej únie viackrát v Bruseli sľúbili, že Bulharsko ratifikuje Istanbulský dohovor počas predsedníctva v Rade EÚ, čo bol uplynulý polrok.
To sa však nestalo…
Istanbulský dohovor rozdelil nielen politické sily v parlamente, ale celú spoločnosť. Viac ako 70 percent občanov ho odmieta. Mali sme veľa protestov a riešili ho intenzívne médiá. Slovo rod (gender) sa stalo veľmi zlým. Objavili sa aj návrhy na zmenu legislatívy v oblasti rodového vzdelávania na školách.
Vládnej strane GERB dokonca klesli preferencie. Následne 75 poslancov parlamentu z tejto strany podalo na Ústavný súd otázku o tom, či je Istanbulský dohovor v súlade s našou Ústavou.
Verdikt poznáme, čo sú hlavné tvrdenia ústavných sudcov?
Kľúčovým výrokom je, že Istanbulský dohovor je v nesúlade s bulharskou Ústavou s tým, že Dohovor si “vnútorne odporuje.”
Súčasťou rozhodnutia Ústavného súdu je tiež záver, že Istanbulský dohovor je “prvou medzinárodnou zmluvou podpísanou Bulharskou republikou, ktorá v článku 4 a 3 výslovne obsahuje atribút založený na rodovej rovnosti z dôvodu nediskriminácie.”
Verdikt súdu ďalej poukazuje na to, že Istanbulský dohovor otvára cestu pre zavedenie pojmu rod a rodová identita, ktoré budú požadovať zavedenie postupov, ktoré zabezpečia právne uznanie rodu, ktorý sa neviaže na biologické pohlavie, čo je v rozpore s Ústavou.
Podľa názoru sudcov ak spoločnosť stratí schopnosť rozlišovať medzi ženou a mužom, boj proti násiliu na ženách zostane len formálnym, no nesplneným záväzkom.
Prečo je rozhodnutie vášho Ústavného súdu významné? Myslíte si, že môže mať nejaký vplyv na krajiny, ktoré ešte neratifikovali Dohovor ako napríklad Slovensko či Maďarsko?
Tento verdikt je dôležitý, pretože je pozitívnym príkladom, ako môžu ostatné štáty postupovať v takýchto prípadoch.
Jeden z popredných odborníkov na medzinárodné právo Vladimir Sheitanov spomína niekoľko zásad, ktoré pri tomto rozhodnutí vyslovil Ústavný súd.
Prvou je, že sa vyriešila otázka spoločnej právomoci Národného zhromaždenia a Ústavného súdu pri pristúpení Bulharska k medzinárodným zmluvám. Po ďalšie je to nadradenosť Ústavy nad medzinárodnými zmluvami. Ďalej sa ukázalo, že ochrana ústavnosti bola vykonaná s nespochybniteľnou profesionalitou s prihliadnutím na všetku rôznorodosť a pestrosť názorov odbornej komunity, pričom sa zohľadňovali aj názor spoločnosti.
A v neposlednom rade bolo chránené právo bulharského ľudu určovať právnu realitu, v ktorej žije, na pozadí intenzívneho medzinárodného tlaku.
Slovenská republika doteraz neratifikovala Istanbulský dohovor, aj pre výrazný odpor cirkví. Aké sú podľa vás dôvody, že sa tak nestalo ani v Bulharsku?
V prvom rade sme reagovali na tému my v neziskových organizáciách, potom sa pridali ďalší ľudia. Začali sme odhaľovať dôsledky legalizácie rodovej identity na deťoch, ženách, rodičoch a spoločnosti, inšpirovali sme sa Chorvátskom.
Ako sa téma dostala do médií?
Stalo sa tak po tom, ako sa témy chopil jeden z ministrov koaličnej strany Spojení vlastenci. Zhrnul si argumenty a spravil tlačovú besedu. Silne odmietavý postoj neskôr zvolili aj opoziční socialisti.
Zapojili sa do anti-kampane aj cirkvi?
Ako prví reagovali evanjelikáli, potom Pravoslávna cirkev so silným a dobre prepracovaným prístupom. Stanovisko vydala tiež Katolícka cirkev. Počas diskusií o téme vyjadrovali svoje stanoviská prezident, bývalí ministri, bývalí a súčasní ústavní sudcovia, prokurátori a právnici, lekári aj akademici.
V celom príbehu tiež zohral rolu dôležitý fakt, že ratifikáciu nepodporili ani niektorí poslanci vládnej strany GERB.