Bp. Schneider: Zo strachu pred perzekúciou nepodpíšu niektorí kazašskí preláti vyhlásenie

773
Zuzana Smatanová
Kultúra smrti

Biskup Athanasius Schneider je v tieto dni opäť veľmi aktívny. Popri tom, že spolu s niekoľkými ďalšími prelátmi z Kazachstanu vydal vyhlásenie o platnosti a dôležitosti encykliky Humanae Vitae, poskytol interview pre OnePeterFive a potom mal dôležitú prednášku na Rome Life Forum. V Homiletic & Pastoral Review práve uverejnili ďalšie interview s týmto biskupom, ktoré poskytol v máji 2018.

...

Na otázku moderátora o skutočnosti, že z omše podľa Novus Ordo boli odstránené určité state, ktoré upozorňujú katolíkov, že Najsvätejšiu Eucharistiu musia prijímať dôstojne a náležite disponovaní (podľa sv. Pavla), biskup odpovedal:

„Je očividné, že vynechanie týchto častí sleduje nejakú stratégiu, nejaký cieľ – inak by sa nevynechali. Ako môžete jednoducho odstrihnúť state, ktoré sa v Cirkvi verejne proklamujú už od čias svätého Pavla? Za týmto je teda evidentne nejaký ideologický plán.

Od reformy liturgie a v pokoncilovom živote Cirkvi prebieha proces protestantizácie Eucharistie. To znamená, že Eucharistia sa v ponímaní, ale aj v praxi, stáva čoraz viac len púhym symbolom – bratstva, pohostinnosti, čiže akýmsi sociologickým prostriedkom typu „Buď milý k svojim ľuďom“. Stále viac sa redukuje len na jedlo, ktoré nemôžete predsa nikomu odoprieť. Podľa tejto logiky je to teda v úplnom poriadku (medzi to ´nikomu´ patria aj verejne známi cudzoložníci) a nemôžete vlastne ani citovať spomínané verše sv. Pavla o nehodne prijímanej Eucharistii.

Takýto postoj je však v rozpore s náukou nášho Pána, ako aj s celou a nemennou tradíciou Cirkvi; už to nie je viac katolícky postoj. Sme svedkami ako tento proces po Druhom Vatikánskom koncile začal; nepovedal by som že začal počas neho, ani že sa ho až tak týkali koncilové dokumenty, ale až po ňom. Začal sa vzmáhať teologický relativizmus, a to nielen v súvislosti s Eucharistiou; začala sa totiž všeobecne relativizovať celá katolícka náuka.

Logickým dôsledkom tohto postoja je napríklad požiadavka, aby verejne známi cudzoložníci boli pripustení k svätému prijímaniu. A pokračuje to – pred týždňom požiadali nemeckí biskupi o možnosť svätého prijímania pre protestantov.

Na začiatku pochopiteľne vždy povedia “len v niektorých výnimočných prípadoch“. A potom sa tieto výnimky stanú pravidlom. Výraz „vo výnimočných prípadoch“ používajú ako taktiku na zavedenie a propagovanie novej praxe, ktorá sa napokon stane novou náukou. Takýto vývoj, od výnimky až po všeobecne platnú prax, povedie v konečnom dôsledku k totálnej relativizácii a banalizovaniu Eucharistie.

Protestantizácia Eucharistie je útokom proti Katolíckej cirkvi, pretože Eucharistia je srdcom Cirkvi. Musíme sa modliť, prosiť a urobiť čo sa dá, aby sme pomohli Cirkev uzdraviť, počnúc jej srdcom. (dodatočné zvýraznenie)

...

Vráťme sa teraz k novému interview z 18. mája, ako bolo publikované v Homiletic & Pastoral Review

Biskup Schneider tu hovorí o vyhlásení, ktoré vydal spolu s niekoľkými ďalšími kazašskými biskupmi a v ktorom opätovne potvrdzujú tradičnú katolícku náuku o manželstve. Objasňuje, že signatárov by sa malo nazbierať viac ako desať, avšak ďalšiemu vývoju v tomto smere bránia rozličné obavy a strach. Zároveň oznámil, že toto kazašské prehlásenie sa má chápať ako „nepriama oprava“ pápeža. Biskup Schneider hovorí:

„31. decembra 2017, na sviatok Svätej rodiny, vydali traja z nás prehlásenie o nerozlučiteľnosti manželstva, a to náležitou formou.

Je klamstvom čo sa hovorí, že náuka zostáva, ale prax sa môže meniť. Nie! Musíme hovoriť takto: „Prax sa nemôže meniť.“ Musíme verejne ohlasovať pravdu.

My môžeme iba sformulovať a potvrdiť nemennú náuku Cirkvi, ako aj jej nemennú prax. Nemôžeme posudzovať pápeža; pápeža nemôže posudzovať nikto. Ani biskup, ani všeobecný koncil, nemôže súdiť pápeža. Pápež danej doby však môže byť posudzovaný nasledujúcim pápežom a nasledujúcim koncilom ...

Pápeža môžeme vždy len s úctou upozorniť a napomenúť. Prehlásenie a potvrdenie pravdy je určitým druhom ´nepriamej opravy´ pápeža, jeho upozornením a napomenutím. 

Teraz máme desať biskupov, ktorí verejne uviedli svoje meno a podpísali sa. Hovoril som aj s ostatnými biskupmi a kardinálmi, ktorí sa vyjadrili „Súhlasím s tvojím textom, je úplne správny, ale ja ho nepodpíšem. Bojím sa prenasledovania.“ Existuje veľa biskupov a kardinálov, ktorí sú reálne zastrašovaní. Aj napriek tomu však súhlasia s naším vyhlásením, ako aj s dubiou, vydanou štyrmi kardinálmi.

Keď ide o pravdu, nezáleží na číslach. Pravda sama zvíťazí. Vo 4. storočí bolo iba pár neariánskych biskupov, spočítali by ste ich na prstoch, no veriaci pri nich stáli a podporovali ich. Sv. Atanáz vtedy povedal veriacim katolíkom: „Ariáni (v tej dobe oficiálni biskupi) majú kostoly, budovy; my však máme vieru. Táto viera je oveľa mocnejšia, a práve ona pretrvá“. (dodatočné zvýraznenie)

Na záver tohto dlhšieho interview, ktorého celé znenie si môžete prečítať tu, chceme pripomenúť, že biskup Schneider vyzýva veriacich katolíkov, aby vytvorili fungujúcu skupinu za účelom spisovania chýb pápeža; chýb, ktoré sa do Katolíckej cirkvi doteraz dostali a ešte sa zrejme aj dostanú:

„Naliehavo potrebujeme tento nový súhrn, aby sme mohli čo najpresnejšie objasniť, čo je autentické. To by mal potom v budúcnosti urobiť nasledujúci pápež alebo koncil. Takýto súhrn chýb je však stále iba zoznamom, vyčíslením. V Cirkvi v súčasnosti vládne historicky unikátny a obrovský zmätok v tom, čo je jej pravým, autentickým učením, a je nutné, aby sa spomínaný súhrn urobil.

Žiadny človek so zdravým rozumom sa nepohorší, keď minister zdravotníctva zverejní zoznam skutočností, ktoré ohrozujú zdravie človeka. Preto by sa nemal nikto pohoršiť ani nad tým, keď sa zverejní presný zoznam toho, čo ohrozuje dušu človeka.

Od kňazov a veriacich som dostal listy, v ktorých ma žiadajú, aby som takýto súhrn urobil. Povedal som im ´prečo s tým nezačnete vy sami? Utvorte si skupinu, študujte a vytvorte zoznam so spomínanými chybami pre budúceho pápeža. Prečo nie? (dodatočné zvýraznenie).

Tento návrh je, podľa nášho názoru, dôležitým aspektom nášho súčasného poslania v Cirkvi, ktorým je určiť tie časti náuky Cirkvi, ktoré boli v poslednej dobe príliš ovplyvnené vyšinutým moderným spôsobom zmýšľania, a preto ich treba zanechať. 

(krátené)