Skupina samozvaných „expertov na ľudské práva“ pri OSN naznačila Poľskému parlamentu, že by mal zamietnuť návrh pro-life zákona, zameraný na ochranu nenarodených bábätiek, ktoré sú postihnuté Downovým syndrómom alebo inak choré.
Pracovná skupina OSN, zaoberajúca sa problémom diskriminácie žien v zákonoch a v praktickom živote, tvrdí, že ak sa návrh zákona „Zatrzymaj Aborcje“ (Stop potratu) stane zákonom, poškodí zdravie žien a naruší záväzky, ktoré pre Poľsko vyplývajú z dodržiavania medzinárodných ľudských práv.
V súčasnosti existujú v Poľsku iba tri okolnosti, na základe ktorých sa matka môže rozhodnúť o ukončení života svojho nenarodeného dieťaťa: keď je vážne ohrozený jej život alebo zdravie; keď bolo dieťa počaté znásilnením, alebo keď plod vykazuje vážne poškodenie. Práve túto poslednú okolnosť chce návrh zákona „Zatrzymaj Aborcje“ odstrániť.
Vo svojom tlačovom vyhlásení sa pro-potratoví „experti“ OSN sťažujú, že poľská vláda nereagovala na ich najnovšiu výzvu, súvisiacu s navrhovaným zákonom. Zoznam utrpení, ktoré títo experti predkladajú poľským ženám v prípade prijatia tohto zákona, podľa ktorého budú ´nútené´ chrániť život svojho nenarodeného dieťaťa, zahŕňa aj zničenie ich „rovnosti, dôstojnosti, nezávislosti a telesnej integrity“, obmedzený „prístup k informáciam a právam na súkromie a zdravie“, a vystavenie sa „formám krutého a neľudského zaobchádzania s nimi“.
Návrh zákona „Zatrzymaj Aborcje“ podporujú aj poľskí katolícki biskupi, ktorí žiadajú katolíkov, aby urobili kampaň na podporu tohto návrhu zákona. Viac ako 800.000 Poliakov už požiadalo parlament (Sejm), aby tento návrh zákona schválili.
Aleksander Stepkowski, profesor práva a bývalý námestník ministra zahraničných vecí Poľska, povedal pre LSN, že vyhláseniu pracovnej skupiny OSN chýba akékoľvek rozumné a logické odôvodnenie.
„Vďaka rozšíreniu ochrany nenarodených v poľskom zákonodarstve od roku 1993 veľmi výrazne poklesla úmrtnosť matiek a teraz je jednou z najnižších na svete“, zdôrazňuje profesor Stepkowski. „Je oveľa nižšia, než v krajinách s voľným prístupom k potratom (8x nižšia než v USA a 5x nižšia než vo Veľkej Británii). Ďalšie zabezpečenie ochrany života nenarodených v Poľsku bude mať za následok ešte väčší pokles úmrtnosti matiek.“
Stepkowski zistil, že nátlak zo strany „expertov OSN“ nie je nič nové a že toto ich nedávne vyhlásenie je veľmi mätúce:
„Nielenže je založené na poverách a mýtoch, propagovaných medzinárodnými zástancami potratu, ale je jasným príkladom arogantného postoja voči poľskej občianskej spoločnosti a v širšom merítku voči demokracii ako takej. „Takzvaní ´experti´, ktorí nemajú žiadny demokratický mandát, ani právo zasahovať voči žiadnej spoločnosti, suverénnym spôsobom nútia demokratickú vládu ignorovať 830.000 poľských žien a mužov, ktorí len za tri mesiace podporili písomnou formou návrh občianskeho zákona, ochraňujúci množstvo detí pred krutou smrťou na gynekologických klinikách.“
Stepkowski zároveň vyjadril aj svoje znechutenie nad tým, že OSN vydala toto svoje vyhlásenie akurát 22. marca, deň po Svetovom dni Downovho syndrómu, ktorý kedysi ona sama vyhlásila. Nenarodené bábätká s Downovým syndrómom sú aj v súčasnosti ešte stále „najčastejšími obeťami“ existujúceho poľského zákonodarstva, ktoré za takýchto okolností povoľuje eugenický (výberový) potrat.
Profesor poznamenáva, že samotný Výbor OSN pre ochranu postihnutých osôb sa vyjadril, že eugenický potrat je príkladom diskriminácie postihnutých osôb a vyjadril nádej, že nátlak pro-potratových „expertov“, vyvíjaný v tomto smere na Poľsko, bude mať na poľských zákonodarcov práve opačný účinok a tento zákon prijmú.