Federálny apelačný súd v pondelok rozhodol, že zákon, zakazujúci diskrimináciu človeka na základe jeho pohlavia, platí aj pre jeho „sexuálnu orientáciu“.
Prípad Zarda vs. Altitude Express, Inc., sa týkal otázky, či je aj homosexualita podľa právneho nároku VII Zákona o občianskych právach z roku 1964 dotknutou kategóriou. Druhostupňový apelačný súd rozhodol, že homosexualita takouto kategóriou je, čím sa postavil priamo proti jasnému výkladu tohto zákona Trumpovou administratívou. „Podľa nás neexistuje žiadny principiálny dôvod, pre ktorý by sme mali uznať porušenie právneho nároku VII v súvislosti so spoločenskou diskrimináciou, založenou na rase, ale nie na pohlaví“, napísal predseda súdneho senátu Robert A. Katzmann. O „spoločenskú diskrimináciu“ na základe rasy ide napríklad v prípade zamestnávateľa, ktorý vyhodí z práce belocha za to, že sa ožení s černoškou.
Súd sa uzniesol na tom, že z rovnakého dôvodu sa nebude môcť zamestnávateľ rozhodnúť v prípade sexuálnej orientácie zamestnanca. Komisia pre rovnaké pracovné príležitosti (EEOC) sa totiž domnieva, že protidiskriminačný zákon z roku 1964 zahŕňa aj homosexualitu: „Diskriminácia na základe sexuálnej orientácie je v podstate podskupinou diskriminácie na základe pohlavia, a to jednoducho preto, lebo sexuálna orientácia je definovaná pohlavnou orientáciou dotyčného človeka na pohlavie osôb, ku ktorým ho to priťahuje.“
„Toto súdne rozhodnutie by mohlo zmeniť rozsah práv gayov v Amerike“, konštatuje Vox. „Ak súdy uznajú, že Zákon o občianskych právach už zakazuje diskrimináciu gayov, tvár krajiny sa môže raz a navždy zmeniť.“
Rozhodnutie súdu platí pre diskrimináciu na pracovisku, doma a v škole, no nespomína verejné priestory, ako napríklad verejné kúpele. V rozhodnutí sa pripúšťa, že Najvyšší súd, ako aj „súdy nižších stupňov“, predpokladajú, že zákon z roku 1964 operuje s pojmom „biologický muž alebo žena“ a pojmy ´pohlavie´ a ´rod´ sú v ňom zameniteľné. „Tak či onak, oficiálna doktrína sa rozvíja“, píše Katzmann.
„Diskriminácia na báze sexuálnej orientácie ´určite nie je tým najväčším zlom, do ktorého sa Kongres zaplietol, keď reaktivoval právny nárok VII“, pripúšťa spomínané rozhodnutie, pretože „štatutárne zákazy idú často až za hranice najväčšieho zla, aby zakryli iné, skrytejšie podoby zla.“
Aj napriek uznaniu za „fakt“, že Kongres neuvažoval o diskriminácii na báze sexuálnej orientácie z roku 1964, súd napokon došiel k záveru, že „sexuálna orientácia je pohlavnou funkciou, a zo širšieho pohľadu môžeme povedať, že diskriminácia na báze sexuálnej orientácie je podskupinou diskriminácie na báze pohlavia.“
V kurióznom vyhlásení súd cituje zistenie EEOC, že „diskriminácia na báze sexuálnej orientácie je diskrimináciou na báze pohlavia, pretože to vždy vyústi do situácie, že napríklad s takým zamestnancom sa zaobchádza menej ústretovo ako s ostatnými“. Súd však už neurčil, či sa za predpokladu homosexuality vytvára automaticky aj priestor pre tretí rod.
Katzmann tvrdí, že „diskriminácia“ homosexuality je „založená na rodových stereotypoch“, najčastejšie na „heterosexuálne definovaných rodových normách“. Súd ide však ešte ďalej a diskrimináciu na báze pohlavia dáva do súvisu s nútením nábožensky založených zamestnávateľov mať pracovníkov, ktorí ich presvedčenie neustále znevažujú. „Nedá sa zabrániť“, dodáva Katzmann, „aby zamestnávateľ nevyžadoval od mužov aj žien aby sa vyhýbali vzťahom s osobami rovnakého pohlavia.“
Sedem sudcov napísalo nezávislé vyjadrenia; traja sudcovia nesúhlasili s Katzmannom. Skupina homosexuálnych aktivistov GLAAD nazvala rozhodnutie druhostupňového súdu „presvedčivým víťazstvom“ a „životne dôležitým krokom vpred“ proti „anti-LGBTQ agende“ Trumpovej administratívy.
Generálny prokurátor Ministerstva spravodlivosti USA Jeff Sessions pre každý prípad zaregistroval tento „priateľský postoj súdu“ s odôvodnením, že zákon z roku 1964 nepredvídal také významné postavenie homosexuality v dnešnej dobe. Sessions napísal aj krajským federálnym prokurátorom, aby „vo všetkých ešte nerozhodnutých a budúcich prípadoch“ postupovali podľa Ministerstva spravodlivosti na základe pôvodného zámeru Kongresu. Pri presadzovaní zákonov, týkajúcich sa rovnakého zaobchádzania s ľuďmi bez ohľadu na ich „pohlavie“, sa neberú do úvahy nepredvídateľné úchylky.
Tento problém rozdelil národné súdnictvo. Druhostupňový súd v jedenástom obvode napríklad rozhodol, že zákon z roku 1964 nezahŕňa homosexuálov, ale súd v siedmom obvode rozhodol, že zahŕňa.
Pondelňajšie rozhodnutie druhostupňového súdu sa preto môže aplikovať iba v štáte New York, Connecticut a Vermont, pričom Najvyšší súd môže toto rozhodnutie kedykoľvek zrušiť, alebo vyhlásiť za platné pre celý národ.