teplomer

 

crying_man.jpg

Najväčším hnacím motorom dnešných sexuálnych škandálov je zúfalstvo. Prečo nie potešenie?

799
Zuzana Smatanová
Kultúra smrti

Ďalšia kultúrna ikona skonala. Špecialistov zo Silicon Valley si poväčšinou predstavujeme ako nedostižných mágov, skláňajúcich sa nad svojimi počítačmi a vymýšľajúcich nové dômyselné prístroje.

Minulotýždňové vydanie magazínu Vanity Fair však uverejnilo ukážky z knihy Emily Changovej, v ktorej prezrádza, že Silicon Valley je rovnako sexuálne zhýralé a skazené ako Hollywood, politika a médiá. Titani technologického sveta – podnikatelia, výrobcovia, investori, zakladatelia spoločností – všetci sa pravidelne zúčastňujú večierkov, kde o drogy a sex nie je vôbec núdza.

Ženy v technologickom priemysle majú často pocit, že ich

„v záujme kariérneho postupu“ nútia na tieto večierky chodiť. Realita je však taká, že ak sa začnete večierkov zúčastňovať, vašu kariéru to práve naopak, zabrzdí, pretože vás automaticky zredukujú na object sexuálneho vyžitia, a nerešpektujú vás ako celého človeka. Pokrok?! Viac než úpadok!

Changovej kniha prilieva olej do ohňa postWeinsteinovskej vlny zneucťovania a potupovania (Weinstein – hollywoodsky producent, obvinený zo sexuálnych škandálov). „Len obyčajné odhaľovanie škandálov nespôsobí revolúciu, nevyrovná účty, ani dramatickým spôsobom nezmení postoj týchto ľudí“, varuje Jim Glassman, novinár a bývalý štátny podsekretár pre diplomaciu a verejné záležitosti, v ďalšom vydaní Vanity Fair. 

Ak chceme niečo reálne reformovať, musíme kopať oveľa hlbšie. Hedonistickou (rozkošníckou) etikou sú prešpikované všetky verejné inštitúcie. Univerzity poriadajú ´týždne sexu´, ktoré moderujú pornohviezdy a spoločnosti, vyrábajúce sexuálne hračky, vystavujú svoj tovar. Študenti sa zúčastňujú workshopov s názvami „Ako to úspešne zvládnuť v trojke“ a „Koľko líznutí to chce?“ (o orálnom sexe). Odkaz tohto všetkého je jasný: Nebuď nudný. Buď ako pornohviezda!

Niet sa čo čudovať, že ´hookup´ kultúra (propagujúca príležitostný sex, väčšinou na jednu noc), vo veľkom metastázuje v kampusoch vysokých škôl. Pravidlá hry sú: žiadny vzťah, žiadna emocionálna naviazanosť, žiadne záväzky. Automaticky sa od vás očakáva, že po takej hookup párty odídete a budete sa tváriť, akoby sa nikdy neodohrala.

Pred prijatím do kampusu musia študenti prejsť vzdelávacím kurzom pre ´sex na vysokých školách´, zameraný výlučne na fyzickú oblasť: na sexuálne praktiky a na to, ako sa vyhnúť chorobám a tehotenstvu. Tieto kurzy redukujú zmysel sexu na manuálnu príručku ´ako na to´. Veľa študentov tvrdí, že takéto programy v nich vyvolávajú pocit nútenia do sexu. Z jednej štúdie dokonca vyplýva, ako sa vyjadrili študenti, že ich na týchto kurzoch nútia k sexu oveľa viac, než ich priateľky, či priatelia. 

Ďalším segmentom „kultúry dospelých“ je ich spoluvina na sexualizácii detí nižších vekových skupín. Bábiky pre malé dievčatká sa vyrábajú tak, že vyzerajú ako „štetky“, oblečené do sieťových pančúch a do zmyselného spodného prádla. Spoločnosti produkujú módu v štýle „pobehlice“ dokonca aj pre bábätká, ktoré nosia ešte plienky, a ktorých oblečenie jednoznačne vyjadruje: „Som veľmi sexy pre môjho prebaľovača.“

Reklamy používajú sex aby predávali, filmári aby navnadili divákov, hudobníci natáčajú samopašné a šteklivé videá, aby ich ľudia sledovali a kupovali.

Vo svojej reportáži Emily Changová referuje o tom, že titani Silicon Valley gratulujú sami sebe k tomu, ako experiment so sexom dobre zvládli a hrdia sa svojou smelosťou a nekonvenčným prístupom. V skutočnosti sa však správajú presne podľa scenára, ktorý im niekto podstrčil. Sú takým istým kusom tovaru, hodeným na pult, ako všetci ostatní.

Pohľad spoločnosti na sex len odzrkadľuje jej hlbšie náväznosti a väzby – prevládajúci etos, či svetonázor. Etika sexuálnej slobody vyviera z názoru, neustále prebublávajúceho pod povrchom, že svet vznikol ako produkt slepých, materiálnych síl. V nedávnom článku v New Yorker sa píše, že „prísaha lojálnosti modernej dobe“ znamená, že „príroda existuje bez nejakého vedomého usporiadania ... a že homo sapiens sa objavil bez nejakého špecifického zámeru“.

Ak sa teda hovorí, že ľudské telo nemá zmysel, nemá ho ani sex. Na jednej strane to znamená, že si môžeme slobodne tvoriť vlastné pravidlá; na druhej strane to však znamená aj to, že pod všetkým tým zveličovaním o smelosti a experimentoch sa nachádza obyčajné zúfalstvo, a síce presvedčenie, že sex je bezvýznamný a nedôležitý, a to doslova: neznamená nič. Aj istý bubeník z Austinu v Texase sa vyjadril pre magazín Rolling Stone, že sex je „len dotýkaním sa časťou jedného tela časti druhého tela; skrátka existenčne bezvýznamné“.

Takýto názor je hlboko dehumanizujúci.

Niet sa čo čudovať, že ľudia bažia po čoraz výstrednejších sexuálnych zážitkoch, len aby napokon zistili, že ich v skutočnosti vôbec nenapĺňajú. A nečudujme sa ani tomu, že mocní tohto sveta si akoby osobujú nárok na zneužívanie druhých ľudí pre svoje vlastné uspokojenie.

Je vysoko nepravdepodobné, že sexuálne zneužívanie by skončilo pozastavením drogovo-sexuálnych večierkov v Silicon Valley – pokiaľ nebudeme pripravení prehodnotiť základné istoty a presvedčenie. Vo svojej knihe Love Thy Body (Miluj svoje telo) uvádzam, že koreňom morálnych problémov je otázka: V akom svete to žijeme? Sme produktom slepej materiálnej sily? Alebo práve naopak; odzrkadľuje prirodzený svet nejaký druh účelu, zmyslu, za ktorým je Osoba, ktorá nás miluje a má pre náš život plán?  

 

DISKUSIA k článku