teplomer
Burke!.jpg

Kar. Burke: homosexualita je ´nenormálna´. Cirkev sa nemá čo ospravedlňovať za svoju náuku

729
Zuzana Smatanová
Kultúra života

„Katolícka cirkev sa nepotrebuje nikomu ospravedlňovať za svoju náuku o sexuálnej morálke“, povedal v nedávnom interview kardinál Raymond Burke.

V rozhovore pre týždenník O Clarim sa Burke, jeden z dubia kardinálov a jeden z najznámejších obrancov pravej katolíckej viery vo svete, vyjadril k pápežovmu tvrdeniu z júna 2016, v ktorom pápež hovorí, že Cirkev by sa mala ospravedlniť homosexuálom. Odsúdil potrat a počínanie homosexuálov ako „absolútne neprijateľné“ a „proti prirodzenosti, ktorú v nás Boh stvoril.“

„Musím úprimne povedať, že aj napriek tomu, že som nečítal slová pápeža, nevidím dôvod, prečo by sa Cirkev mala ospravedlniť za to, že učí pravdu o sexe a sexualite. Tento rok mám 69 rokov, celý život som prežil v Katolíckej cirkvi a musím povedať, že nikdy som sa nestretol s diskrimináciou ľudí, ktorí trpeli homosexualitou.
Vieme, že sa zapodievame nenormálnou situáciou. Boh nás totiž nestvoril tak, aby sme žili v sexuálnom vzťahu s osobou rovnakého pohlavia. Tu nejde o diskrimináciu osôb; tu ide o potvrdenie Kristovej pravdy, pravdy našej viery."

Počas svojho 42 rokov trvajúceho kňazstva som sa stretával s kňazmi, ktorí sa na stretnutiach s týmito ľuďmi správali súcitne a chápali ich utrpenie.“

Ani samotného Burkeho neobišla situácia, v ktorej pomáhal veriacemu katolíkovi, ktorý bojoval, ba dokonca otvorene odmietal učenie Cirkvi o sexuálnej morálke.
V roku 1995 Eric Hess napchal svoje kríže a Bibliu do krabice, položil ju v Burkeho kancelárii, pričom sa zriekol svojej katolíckej viery a začal si homosexuálny vzťah. Burke bol vtedy biskupom v La Crosse, vo Wisconsine. Hessovi vtedy povedal, že rešpektuje jeho rozhodnutie, ale že sa bude modliť za jeho návrat k viere a bude vždy pripravený prijať ho naspäť. O tri roky neskôr sa Hess vrátil k viere. Kardinál ešte stále mal u seba mužovu krabicu, so všetkými náboženskými predmetmi, ktoré si v nej nechal, veriac, že Hess sa raz ku katolicizmu vráti.

„Aj keď arcibiskupa Burkeho mnohí ohovárajú pre jeho vernosť Bohu, Cirkvi a dušiam, ja dosvedčujem, že on je pravým a skutočným pastierom veriacich a Athanasiom dneška. Ostal mojím radcom a priateľom a vždy bol pre mňa inšpiráciou. Hoci sa ma môj vlastný biologický otec zriekol, arcibiskup Burke sa stal mojím duchovným otcom, ktorý mi láskyplne sprítomňoval môjho Nebeského Otca.“

 

Niektoré skutky sú ´absolútne neprijateľné´

Kardinál Burke, bývalý prefekt Apoštolskej signatúry, vyjadril hlboký zármutok nad „desivým úpadkom kresťanskej kultúry“ a nad vzmáhaním sa „agresívneho sekularizmu“ v Spojených štátoch.
„Vyrastal som v 50-tych rokoch, keď bola americká spoločnosť ešte prevažne kresťanská, väčšinou síce protestantská, ale predsa verná kresťanskej identite“, povedal Burke. „V tých časoch sme tiež vedeli o veciach, ktoré sú dnes už bežné – o potratoch, o ľuďoch, dávajúcich najavo svoje homosexuálne sklony a dôstojnosť ktorých, ako jednotlivcov, sme rešpektovali; no formovali nás tak, že sme ich skutky považovali za absolútne neprijateľné, za skutky proti prirodzenosti, ktorú do nás vložil Boh.“

„Agresívny sekularizmus“ rozsieva hrôzu po celom území USA, vrátane každoročného zabíjania miliónov nenarodených bábätiek, ako aj požiadavky o „uznanie zväzku medzi dvoma osobami rovnakého pohlavia za manželstvo“.

Burke opísal aj „množstvo“ útokov na náboženskú slobodu: „Vláda, ktorá sa stala mocným aktívnym činiteľom tohto sekularizmu, zakazuje Katolíckej cirkvi a katolíkom praktizovať v súvislosti s potratmi svoju vieru podľa svedomia. Cirkev má akceptovať to, čo sa pokladá za homosexuálne „manželstvo“.

Niektorí radcovia pápeža Benedikta „mu dobre neslúžili“

Burke sa vyjadril aj k tradičnej latinskej omši, k vzťahom Cirkvi a Číny, či je nevyhnutné, aby pápež toľko cestoval po svete, a k úlohe latinčiny v liturgii.

Počas vyjednávania s Čínskou vládou o dodržiavaní práv Cirkvi je nevyhnutné trvať na „integrite katolíckej náuky a praktizovania katolíckej viery“.

Kardinál Burke vyjadril nádej, že rezignácia sa nestane „bežnou praxou“, pretože odkedy pápež Benedikt XVI odstúpil, má „množstvo katolíkov pocit, že ich opustil ich otec“.

Počas interview Burke pápeža Benedikta opakovane chválil, a nazýval ho „mimoriadnym učiteľom viery“ s „úžasnou charizmou“ a „s takým písomným a hovoreným prejavom, že mu bez problémov rozumel každý.“

Rozsiahle cestovanie nie je „súčasťou Petrovej služby ako takej“, vyjadril sa Burke, hoci Ján Pavol II a Pavol VI cestovali veľa, „takže nespôsobilosť cestovať by nemala byť nevyhnutným dôvodom k ukončeniu pontifikátu. Niektorí ľudia, čo pracovali pre pápeža Benedikta, mu „neslúžili dobre“, povedal Burke na konto otázky, či odstúpený pontifik dobre spravoval Cirkev.

Možnosť slúžiť tridentskú omšu (spred Druhého Vatikánskeho koncilu) „je spôsob, ako zostať pevne ukotvený v tradícii, pretože omša, ktorú slávime od roku 1962 je viac či menej omšou, ktorá zostala z čias pápeža sv. Gregora Veľkého. Je dôležité držať ju pri živote a pestovať tak mocnejšie puto s tradíciou.

„Očividne sa zvýšil záujem mladých katolíkov o ich starodávne dedičstvo: Dnes je medzi mladými ľuďmi veľký záujem o latinčinu. Msgr. Daniel Gallagher, ktorý pracuje v latinskej sekcii štátneho sekretariátu a ktorý vedie letný kurz latinčiny, má vždy všetky miesta obsadené. Záujemcov je oveľa viac, žiaľ kapacitne to nestačí. Latinčina je živým jazykom Cirkvi, nie mŕtvym“,

poznamenal kardinál a dodal, že sledovať omšu v latinskom jazyku nie je problém, pretože sú dostupné misály, aj príručky s omšovým textom v latinskom jazyku, ktorý dokáže sledovať spolu s kňazom každý veriaci.“

„Svätá omša v latinčine pre mňa nikdy nepredstavovala problém, ani keď som bol malý chlapec. Chápal som, že tento jazyk je posvätným jazykom, ktorý sa vinie ako zlatá niť stáročiami posvätnej liturgie. Pamätám si aj na hostí, čo nás doma navštevovali a ktorí sa vrátili z cudziny, kde sa mohli zúčastniť, vďaka jazyku, na tej istej omši ako my doma a rozumeli jej. A to je veľmi dôležitá vec.“
 

DISKUSIA k článku