teplomer
jordan-peterson_1.jpg

JORDAN PETERSON odhaľuje v novom rozhovore skrytú zbraň extrémnych ľavicových liberálov

602
Jakub Betinský
Kultúra života

[autor: Dorothy Cummings McLean]

 

Známy kanadský obhajca slobody slova, doktorom Jordan Peterson, v nedávnom videu odhalil ako a prečo extrémny ľavicový liberalizmus narába s konceptom objektivity, logiky a dokazovania.

 

Dvojhodinový rozhovor s názvom „Dekonštrukcia: Aféra Lindsay Shepherdovej“ pozostáva z diskusie medzi Petersonom a dvomi akademikmi vyučujúcimi na Univerzite Sira Wilfrida Lauriera, profesorom Davidom Haskellom a profesorom Williamom McNallym.

 

Študentka zmienenej univerzity, Lindsay Shepherdová, sa dostala na titulky časopisov po celom svete po tom, ako bola podrobená disciplinárnemu vypočúvaniu, ktoré viedli dvaja ďalší profesori. Dôvodom bolo, že táto študentka sa údajne dopustila vážneho priestupku tým, že počas hodiny použila video záznam z relácie verejnoprávnej televízie, v ktorej Peterson diskutuje s transgenderovými aktivistami. Peterson, ktorý je okrem iného aj profesorom psychológie na Univerzite v Toronte, sa výrazne dostal do povedomia verejnosti najmä svojou otvorenou kritikou legislatívnych zmien, ktoré by Kanaďanov doslova nútili používať vykonštruované zámená pre transsexuálov.  

 

jednej časti rozhovoru doktor Haskell priznáva, že bol ohromený princípmi, ktoré našiel v široko používanej učebnici Rasa, trieda a rod: antológia. „Objektivita založená na rozumovom uvažovaní je západný a maskulínny koncept, ktorý sa budeme snažiť v tejto knihe prekonať.“

 

„To je smutné, že ste tým šokovaný,“ povedal Peterson. „Niektorí tvrdia presne to isté už od sedemdesiatych rokov minulého storočia. Nech vás to nemýli...nie je to nič, čím by sa dnes vyznačovali. Je to už zastaraný výrok.“

 

Peterson vysvetľuje, že zmysel pre logiku, súvislosti a tiež empirické fakty sú spochybňované postmodernými intelektuálmi. A práve tí sú už pevne zahniezdení na dnešných univerzitách.

 

„[Povedali si,] poďme skúsiť spochybniť to, čo je nazvané dôkazom,“ hovorí Peterson vo videu. „Pretože základná myšlienka, o ktorú sa tu jedná je, všetky hierarchie sú postavené na moci.“

 

Z tohto uhla pohľadu neexistuje žiadna objektivita, žiadna láska k pravde, jedine túžba po moci.

 

Posadnutosť postmodernizmu mocou a hierarchiou

 

“Dôvod, prečo uvádzam niečo ako dôkaz [podľa postmodernizmu] nie je to, že je to dôkazom,“ vysvetľuje Peterson. „Je to vraj pre to, že sa cítim byť mocným. A teda ak sa niekto definuje byť postmodernistom a hovorí, že ide spochybniť moje dôkazy, myslím tým to, že ide spochybniť moju svojvoľnú moc.“

 

Postmodernisti neveria, že existujú akékoľvek iné dôkazy ako to, že existuje svojvoľná moc. Peterson dodáva: „Postmodernisti šírili túto myšlienku už v sedemdesiatych rokoch. Je to Derridove dielo. Je to presne to, čo tvrdil.

 

Táto ľavicová obsesia mocou zasahuje dokonca aj do prírodných vied. Postmodernistickí aktivisti vidia štruktúry moci aj v takých oblastiach ako biológia a chémia, vysvetľuje Peterson.

 

„Keď hovoria ‘Chceme spochybniť definíciu dôkazu, pretože táto definícia dnes podporuje vedeckú štruktúru moci v chémií. Práve to je príčinou toho, prečo v nej dominujú, povedzme bieli muži. Preto môžeme spochybniť definíciu dôkazov ako takú. A to je tiež spôsob, akým dosiahneme zrútenie celej štruktúry moci.‘“

 

„Tak sa stane to, že ďalšia skupina ľudí, ktorú budú mať na muške, budú biológovia,“ pokračuje Peterson. „Mimochodom, tí sú už dávno pod paľbou horlivých bojovníkov za ‘ľudské práva.‘“

 

„Nedávno som čítal odborný článok, ktorý tvrdil, že matematika je belošská,“ hovorí Haskell. „Nevedel som, že matematika môže mať svoju rasu.“

 

„Áno, ale problémom ostáva to, že nepripadá nič nelogické na týchto výrokoch tomu, kto už raz prijal za svoje hlavnú axiómu,“ odpovedá Peterson. „Axiómy sú priame. Svet je [podľa postmodernistov] bojisko hierarchií moci. To je presne to, čo tu máme. O nič viac tu nejde.“

 

Pokus odraziť späť útok naratívu

 

Podľa postmodernistov sú pravda len akési príbehy, iným slovom naratívy, ktoré udržujú pri živote hierarchie moci.

 

„[Veria tomu, že] každá hierarchia moci vytvára svoj vlastný príbeh vrátane pravidiel, ktoré produkujú dôkazy na podporu a stabilitu danej hierarchie,“ hovorí Peterson. „A pretože hierarchie spomedzi seba vylučujú, je v najlepšom záujme ľudí, ktorí sú už vylúčení, túto hierarchiu prevrátiť. Samozrejme, [postmodernisti] to považujú za spravodlivé i napriek tomu, že si ich argument vo svojej podstate protirečí.“

 

Profesor podnikania McNally spozoroval, že každý rozmer škandálu okolo Lindsay Shepherdovej bol práve v súvislosti s mocou. To zahŕňalo aj myšlienku, že vystavovať ľudí ideám môže byť násilnícke a narušiť „posvätný kruh okolo istej skupiny obetí.“

 

Peterson s istým oduševnením priznal, že celá kauza spojená s pokusmi postmodernistov urobiť zo Shepherdovej zločinca bola veľmi zaujímavá. Zdôraznil „neuveriteľne strategické pokusy transformovať Shepherdovú na páchateľa a [profesorov] Rambukkana a Pimlotta na obete, hlavne vzhľadom na to, že profesor Rambukkan má inú farbu pleti.“

 

Prezidentka a podpredsedníčka Univerzity Sira Wilfrida Lauriera, doktorka Deborah McLatchey, nakoniec vydala vyhlásenie o zbavení akejkoľvek viny Shepherdovej, no ešte predtým stihli niektorí zástancovia profesora Rambukkana študentku verejne hanobiť a zosmiešňovať.

 

„Prevrátený naratív bol, že Lindsay Shepherdová použila niečo ako jej biele privilégium,“ vysvetľuje Peterson, „a jej biele slzy...na obťažovanie chudáka profesora inej farby pleti. Tento príbeh chceli oponenti Shepherdovej presadiť za každú cenu.“

 

Video „Dekonštrukcia: Aféra Lindsay Shepherdovejbolo natočené 19. decembra 2017 a zavesená na Facebook 26. decembra.
 

DISKUSIA k článku