teplomer

 

Schneider-and-I_810_500_55_s_c1.jpg

Biskup Schneider: katolíci musia byť pripravení stať sa aj mučeníkmi pre svoju vieru

500
Zuzana Smatanová
Kultúra života

„Katolíci, ktorí sa usilujú zostať verní „najvzácnejšiemu pokladu“, svojej katolíckej viere, musia byť pri vydávaní svedectva o nej pripravení aj na mučeníctvo, a to nielen pred pohanmi a neveriacimi, ale aj pred inými katolíkmi, ktorí odpadli od viery“, povedal vo svojom príhovore kazašský biskup Athanasius Schneider.

Tento pomocný kazašský biskup z Astany predniesol vo štvrtok (19. 10.) na ´Medzinárodnej konferencii o kontrole pôrodnosti´ zásadný prejav. Online sympózium bolo zamerané na hrozbu, ktorú predstavuje kontrola pôrodnosti a na skúmanie spôsobov, akými radikálni nepriatelia života podkopávajú a rozvracajú Katolícku cirkev. Konferencia sa konala v The Lepanto Institute.

Biskup vo svojom príhovore, nazvanom „Katolícka viera a mučeníctvo“, povedal všetkým účastníkom, že náš Pán prisľúbil: „Buď verný až do smrti a dám ti veniec života“ (Zjv 2, 10). 

„Tieto slová nášho Pána sú posvätnou úlohou každého kresťana. Byť verný znamená pridŕžať sa viery, ktorú nám v celej jej integrite, čistote a nádhere vložil do duše Trojjediný Boh. Máme podľa nej žiť bez toho, aby sme niečo menili na jej nemeniteľných pravdách, alebo k nim niečo pridávali“, pokračuje biskup Schneider a dodáva, že keď sa katolík nepridŕža svojej viery, upadá do bludu: „Bludárstvo (heréza) je nevernosť viere ... Bludár, na rozdiel od pravého katolíka, síce stále akceptuje dogmy viery, ale ibe tie, ktoré si sám vyberie a ktoré mu vyhovujú.“

Hriechy proti viere sú podľa biskupa Schneidera „najväčšími morálnymi hriechmi, okrem hriechov proti božským čnostiam nádeji a láske.“

Biskup povzbudzuje veriacich katolíkov, aby sa nenechali znepokojovať tvrdením, že „vernosť v katolíckej viere je zvyčajne už len záležitosťou menšiny.“

Aj z menšiny však môže byť niekto povolaný k mučeníctvu ako svedok pravdy viery.

Biskup Schneider cituje aj sv. Tomáša Akvinského: „Mučeníci sú povolaní stať sa svedkami viery, pretože telesným utrpením, končiacim sa smrťou, prinášajú svedectvo pravde; nie však akejkoľvek pravde, ale pravde, ktorá je v súlade s bohabojnosťou; takej, akú nám dal poznať Kristus. Preto sú aj Kristovi mučeníci zároveň jeho svedkami, svedkami viery v neho. Táto pravda je teda pravdou viery a preto aj dôvodom každého mučeníctva je pravda viery.“

Niektorí mučeníci sú povolaní svedčiť o pravdách viery pred inými kresťanmi, takými, čo sa zriekli viery“, pokračuje a dodáva: „Vernosť katolíckej viere a kresťanské mučeníctvo si nevyžaduje len nebojácne vyznanie o Božej pravde pred pohanmi a neveriacimi, ale aj pred kresťanmi, ktorí odpadli od viery.“                                                                                            

V tejto súvislosti dáva biskup Schneider za príklad sira Johna Burkea z Brittas v Írsku, ktorý začiatkom 17. storočia svedčil o pravdách katolíckej viery do tej miery, až ho dali iní kresťania popraviť:

„Jedného nedeľného rána sa na hrade Johna Burkea zhromažďovali katolíci na svätú omšu, ktorú mal celebrovať tajný kňaz. Zradca však upovedomil predstaviteľov verejnej moci a dom, v ktorom sa mala konať bohoslužba, odrazu obkolesili vojaci. Kapitán požiadal, aby ho pustili dnu. Sir Burke mu na to odpovedal, že môže slobodne vstúpiť, pokiaľ sa vyspovedá a povzbudí k tomu aj svojich spoločníkov, inak musí zostať vonku, pretože neveriaci sa nemá zúčastňovať na tom, čo je posvätné, a sväté veci sa nemajú hádzať psom, ani perly sviniam.

Burkemu sa napokon podarilo utiecť a odplávať, no neskôr ho chytili a zajali. Na verejnom súdnom pojednávaní mu predseda súdu povedal, že s ním bude vľúdne zaobchádzať, ak splní želanie kráľa vo všetkom, čo sa týka viery a náboženstva, inak že bude odsúdený na smrť. S Johnom Burkeom to ani nehlo.

Rozsudok smrti (mali ho obesiť, sťať a rozštvrtiť, avšak vďaka jeho rastúcej popularite upustili od rozštvrtenia a telo po poprave vrátili rodine; pozn. prekl.) si vypočul s pokojom a rozvahou a povedal, že ho teší, že tí, čo takto uškodia jeho telu, nemajú žiadnu moc nad jeho dušou. Vyjadril svoj odpor voči bludárskym doktrínam a názorom a svoju úprimnú túžbu byť poslušným náuke Katolíckej cirkvi, v kruhu ktorej si želá zomrieť.

Keď prichádzali k popravisku, požiadal, aby ho zložili na zem, pretože chcel k nemu prísť po kolenách. Vyhoveli mu.

John Burke prežíval taký pokoj a radosť, akoby išiel na prepychovú hostinu. Na poslednú chvíľu mu ešte ponúkli milosť, vrátenie pozemkov a čestné postavenie, ak zloží prísahu, v ktorej uzná kráľa za hlavu cirkvi, a zúčastní sa protestantskej bohoslužby. Povedal, že ani za celý svet takto neurazí Boha a neprehreší sa proti nemu; nevymení nebo za zem. Povedal, že sa aj on s odporom zrieka všetkého, čo Katolícka cirkev odmieta a zavrhuje. John Burke zomrel v decembri 1607 v Limericku.“

Biskup Schneider vyzval všetkých katolíkov, aby sa pevne pridŕžali svojho „najvzácnejšieho pokladu“, svojej viery, „ktorú im Boh vložil do duše v okamihu krstu.“

„Pod touto ´vierou´ myslím celistvú, čistú, pravú katolícku vieru“, povedal a dodal: „Všetkých vás povzbudzujem, aby ste si uchovávali najvzácnejší poklad, aký máte, svoju katolícku vieru. Nech zostane nezmenená a čistá; proste Pána o tú najväčšiu milosť, ktorou je zotrvať vo vernosti katolíckej viere až na smrť. Buďte vždy pripravení, spolu s celým ľudstvom, brániť vieru a vyznávať ju neochvejne a s láskou.“

„Všetkým vám želám, aby ste boli mužmi a ženami činu, aby ste pravdu svojej viery žili a šírili vo svete, a stali sa tak najväčšími dobrodincami sveta“, povedal na záver biskup Schneider.                   

 

 

DISKUSIA k článku