threefatimachildren_810_500_55_s_c1.jpg

Svätý Jozef a jeho úloha vo fatimskom ´Zázraku slnka´, na ktorú sa zabudlo

05.10.2017PRT
1214 3 25
Zuzana Smatanová
Kultúra života

13. októbra 2017 uplynie sto rokov od Zázraku slnka (tanec slnka) a od posledného zjavenia Panny Márie vo Fatime. Aj napriek tomu, že pochopiť podstatu doby, ktorú práve prežívame, je pre nás nevyhnutné, vieme aj my, katolíci, o týchto mimoriadnych udalostiach len veľmi málo. V tomto článku chceme upriamiť pozornosť na zanedbávanú rolu sv. Jozefa, ktorú zohral počas tejto nesmierne významnej udalosti.  

Po Zázraku slnka, v čase, keď vrcholilo posledné zjavenie Panny Márie, sa trom malým vizionárom zjavil aj svätý Jozef. Páter John de Marchi opisuje toto zjavenie vo svojej knihe Pravdivý príbeh o Fatime takto:

„Naľavo od slnka sa zjavil svätý Jozef s Ježiškom v náručí. V žiarivých oblakoch ho bolo vidieť do pol pása, dostatočne na to, aby bolo zreteľne vidieť jeho pravicu, ktorou, spolu s Ježiškom, urobil trikrát znamenie kríža nad svetom. Keď to svätý Jozef urobil, zjavila sa napravo od slnka Panna Mária v celej svojej žiarivej nádhere, odetá do bielomodrého rúcha Panny Márie Ružencovej. Zatiaľ čo Františka a Hyacintu zaplavili nádherné farebné odblesky slnka, Lucia mala privilégium hľadieť na nášho Pána, odetého v červenom rúchu ako Božského Vykupiteľa, žehnajúceho svet, ako predpovedala Panna Mária. Aj jeho bolo vidieť do pol pása. Vedľa neho stála Panna Mária, tentoraz odetá vo fialovom rúchu Matky Bolestnej, ale bez meča. Napokon sa Presvätá Panna opäť zjavila Lucii vo svojej nadpozemskej žiarivej nádhere, odetá v jednoduchom hnedom rúchu karmelskom.“

Toto posledné zjavenie vo Fatime nám poukazuje na tri osobitné formy oddanosti a úcty k Panne Márii, ktoré nás vyzýva praktizovať počas tohto “posledného boja” proti satanovi. Ide o oddanosť a úctu:

·      k jej Bolestnému a Nepoškvrnenému Srdcu

·      k posvätnému ružencu

·      k hnedému škapuliaru.

Treba si uvedomiť, že posledné Fatimské zjavenie nás s plnou vážnosťou nasmerovalo aj k oddanosti a úcte voči svätému Jozefovi, spolu s ktorým náš Pán požehnal celý svet.

Páter de Marchi ďalej píše:

„Náš Pán, už aj tak nesmierne urážaný hriechmi ľudstva a najmä zlým zaobchádzaním s deťmi úradmi v tej oblasti, mohol veľmi jednoducho v ten pamätný deň zničiť celý svet. Náš Pán však neprišiel aby ničil, ale aby zachránil. Pán zachránil svet v ten deň skrze požehnanie svätého Jozefa a skrze lásku Nepoškvrneného Srdca Panny Márie k jej deťom na zemi. Náš Pán ukončí svetovú vojnu, ktorá vtedy zúrila, a daruje svetu mier a pokoj skrze svätého Jozefa, ako Hyacinta neskôr vyhlásila, ak deti nebudú uväznené a poslané do Ourému.

Na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, 8. decembra 1870, vyhlásil blahoslavený pápež Pius IX na žiadosť biskupov celého sveta, sv. Jozefa za Ochrancu svätej Cirkvi „v týchto najbolestnejších časoch“, kedy „Cirkev zo všetkých strán obkľučujú nepriatelia a sužujú ťažké pohromy, a to až do takej miery, že bezbožní ľudia si myslia, že ju už premohli pekelné brány.“

Pápež Lev XIII, ktorému v roku 1884 bolo zjavené, že satanovi bude daný čas, v ktorom môže vo zvýšenej miere škodiť Cirkvi, ustanovil aj novú úctu k sv. Jozefovi vo svojej encyklike Quamquam pluries, ktorú verejne vyhlásil na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, 15. augusta 1889. Najvyšší pontifik v nej píše:

„V období napätia a ťažkostí – najmä keď sa zdá, že temné sily sa dopúšťajú obrovského bezprávia – býva v Cirkvi zvykom utiekať sa zvlášť vrúcne a vytrvalo k Bohu, jej Pôvodcovi a Ochrancovi, prostredníctvom svätých – a to najmä Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Božej – ktorej záštita bola vždy najúčinnejšia.“

A ďalej vysvetľuje:

„Vidíme, ako sa viera, základ všetkých čností, v mnohých ľuďoch stráca; vidíme, ako chladne milosrdná láska; mladá generácia je denne vystavená čoraz väčšej mravnej a názorovej skaze; na Cirkev Ježiša Krista zo všetkých strán útočia či už otvorene alebo ľsťou; Najvyšší pontifik sa ocitol uprostred neľútostného boja a samotné základy náboženstva sa podrývajú s trúfalosťou a drzosťou, ktorá každý deň naberá na intenzite. Tieto veci sa už stali tak notoricky známymi, že musíme upozorniť na dno, ku ktorému spoločnosť v týchto dňoch klesá, alebo na názory, ktoré vnášajú chaos do zmýšľania ľudí. Za týchto tak nešťastných a problematických okolností nestačia len ľudské prostriedky; preto je nevyhnutné obrátiť sa na jediný zdroj pomoci, ktorý bude účinný – na Boha.“

Po viac ako sto rokoch, ktoré prešli od vydania tejto encykliky, sa zlo, o ktorom hovoril pápež Lev XIII, zintenzívnilo do takej miery, že pre väčšinu ľudí z roku 1889 by bolo absolútne nemysliteľné a nepredstaviteľné. Každodenné krvavé jatky tisícov nevinných detí so súhlasom verejných inštitúcií, ktoré by ich mali chrániť; posvätnosť manželstva sa poškvrňuje rozvodmi, cudzoložstvom a antikoncepciou; najmocnejšie štáty a inštitúcie cielene ničia puto medzi rodičmi a deťmi. A čo je najhoršie zo všetkého, pápež sám je zodpovedný za šírenie bludov, ktoré vedú jeho stádo preč od Krista, v ústrety večnému zatrateniu.“

Pápež Lev XIII vyzval veriacich, rovnako ako o dvadsaťosem rokov neskôr Panna Mária vo Fatime, bojovať proti tomuto zlu modlitbou posvätného ruženca:

„S blížiacim sa mesiacom október, ktorý je zasvätený Panne Márii Ružencovej, ešte úpenlivejšie vyzývame veriacich, aby sa ho modlili s ešte väčšou zbožnosťou a vytrvalosťou než doteraz. Vieme, že Panna Mária nám vo svojej materinskej dobrote istotne pomôže a keď do nej vložíme svoju dôveru, nikdy nás nesklame. Nespočetne veľakrát už svojou mocou pomohla kresťanom; tak prečo by sme práve teraz, keď sa k nej zo všetkých strán vznášajú pokorné a vytrvalé modlitby,  mali pochybovať o tom, či nám opäť preukáže svoju moc a lásku? Práve naopak, veríme, že jej príhovor nám pomôže ešte zázračnejším spôsobom, pretože Panna Mária sama chce, aby sme sa na ňu obracali najmä vo zvláštnych prípadoch.“

A potom, akoby opäť s predzvesťou Fatimy, upriamuje pozornosť veriacich na svätého Jozefa:

„Svoju nádej však, ctihodní bratia, budeme podľa vášho želania odteraz vkladať aj do ďalšieho svätého. Boh potom možno s väčšou priazňou zhliadne na naše modlitby a príde svojej Cirkvi rýchlejšie na pomoc; preto usudzujeme, že pre kresťanov bude veľmi užitočné a prospešné, spolu s Panenskou Matkou Božou, s veľkou zbožnosťou a dôverou vzývať aj jej prečistého ženícha, svätého Jozefa. Vieme s absolútnou istotou, že to najviac poteší samotnú Pannu Máriu.“

Pápež ďalej vysvetľuje:

„Boží dom, ktorý Jozef spravoval s autoritou otca, chránil medzi svojimi múrmi nevšedne sa rodiacu Cirkev. Z rovnakého dôvodu, pre ktorý je Najsvätejšia Panna Matkou Ježiša Krista a zároveň Matkou všetkých kresťanov, ktorých „porodila“ na vrchu Kalvárii uprostred nevýslovných múk, z ktorých sa zrodilo naše Vykúpenie, je aj Ježiš Kristus, takpovediac, prvorodeným z kresťanov, ktorí sa stali vďaka jeho vykupiteľskému dielu jeho adoptovanými bratmi. Z tohto dôvodu aj tento svätý patriarcha (Jozef) zhliada na veľké zástupy kresťanov, ktoré tvoria Cirkev, ako na zverených obzvlášť do jeho starostlivosti; hľadí na Cirkev ako na rodinu, s nekonečným počtom členov, rozšírenú po celej zemi, nad ktorou si udržiava vďaka tomu, že je ženíchom Panny Márie a pestúnom Ježiša Krista, svoju otcovskú autoritu. Preto je len prirodzené a správne prosiť svätého Jozefa, aby tak, ako napĺňal všetky potreby Nazaretskej rodiny a chránil ju, prikryl aj nás teraz svojím plášťom Božej ochrany a bránil tak Cirkev Ježiša Krista.“

Svätý Otec preto ustanovil novú modlitbu, ktorá sa má modliť po posvätnom ruženci počas mesiaca októbra, a to nielen v októbri roku 1889, ale v októbri každého roka. Pri príprave na pripomenutie stého výročia od Zázraku slnka sa poučme zo zjavenia sv. Jozefa vo Fatime, a obracajme sa k nemu s prosbou o pomoc a ochranu.

Svätý Jozef, postrach zlých duchov, oroduj za nás!

 

 

Podobné články

DISKUSIA k článku