Cross_1_Credit_UnSplash_CNA_2_9_16.jpg

Európski biskupi apelujú na celý Európsky kontinent, aby oživil svoje kresťanské korene

376
Zuzana Smatanová
Kultúra života

Každoročné stretnutie predsedov konferencií biskupov Európy sa začalo vo štvrtok (28. 9.) naliehavou výzvou, aby „sme si sami nezničili kontinent tým, že zabudneme na svoje kresťanské korene“ a aby európsky biskupi – pastieri veriacich – „hovorili o Ježišovi a obnovili tak v ľuďoch nádej“.

Janovský kardinál Angelo Bagnasco, predseda Rady konferencií biskupov Európy (CCEE), naznačil smer, akým sa bude stretnutie uberať, už vo svojom úvodnom prejave 28. septembra v Minsku, kde sa stretnutie odohrávalo.

Plenárne zasadnutie Rady sa po prvýkrát konalo v Bielorusku.

Do CCEE patria predsedovia konferencií biskupov zo 45 európskych krajín, vrátane krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, ako sú Albánsko, Turecko a Rusko.

Bagnasco sa vo svojom prejave zameral na tri hlavné problémy: sekularizácia, „budíček“ pre biskupov, aby obnovili v ľuďoch nádej, a výzva evanjelizovať rozprávaním o Ježišovi.

Stretnutie prebiehalo od 28. septembra do 1. októbra. Medzi diskusnými témami rezonovali najmä: budúcnosť mládeže v súvislosti so Synodou 2018 a vzťah Cirkvi k Európe a európskym inštitúciam. 

Bagnasco naliehavo vyzýval, aby „sme si sami nezničili Európu a jej dvojtisícročné dejiny, ktoré ju spájajú s kresťanstvom, a ktoré ... priniesli plody civilizácie a kultúry; aby si Európa preukazovala viac lásky a uverila svojmu potenciálu; aby sa vrátila k svojmu počiatočnému entuziazmu a vedome poskytovala ľuďom niečo čisté a dobré.“

Predseda Rady poznamenáva, že už aj Európa prežíva „ideologickú kolonizáciu“, ako často spomína pápež František, najčastejšie v súvislosti s rozvojovými krajinami. Jej zámerom je „presadiť život bez Boha a šíriť názor, že náboženstvo je v protiklade so šťastím a slobodou, a že protirečí demokracii a sekulárnemu štátu.“

Súčasná situácia podľa Bagnasca dokazuje, že tento druh sekulárnych názorov nie je adekvátnym riešením krízy, ktorej Európa v súčasnosti čelí. Prvoradým cieľom európskych biskupov musí teda byť „obnovenie nádeje“, pretože „Európa sa nesmie nechať zdeptať, jej duša nesmie zneistieť a nesmie sa nechať zaťažiť tragickými spomienkami“.

Bagnasco ďalej povedal, že kresťanstvo musí na seba prebrať záväzok „znovuoživenia európskych koreňov“, ktoré môžu „rovnako ako v minulosti, tak aj dnes“, priniesť dobrú úrodu, ktorú „nezničí žiadna temnota“.

Ďalším záväzkom biskupov musí byť „rozprávať o Ježišovi“, pretože sekularizačné trendy nie sú „nezadržateľné“, hoci „zatemňujú vedomie a vnímanie jednotlivcov, ale aj celých národov.“ Protiliekom na európske sekularizačné trendy je podľa janovského kardinála ohlasovanie evanjelia a odolávanie „zastrašovaniu a odrádzaniu od tohto poslania.“

Bagnasco hovoril o „prebudení kresťanstva“ a vysvetlil, že najlepším spojencom evanjelia nie sú naše organizácie, zdroje a programy, ale „ľudia, ktorí nosia v srdci túžbu stretnúť niekoho, kto im pomôže prebudiť ich svedomie, ktoré v nich následne vzbudí otázky, súvisiace s existenciou, budúcnosťou, životom po smrti a s mystériom zla, ktoré zraňuje človeka.“

Európski biskupi sa napokon, podľa neho, musia zaoberať súčasnými „horúcimi témami“, aby sa Európa mohla stať „rodinou národov“, ktorej centrom záujmu bude dôstojnosť človeka. Na záver dodal, že v Európe môže nastať rozkvet novej kultúry a môže sa ďalej rozvíjať, „ale iba vtedy, ak sa to udeje podľa predstáv pôvodných zakladateľov Európy.“