Keď homosexuáli a lesbičky začali vychovávať deti, či už vďaka adopcii alebo darcom spermií, objavila sa aj opodstatnená závažná otázka, ako tento typ výchovy ovplyvní deti, keď dospejú. 24-ročná žena, ktorá vyrastala s dvoma „mamami,“ opisuje túto desivú realitu.
Millie Fontana, mladá žena z Austrálie, sa odvážne podelila so svojim príbehom so stovkami poslucháčov počas stretnutia Australian Christian Lobby v roku 2015. Jej 13 minútová reč ukazuje odvrátenú stranu života dieťaťa počatého darcom spermií a potvrdzuje devastujúcu pravdu.
„Vedela som, že milujem oboch rodičov, ale nedokázala som prejaviť to, čo mi vo vnútri chýbalo,“ uvádza Fontana pripúšťajúc, že si dobre uvedomovala, že túžila po otcovi, aj keď to ešte nedokázala vysloviť. Dokonca jej chýbalo pravé porozumenie toho, čo otec naozaj znamená.
„Keď som začala chodiť do školy, pozorovala som iné deti a začala som si uvedomovať puto lásky, ktoré ich spájalo s otcom. Zistila som, že mi chýba niečo naozaj výnimočné.“
O pár rokov neskôr sa začala svojich „mám“ pýtať na to, kde má otca. A klamstvá sa začali.
„Počas rokov navštevovania školy mi klamali, že otca nemám, alebo niekedy hovorili, že nevedia, kto to je,“ dodáva.
Fontana povedala, že ideológia, ktorú jej „matky“ na ňu natlačili, nebola fér: Nútiť dieťa k akceptovaniu niečoho, čo nebola pravda iba preto, že ony si vybrali použitie darovaných spermií.
„Keď si vybrali iba časť mojej identity, ktorú sa rozhodli mi odhaliť, zobrali mi niečo dôležité. Iné deti sa dokázali pozrieť do zrkadla a zosúladiť chýbajúce časti a povedať, ´Milujem svoju mamu a svojho otca,´ ale ja som nemohla.
Fontana priznala, že príbehy ako ten jej ľudia často nepočujú, pretože „ nikto nechce počúvať o odvrátenej strane dúhy. O tej strane, o ktorej sa nehovorí, pretože ukazuje, že tieto deti nevyrastajú šťastné a sú zmätené z toho, aká má byť vlastne štruktúra rodiny.“
Až keď sa konečne stretla so svojim otcom vo veku 11 rokov, mladá žena konečne zaplnila chýbajúce miesto, ktoré cítila od narodenia. Jej príbeh je len jedným z mnohých, ktoré určite vyplávajú na povrch. Ako sa ukazuje, dáva silné svedectvo, že ľudská podstata sa nedá potlačiť politickou korektnosťou.
„My (deti vychovávané pármi rovnakého pohlavia) chceme svojich otcov a mamy,“ uviedla. „Nerozumiem, prečo spoločnosť tak násilne popiera taký prirodzený koncept, ktorý je prijatý v každej inej rodinnej štruktúre.“