Jedným z kľúčových bodov posledného kola jednaní Pápežskej rady kardinálov bol výber personálu Rímskej kúrie s dôrazom na jeho väčšiu internacionalizáciu, zvýšenie počtu mladých ľudí a žien. Kardináli sa stretli vo Vatikánskom apoštolskom paláci v septembri po 21-krát, aby prediskutovali pokračujúcu reformu Rímskej kúrie.
Skupinu kardinálov, lepšie známu pod názvom „C9“, založil pápež František hneď po svojom zvolení za rímskeho biskupa v roku 2013, aby mu radili v otázkach vedenia Cirkvi a jej reformy. Na spomínanom jednaní chýbali kardináli Laurent Monsengwo Pasinya z Kinshasy a George Pell, prefekt Sekretariátu pre ekonómiu. Vatikánsky hovorca Greg Burke oznámil novinárom, že kardinála Pella v jeho neprítomnosti, počas ktorej čelí obvineniam zo zneužívania v Austrálii, nikto nezastupuje. Z dôvodu cesty do Kolumbie chýbal v prvý deň jednania aj pápež František, avšak s výnimkou pravidelnej stredajšej generálnej audiencie sa už zúčastnil celého stretnutia. Účastníci si pripomenuli návrhy, ktoré k reforme Rímskej kúrie predložil pápež počas júnového kola jednaní; išlo o reformu Dikastérie pre medzináboženský dialóg, Východné cirkvi, Legislatívne texty, ako aj tri súdne dvory: Apoštolskú penitenciáriu, Apoštolskú signatúru a Rímsku rotu.
Kardinál Oscar Rodriguez Maradiaga z Tegucigalpy sa sústredil najmä na príhovory pápeža počas jeho každoročných audiencií pre Rímsku kúriu, zhromaždení kardinálov od februára do októbra, ako aj na jeho prejav pri príležitosti 50-teho výročia od začiatku konania biskupských synod, ktoré pripadlo na rok 2015. Vo vyhlásení pre tlač Burke uviedol, že kardináli sa v diskusii venovali špecifickým témam, ako sú:
úloha Kúrie ako „nástroj evanjelizácie a služby pre pápeža a miestne spoločenstvá Cirkvi“, decentralizácia, úloha apoštolských nunciatúr, „výber a kompetencie“ personálu Kúrie. V súvislosti s týmto posledným bodom sa zdôraznili štyri ´požiadavky´: aby Kúria bola „menej klerikálna, viac medzinárodná“ a aby v nej bolo „viac mladých ľudí a žien“.
Úlohu mladých ľudí, laikov a žien pápež František zdôrazňuje počas celého svojho pontifikátu, rovnako ako aj potrebu medzinárodnejšej Cirkvi, ktorá je menej „Eurocentrická“. Laiciát, mládež a ženy sú v skutočnosti kľúčovými skupinami ľudí, ktoré pápež František predstavil počas svojej návštevy Kolumbie na audiencii pre CELAM (Konferencia latinsko-amerických biskupov). Podľa neho predstavujú nádej pre celý tento kontinent.
Pápež vo svojom príhovore Rímskej kúrii v decembri 2016, o ktorý sa opiera aj C9 povedal, že čo sa týka funkcionárov Kúrie, sa musí „katolicita Cirkvi prejaviť aj v tom, že okrem kňazov a iných vysvätených osôb sa bude najímať jej personál z celého sveta“. Spomínaná katolicita sa má odzrkadľovať v prítomnosti „stálych diakonov a laických veriacich, starostlivo vyselektovaných na báze výnimočnosti ich duchovného a morálneho života, ako aj ich profesionálnych kompetencií. Podľa tohto sa hodí prijímať viac laikov najmä v tých dikastériách, v ktorých môžu byť kompetentnejší, než klerici a vysvätené osoby.“ Zároveň zdôraznil, že „veľkú dôležitosť v živote Cirkvi zohráva úloha ženy a laikov a ich integrácia do vedúcich postavení v dikastériách, so zvláštnym akcentom na multikulturalizmus.“
V súvislosti s personálom Kúrie kardináli diskutovali aj o nedávnom motu proprio pápeža Františka Magnum principium, ktoré poskytuje miestnym biskupom väčšie právomoci pri prekladoch a schvaľovaní liturgických textov a ich implikáciu pre Kongregáciu pre Boží kult a disciplínu sviatostí. O aktualizácii spomínaných skutočností vo svojej dikastérii informoval aj arcibiskup Rino Fisichella, prezident Pápežskej rady pre podporu novej evanjelizácie, ako aj kardinál Fernando Filoni, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Kardináli si opätovným prečítaním pripomenuli štatút Dikastérie pre laiciát, rodinu a život, ktorá bola založená v roku 2016 a ktorej predsedá kardinál Kevin Farrell. Tento kardinál sa objavil aj na zasadaní C9, kde svojim spolubratom prelátom poskytol informácie o aktualizácii činnosti dikastérie. Kardinál Sean O´Malley informoval zhromaždenie o najnovšej práci Pápežskej komisie pre ochranu menšín, ktorej predsedá od roku 2014. Neskôr sa v súvislosti s touto prácou stretol osobne aj s pápežom.