Globálna ideológia, umocňovaná „chorou“, ba „doslova pomätenou“ slobodou sa najnovšie pokúša zničiť „poslednú bariéru“, ktorá ešte chráni ľudstvo pred stratou toho, čo znamená byť ´človekom´, menovite pred stratou „sexuálnej prirodzenosti ľudskej osoby v jej mužskej a ženskej dualite.“, napísal dubia kardinál Carlo Caffarra vo svojom rukopise, prvýkrát publikovanom na LifeSiteNews. Rukopis bol pôvodne určený ako predslov ku knihe Gabriele Kuby: Globálna sexuálna revolúcia – zničenie slobody v mene slobody z roku 2015, avšak kniha sa začala tlačiť skôr, ako rukopis dorazil. Získal ho LSN.
Kardinál Carlo Caffarra bol jedným zo štyroch kardinálov, ktorí poslali pápežovi Františkovi dubia otázky so žiadosťou o objasnenie jeho exhortácie Amoris Laetitia z roku 2016. Zomrel 6. septembra 2017 vo veku 79 rokov.
Kardinál v spomínanom predslove poukazuje na to, ako „klamár a podvodník“ získava prostredníctvom globálnej stratégie kontrolu nad človekom tým, že „sa spolčuje s jedným z jeho základných inštinktov“, menovite s jeho túžbou po neviazanej sexuálnej rozkoši bez akýchkoľvek pravidiel. A pokračuje:
„V čom spočíva táto stratégia? V tom, čo povie Dostojevského Veľký inkvizítor (z románu Bratia Karamazovovci) Kristovi: ´Ty im dávaš slobodu; ja im dávam chlieb. Pôjdu za mnou.´ Stratégia je jasná – ovládnutie človeka spolčením sa s jedným z jeho základných inštinktov. A Veľký inkvizítor nemení svoju stratégiu ani v dnešnej dobe. Hovorí Kristovi: ´Ty im sľubuješ radosť z múdrosti, spravodlivosti a čistého prežívania sexuality; ja im sľubujem rozkoš bez obmedzujúcich pravidiel. Uvidíš, že pôjdu za mnou.´ Inkvizítor modernej doby zotročuje ľudí prostredníctvom ilúzie sexuálnej rozkoše, absolútne zbavenej akýchkoľvek pravidiel.“
Caffarra uviedol, že táto stratégia, živená absolútne „chorými a pomätenými dôvodmi, ničí prirodzenú ľudskú sexualitu, a následne aj manželstvo a rodinu. Poslednou bariérou, ktorú táto chorá sloboda potrebuje prelomiť a zdolať, je sexuálna prirodzenosť ľudskej osoby v jej mužskej a ženskej dualite a jej racionálne vyjadrenie v monogamnom manželstve a v rodine“. Kardinál dôrazne varuje pred „extrémnou slobodou“, propagovanou hedonistami (pôžitkármi), ktorá „vedie človeka k tej najkrutejšej a najagresívnejšej tyranii.“
Kardinál prirovnáva knihu Gabriele Kuby k „poľnici, ktorá má prebrať z driemot náš mozog, ktorý nás privádza k strate slobody a následne seba samého. Pričom sám Ježiš nás varuje, že práve strata seba samého je tou najtragickejšou stratou zo všetkých, aj keby sme popritom vlastnili celý svet. Prvými obeťami tejto chorej a pomätenej slobody sú mladí ľudia. Nie je nič nezvyčajné, že aj duchovenstvo celkom pokojne uľahčuje eutanáziu skutočnej a pravej slobody, pre ktorú za nás zomrel Kristus, aby nám ju daroval.“
Caffarra sa odvolával na Dostojevského aj počas svojho prejavu na Fóre života roku 2017 v Ríme. Satan chce vytvoriť ´anti-stvorenie´, ktoré sa bude ľuďom pozdávať oveľa viac než Božie stvorenie. Povedal:
„Ide o desivú stratégiu lži a podvodu, vyplývajúcu z hlbokého opovrhovania a pohŕdania človekom. Diabol hovorí: ´Človek sa nedokáže sám povzniesť k veľkolepej Pravde; nedokáže žiť v rámci paradoxu nekonečnej túžby po šťastí a nedokáže nájsť seba samého v úprimnom darovaní sa druhému. A práve preto mu hovoríme o človeku len samé banality. Presviedčame ho, že Pravda neexistuje a že jeho túžba po nej je iba smutným a zbytočným trápením. Nahovárame mu, aby nestrácal touto túžbou čas a radšej naplno prežíval každý krátkodobý, pominuteľný okamih. Do srdca mu vkladáme tušenie, že láska je len zamaskovanou rozkošou.´
„Jednoznačnou odpoveďou na túto kolosálnu lož a podvod musí byť svedectvo o pravde a nádhere náuky Ježiša Krista a vyvrátenie tejto nehoráznej falošnosti“, zdôrazňuje Caffarra a pokračuje: „Lekár, ktorý by zaujal voči chorobe zmierlivý postoj, by bol hotovou katastrofou. Sv. Augustín píše ´Miluj hriešnika, ale hriech odsudzuj (persecute - doslova prenasleduj) .´ Tu si všimnime: latinské slovo per-sequor je intenzifikujúce sloveso a preto jeho skutočným zmyslom je: ´Uštvi hriech. Vystopuj ho v najskrytejších zákutiach jeho lži, zavrhni ho a vynes na svetlo jeho bezobsažnosť a prázdnotu.´ Začiatkom 80-tych rokov napísala Caffarrovi fatimská vizionárka sestra Lucia, že „záverečný boj medzi Pánom a kráľovstvom satana bude o manželstvo a o rodinu.“ Tieto slová sestry Lucie sa v súčasnosti napĺňajú.
*****
Úplný text nepublikovaného predslovu kardinála Caffarru ku knihe Gabriele Kuby: Globálna sexuálna revolúcia – zničenie slobody v mene slobody.
„Prieskumná práca Gabriele Kuby v tejto knihe je poľnicou, ktorá má prebrať z driemot náš mozog, ktorý nás privádza k strate slobody a následne k strate svojho ´ja´. Pričom sám Ježiš nás varuje, že práve strata nášho ´ja´ je tou najtragickejšou stratou zo všetkých, aj keby sme popritom vlastnili celý svet. Pri čítaní vo mne neustále rezonovali slová najväčšieho luhára a podvodníka „...budete ako Boh; budete poznať dobro a zlo“ (Gn 3, 5). Človek povyšuje sám seba do pozície suverénnej morálnej autority, v ktorej iba moje ´JA´ rozhoduje o tom, čo je dobré a čo zlé. To je však sloboda, ktorá je doslova pomätená a chorá; sloboda bez logos (to jest bez zmyslu, bez princípu usporiadanosti).
Ak je však toto teoretickým kontextom celej knihy (dovolím si ísť na to týmto spôsobom), potom toto dielo svojím spôsobom „overuje“ deštrukciu poslednej reálnej skutočnosti, ktorá tejto ´slobode´ stojí v ceste. Ako vysvetlím, kniha tiež poukazuje na to, ako sloboda, ktorá sa neriadi zdravým rozumom, postupne podnecuje a zapríčiňuje vznik tej najničivejšej zo všetkých tyranií.
David Hume raz napísal, že fakty sa vyznačujú tvrdošijnosťou; predstavujú nekompromisnú výzvu pre každú ideológiu. Autorka tvrdí, a ja si myslím že správne, že poslednou bariérou, ktorú táto chorá sloboda potrebuje prelomiť a zdolať, je sexuálna prirodzenosť ľudskej osoby v jej mužskej a ženskej dualite a jej racionálne vyjadrenie v monogamnom manželstve a v rodine. Dnes je týmto chorým dôvodom zničenie prirodzenej ľudskej sexuality a následne manželstva a rodiny. Stránky tejto knihy, venovanej „overovaniu“ tejto deštrukcie, oplývajú zriedkavou hĺbkou a dôkladnosťou.
Na stránkach tejto knihy sa však odvíja aj ďalšia téma: sloboda, ktorá sa vyznačuje chorosťou a pomätenosťou, má svoju vlastnú precíznu stratégiu, pretože je riadená a usmerňovaná na celosvetovej úrovni. V čom spočíva táto stratégia? V tom, čo povie Dostojevského Veľký inkvizítor (z románu Bratia Karamazovovci) Kristovi: ´Ty im dávaš slobodu; ja im dávam chlieb. Pôjdu za mnou.´ Stratégia je jasná – ovládnutie človeka spolčením sa s jedným z jeho základných inštinktov. A Veľký inkvizítor nemení svoju stratégiu ani v dnešnej dobe. Hovorí Kristovi: ´Ty im sľubuješ radosť z múdrosti, spravodlivosti a čistého prežívania sexuality; ja im sľubujem rozkoš bez obmedzujúcich pravidiel. Uvidíš, že pôjdu za mnou.´ Inkvizítor modernej doby zotročuje ľudí prostredníctvom ilúzie sexuálnej rozkoše, absolútne zbavenej akýchkoľvek pravidiel.
Som presvedčený, že táto analýza Gabriele Kuby je jediná svojho druhu. Ak je to naozaj tak, potom existuje iba jeden záver. To, čo predvídal Platón, sa práve deje: extrémna sloboda vedie k najkrutejšej a najagresívnejšej tyranii. Túto reflexiu na podtext prvej kapitoly nezvolila autorka náhodou; je totiž kľúčová pre interpretáciu celej knihy. Nie je nič nezvyčajné, že aj duchovenstvo celkom pokojne uľahčuje eutanáziu skutočnej a pravej slobody, pre ktorú, ako hovorí sv. Pavol, za nás zomrel Kristus, aby nám ju daroval.
Dúfam a pevne verím, že túto knihu si prečítajú najmä tí, čo majú zodpovednosť za verejné záležitosti, zodpovednosť za vzdelanie a výchovu, ako aj mladí, ktorí sú prvými obeťami moderného Veľkého inkvizítora.“
Carlo, kardinál Caffarra
Emeritný arcibiskup Bologne