St.-Josephs-Cathedral-Rawalpindi-Pakistan11.jpg

Prečo Katolíci volajú kňaza "otcom"? Tu nájdete odpoveď

359
Milko Kostovič
AltKAT

Táto otázka odkazuje na Ježišove učenie, ktoré nájdeme v Evanjeliu sv. Matúša: "Ani otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten v nebesiach." (23:9)

Ak by sme to vzali doslovne, mali by sme sa spýtať, prečo používame titul "otec", keď to Ježiš zjavne zakázal. Po prvé, musíme si pamätať kontext pasáže. Ježiš sa zaoberá pokrytectvom zákonníkov a farizejov - učených náboženských vodcov judaizmu. Náš Pán ich kritizuje za to, že nie sú dobrým príkladom; kritizuje ich za vytváranie ťažkých duchovných bremien iným ľuďom prostredníctvom svojich rôznych pravidiel a predpisov; za to, že sú spupní pri výkone svojej funkcie a za svoje povyšovanie pri získavaní čestných miest, za to, že nosia ostentatívne symboly. Zákonníci a farizeji v podstate zabudli, že sú povolaní slúžiť Pánovi a tým, ktorí sú zverení do ich starostlivosti pokorne a veľkoryso.

Vzhľadom na tento kontext Ježiš hovorí, že nikoho na zemi nemožno nazývať "Rabínom", "Otcom" či "Učiteľom" v zmysle, keď si niekto privlastňuje autoritu, ktorá spočíva na Bohu a zabúda na zodpovednosť titulu. Áno, ako povedal Ježiš, len nebeský Otec je pravý Otec a Mesiáš, pravý učiteľ a rabín.

Napriek tomu tieto tituly používame v bežnej reči: oslovujeme tých, ktorí nás učia, pojmom "učiteľ"; nášho mužského rodiča "otcom"; a židovského náboženského lídra "rabínom". Najmä v náboženskom zmysle musia tí, ktorí slúžia Pánovi a zastupujú Jeho autoritu, ako učiteľ, rodič a predovšetkým kňaz, dbať na to, aby konali starostlivo, pokorne a odvážne. Využívať túto autoritu na povyšovanie seba je čisté pokrytectvo. Ježiš povedal na konci tejto pasáže: "Kto sa bude povyšovať, bude ponížený, a kto sa poníži, bude povýšený."

Už od raných čias Cirkvi používame titul "otec"  na označenie náboženských vodcov. 

Biskupi, ktorí sú pastiermi miestnej cirkevnej komunity a autentickými učiteľmi viery, dostali titul "Otec". V podstate až do roku 400 bol biskup nazývaný "papa" ako otec; tento titul bol potom obmedzený len pri zmienke o Rímskom biskupovi, nástupcovi sv. Petra a do angličtiny sa slovo prebralo ako "pope" (pápež, pozn. prekladateľa). 

V ranej podobe svojej vlády pridelil sv. Benedikt tento titul duchovným spovedníkom, keďže tí boli strážcami duší. Okrem toho slovo "abbot" (opát, pozn. prekladateľa), označujúce lídra viery mníšskej komunity, je odvodené od slova abba, hebrejského slova pre otca, no vo veľmi známom zmysle "daddy" (ocko, pozn. prekladateľa). 

Neskôr v stredoveku bol termín "otec" používaný na oslovenie žobravých frátrov - ako napr. františkánov a dominikánov - keďže sa svojím kázaním, učením a charitou starali o duchovné a fyzické potreby všetkých Božích detí. V modernejšej dobe je titul "otec" udelený hlavám mužských náboženských spoločenstiev alebo dokonca tým, ktorí sa zúčastňujú na ekumenických konciloch, ako napr. na Druhom vatikánskom. V anglicky hovoriacom svete sa oslovenie všetkých kňazov "otcami" stalo bežným. 

Keď mám byť osobnejší, toto pomenovanie vo mne vzbudzuje veľkú pokoru. Ako kňazovi mi slovo "Otec" pripomína, že mi bola naším Pánom zverená veľká zodpovednosť - jeho veriacemu ľudu. Tak ako otec musí živiť, poučovať, spochybňovať, opravovať, odpúšťať, počúvať a udržiavať, kňaz musí taktiež napĺňať duchovné potreby tých, ktorí sú zverení do jeho starostlivosti, poskytnúť im výživu nášho Pána skrz sviatosti. Musí hlásať evanjelium s horlivosťou a presvedčením v súlade s myslením Cirkvi, vyzývať všetkých, aby pokračovali na tejto ceste obrátenia, ktorá vedie k posvätnosti. Musí opraviť tých, ktorí sa dopustili chyby, ale s milosrdenstvom a súcitom.

V rovnakom duchu ako otec so svojim márnotratným synom musí kňaz uzmieriť hriešnikov, ktorí sa pomiatli, ale hľadajú cestu späť k Bohu. Tak ako otec počúva svoje dieťa, tak aj kňaz musí počúvať svoje duchovné deti, poskytovať radu a útechu.

Kňaz si tiež musí byť vedomý "fyzických" potrieb svojho stáda - jedla, ubytovania, ošatenia a vzdelania. Zatiaľ čo kňazi môžu žiť v celibáte, slová nášho Pána Jeho apoštolom platia naďalej: "Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry, alebo matku a otca, alebo deti, alebo polia, aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život." (Marek 10:29-30). 

Všetci sa musíme modliť za našich kňazov, najmä tých, ktorí slúžia v našich farnostiach, aby sa Božou milosťou usilovali plniť zodpovednosť byť "Otcom".

O. Sanders je predsedom inštitútu Notre Dame a pastorom farnosti Kráľovnej apoštolov v Alexandri. 

 

 

DISKUSIA k článku