Pápežov dôverný priateľ: Pápež František povolil „diskrétnym spôsobom“ prijímanie pre cudzoložníkov

1,645
Lucia Salomonová
Neutral

Dôverný pápežov poradca a podľa zákulisných fám aj autor exhortácie Amorisa Laetitia povedal, že pápež František „diskrétnym spôsobom“ povolil prijímanie pre cudzoložníkov prostredníctvom najkontroverznejšej poznámky pod čiarou (v texte exhortácie).

Arcibiskup Víctor Manuel Fernández, autor Heal Me With Your Mouth: The Art of Kissing [Uzdrav ma ústami: Umenie bozkávania] a rektor Katolíckej univerzity v Buenos Aires napísal tento komentár v teologickom časopise latinskoamerických biskupov. V tom istom článku pripustil, že snahy pápeža o zmenu sviatostného postupu umožňujúce znesvätenie neboli úplne nepatrné.

S názvom ʻÔsma kapitola Amoris Laetitia: Čo zostane po búrkeʼ dáva k dnešnému dňu Fernándezovu najsystematickejšiu obranu dokumentu,“ napísal Austen Ivereigh v Crux, kde poskytol preložené úryvky.

Ôsma kapitola apoštolskej exortácie obsahuje poznámku pod čiarou 351, ktorá navrhuje, že rozvedení a znova zosobášení, ktorí nemajú anuláciu, môžu „v určitých prípadoch“ prijímať sviatosti. To je v rozpore s trvalým učením Cirkvi, že tí, ktorí sú v neplatných sexuálnych zväzkoch nesmú prijímať sviatosti bez toho, aby svoj život nenapravili.

Po uverejnení Amoris Laetitia vydali preláti rôzne vyhlásenia. Niektorí, napríklad ako nemeckí kardináli Reinhard Marx a Walter Kasper, povedali, že dosiahli svoj súčasný cieľ otvoriť prístup k sviatostiam pre aktívnych cudzoložníkov. Iní tvrdia, že dokument musí byť čítaný cez šošovku celého cirkevného učenia, čo znemožňuje poznámke pod čiarou zmeniť postup, ktorý sa priamo zaoberá sexuálnym hriechom a svätokrádežou.

Štyria kardináli predložili dubia alebo požiadali pápeža Františka o objasnenie. Opýtali sa, či Amoris Laetitia je prispôsobená katolíckej morálke. Neodpovedal.

Pápež povedal, že neexistuje „žiadna iná interpretácia"Amoris Laetitia okrem tej, ktorú predložili biskupi z Buenos Aires. Táto interpretácia dovoľuje prijímať prijímanie pre rozvedených a znovu zosobášených.

Marx uviedol, že pápež František vyjadril „radosť" v nemeckých biskupských usmerneniach Amoris Laetitia, ktoré umožňujú prijímanie za rozvedených a znovu zosobášených.

Fernández začal svoj článok „tým, že tvrdil, že sám pápež dal autoritatívny výklad ôsmej kapitoly Amoris, kde sa nachádza poznámka pod čiarou o prijímaní v liste biskupom z Buenos Aires z 9. septembra 2016,“ napísal Ivereigh. Pápežská korešpondencia môže byť spôsobom pre autoritatívne učenie pápeža, tvrdí Fernández.

Pokiaľ ide o morálne absolútne platné pravdy, Fernández napísal, že „formulácia normy ... nemôže pokryť všetko, nie normu samotnú“.

Ivereigh vysvetlil Fernándezov argument takto:

František nikdy netvrdil, že všeobecné morálne zákony nie sú schopné pokryť každú situáciu a že nie sú schopné stanoviť rozhodnutie vo svedomí, ale že vo svojej formulácii nie sú schopné riešiť každú situáciu,“ povedal arcibiskup.

Fernández zdanlivo porovnal opodstatnenie sebaobrany s dôsledkom zabitia (Cirkev učí, že je morálne nesprávne úmyselne vziať život nevinnej osoby) a oprávnením ukradnúť jedlo pre hladné dieťa, pre ospravedlnenie sexu mimo platného manželstva.

Je tiež oprávnené sa opýtať, či spoločné bývanie more uxorio (t.j. mať sexuálne vzťahy) by vždy malo spadnúť vo svojom celom význame do negatívnej zásady ʻsmilstvaʼ... môže existovať cesta rozoznávania otvorená pre možnosť prijímania tela Eucharistie,“ napísal Fernández. „Hovorím, ʻv jeho ucelenom význameʼ, pretože nemožno tieto postupy zachovať v každom prípade. V subjektívnom zmysle sú vážne nečestné.

V zložitosti konkrétnych situácií je miesto, kde sa podľa svätého Tomáša (Akvinského) ʻnerozhodnosť zvyšujeʼ,“ napísal.

Cudzoložstvo odkazuje na manželskú neveru,“ učí Katechizmus katolíckej cirkvi. Ak dvaja partneri, z ktorých je aspoň jeden ženatý (vydatá), nadviažu pohlavný vzťah, hoci len chvíľkový, dopustia sa cudzoložstva. Kristus odsudzuje cudzoložstvo už aj ako obyčajnú túžbu. Šieste prikázanie a Nový zákon zakazujú cudzoložstvo bez akejkoľvek výnimky (KKC 2380).

Fernández tvrdil, že je to nespravodlivé a ʻnie je ľahkéʼ opísať ženu ako „cudzoložníčku“, ak by ju katolícky manžel „bil a zaobchádzal by s ňou s opovrhnutím“ a potom mala sex s iným mužom, od ktorého „dostala útočisko a psychologickú pomoc od iného človeka, ktorý jej pomohol vychovávať deti predchádzajúceho zväzku a s ktorými žila a mala nové deti už veľa rokov.

Je možné, že jeden z manželov je nevinnou obeťou rozvodu, vyneseného na civilnom súde; nekoná teda proti mravnému poriadku,“ pokračuje katechizmus (KKC 2386). „Existujú značné rozdiely medzi manželom, ktorý sa úprimne snažil byť verný sviatosti manželstva a je nespravodlivo opustený a ten, ktorý svojou vlastnou ťažkou vinou ničí kanonicky platné manželstvo.

Katechizmus nedáva povolenie tomuto nevinnému manželovi vstúpiť do nového sexuálneho zväzu. (Ak je manželstvo anulované, mohli by to mohli to bývalý manželia slobodne urobiť.)

„Veľkou novinkou pápeža je umožniť, aby pastoračné rozlišovanie v oblasti vnútorného fóra malo praktické dôsledky v spôsobe uplatňovania disciplíny,“ napísal Fernández.

Fernández povedal, že malá ʻhyperaktívnaʼ skupina kritikov Amoris Laetitia, používa logickú pascu smrtiacej logiky.

Pohodlná prísnosť môže byť zradou srdca evanjelia,“ tvrdil. Takýto jazyk vyvoláva časté obvinenie pápeža o „prísnosti“ proti katolíkom.

DISKUSIA k článku