HB3.jpg

´Každý deň som bolestne túžila po otcovi´, priznáva žena, ktorú vychovávali dve lesbičky

10,662
Zuzana Smatanová
Kultúra smrti

Heather Barwicková, ktorú vychovávala mama a lesbická partnerka jej matky, napísala v roku 2015 esej o tom, že „manželstvo“ osôb rovnakého pohlavia nie je vôbec to isté ako normálne manželstvo medzi mužom a ženou, že tradičná rodina je najlepšia a že po celý čas, čo vyrastala, „bolestne túžila po otcovi“.

Dnes už 31-ročná Heather je vydatá a má 4 deti. K danej problematike sa vyjadruje jednoznačne: „´Manželstvo´ osôb rovnakého pohlavia, ako aj ´rodičovstvo´ takýchto ľudí odopiera dieťaťu či už otca alebo matku, pričom dieťa presviedčajú, že na tom vôbec nezáleží, že je to jedno. Ale vôbec nie je.“ Heather vo svojej eseji pre webstránku The Federalist píše:

„Veľa z nás, veľa vašich detí, je zranených. Absencia otca vytvorila v mojom vnútri obrovskú priepasť a ja som po ňom bolestne túžila každý deň. Mala som rada partnerku mojej mamy, ale druhá mama nikdy nemôže nahradiť chýbajúceho otca. Vyrastala som obklopená ženami, ktoré tvrdili že nepotrebujú a ani nechcú muža. A predsa som už od malička priam zúfalo túžila po ockovi. Je to zvláštne a veľmi ma miatlo žiť v takomto prostredí s takou bolestnou túžbou po otcovi, po mužovi, v spoločnosti žien, tvrdiacich, že muži sú nepotrební.“

Heather Barwicková zdôrazňuje, že má veľmi rada svoju gay matku, ako aj gayov vo všeobecnosti, avšak „povaha vzťahov osôb rovnakého pohlavia“ je práve príčinou, prečo vyšla zo svojej ulity a napísala túto esej o tom, prečo nepodporuje gay „manželstvá“. 

„Gay ´manželstvo´ totiž nie je iba o predefinovaní manželstva, ale aj rodičovstva. Podporuje, propaguje a normalizuje takú štruktúru rodiny, ktorá nám nevyhnutne odopiera niečo vzácne a zásadové. Odopiera nám niečo čo potrebujeme a po čom túžime, pričom nás zároveň presviedča, že v podstate nepotrebujeme to, po čom túžime. Že všetko bude ok. Ale nebude. Zraňuje nás to. Tradičné manželstvo muža a ženy a rodina sa tiež môže rozbiť a spôsobiť deťom utrpenie následným rozvodom, opustením, nevernosťou, zneužívaním, smrťou, atď... Vcelku však platí, že najlepším a najúspešnejším je iba ten model rodiny, v ktorom deti vychovávajú obaja rodičia – otec aj matka. Deti rozvedených rodičov môžu hovoriť ako ich rozvod poznamenal a takisto adoptované deti môžu túžiť spoznať svojich biologických rodičov, avšak deti ´rodičov´ rovnakého pohlavia, nemajú možnosť túžiť ani po tomto. A netýka sa to iba mňa, je nás veľa. Mnohí z nás sú príliš ustráchaní aby začali rozprávať, aby vypovedali o svojom zranení, o svojej bolesti a potom sa zdá, akoby ste nepočúvali, akoby ste nechceli počúvať. Keď totiž povieme, že sme zranení z toho, že nás vychovávali ´rodičia´ rovnakého pohlavia, buď nás všetci ignorujú, alebo onálepkujú ako nenávistníkov.“

V závere svojej eseje Heather apeluje na gay komunitu a na jej tak okázalo preferovanú toleranciu a otvorenosť na odlišné názory, a píše: „Viem, že je to náročná konverzácia. Je však nevyhnutné o tom hovoriť. A ak niekto dokáže hovoriť o náročných veciach, sme to my. Vy sami ste ma to učili.“

Podľa dostupných životopisných údajov na stránke The Federalist je Heather „bývalou obhajkyňou gay „manželstiev“, z ktorej sa však stala aktivistka za práva detí". Je "manželkou a matkou štyroch veľmi živých a neposedných detí".

 

DISKUSIA k článku