Kňazi, profesori a kanonickí právnici si prečítali inovatívnu motu proprio “Maiorem hac dilectionem” pápeža Františka a zistili, že rieši jeden problém, ale zároveň vytvára problémy nové.
„Maiorem“ otvoril kanonizačný postup Rímsko-katolíckej cirkvi tým kandidátom, ktorí dobrovoľne položili svoj život za iných.
Hoci existujú pochybnosti o vysokom počte dôvodov blahorečenia, ktoré prebiehajú v súčasnosti, otec John Zuhlsdorf zo stránky "Father Z's blog" schvaľuje túto novú cestu k svätorečeniam.
Napísal: „Táto nová kategória ponúknutia svojho života vypĺňa medzeru.“ „Napríklad nepochybne veľký svätec Maximilian Kolbe bol v roku 1971 blahoslavený Pavlom VI ako vyznávač (confessor), ale svätorečil ho svätý Ján Pavol II v roku 1982 ako mučeníka, nie ako vyznávača.“
Je to otázka ohľadom rôznych kategórií, verí Zuhlsdorf. Cirkev potrebovala vybudovať most medzi tými, ktorí zomreli kvôli tomu, že sú katolíci a medzi katolíkmi, ktorí zomreli za iných. „Vrahovia nacistických táborov smrti pravdepodobne nenávideli Cirkev, vieru a kňazov a nemali problém zabíjať ich,“ povedal Zuhlsdorf. „Avšak, sv. Maximilian ponúkol svoj vlastný život namiesto iného väzňa. Niekto by mohol argumentovať, že ho nezabili kvôli viere, ale kvôli jeho návrhu. Jeho zaujímavý a hrdinský prípad by sa mohol zaoberať touto novou kategóriou iter (cesta), vitae oblatio (ponuka života).“
Otec Zuhlsdorf tiež ponúkol ako príklad sv. Giannu Berettu Mollovú (1922-1962), taliansku matku, ktorá riskovala smrť radšej, ako keby mala ísť na potrat, no potom skutočne zomrela.
Pocity kánonického advokáta Eda Petersa ohľadom "Maiorem“ sú zmiešané. Myslí si, že motu proprio sa darí dobre, pretože sa zaoberá „nepríjemným pojmom dobročinnosti mučeníkov, ktorý rozvinul Ján Pavol II“, aby pokryl aj prípady ako napríklad svätého Maximiliána Kolbeho. Toto používanie slova „mučeník“ je podľa názoru Petersa skreslené. Františkova nová kategória umožňuje kánonistom udržiavať pozíciu - bez toho aby boli obvinení z nedostatku piety - že nie každý katolík, ktorý zomrie ako obeť náboženského prenasledovania, je mučeníkom za vieru.
Napriek tomu Peters namieta proti kritériám uvedených v "Maiorem", predovšetkým že: „tí, ktorí dobrovoľne a slobodne ponúkli svoj život za druhých a vytrvali až do smrti v tomto ohľade sú oprávnení na svätorečenie.“
„Problém,“ komentoval Peters. „Tento status zahŕňa desiatky tisíc vojakov, policajtov, hasičov a nespočetné množstvo ďalších ľudí, ktorí, ako všetci vieme, neustále dávajú svoj život za ostatných a v mnohých prípadoch skutočne dobrovoľne a slobodne ponúkajú svoje životy za druhých. Poznamenáva tiež, že iní to urobili spontánne. Miestne kostoly a nakoniec aj Rím by mohli byť zaplavené súcitnými petíciami. Zaplavené.”
Teológ Peter Kwasniewski pre LifeSiteNews povedal, že jeho prvý dojem z "Maiorem“ je zmätenosť. „Že by existovali ... dôvody svätosti okrem mučeníctva a hrdinskej počestnosti, ako sa tradične chápe, mi nedáva zmysel. Obyčajná počestnosť, povesť svätosti a dávajúc svoj život za dobrú vec, ktorá vedie k predčasnej smrti, sa nezdá byť nejak zvlášť ‘vysokou prekážkou.‘“
„Nie je to tak, že títo ľudia nie sú veľmi dobrí a spievajú s anjelmi v nebi,“ vysvetlil Kwasniewski. „Ide len o to, že blahoslavení a svätorečení svätci majú byť mimoriadne výnimočné príklady počestnosti. ... Normy sú smiešne vysoké, pretože požehnaní a svätí ľudia sa nachádzajú hore ako univerzálne obrazy Krista. Normy by mali byť vysoké.“