Vatikán pod vedením pápeža Františka zachováva mlčanlivosť v súvislosti s nedávnym škandálom, ktorý prepukol pred dvoma mesiacmi po uväznení vysokopostaveného monsignora ktorý dovolil, aby sa budova v tesnej blízkosti Baziliky sv. Petra stala miestom homosexuálnych orgií s „prídavkom“ kokaínu.
Najvýznamnejší vodcovia Cirkvi, vrátane Učiteľov Cirkvi a jedného svätého pápeža, však tvárou v tvár takejto nehoráznej sexuálnej úchylke, najmä medzi duchovenstvom, v dejinách Cirkvi nikdy nemlčali.
Na vrchole renesancie predstavovala homosexualita medzi duchovenstvom poriadne veľký problém. Pápež Pius V, ktorý bol neskôr vyhlásený za svätého, vyhlásil priamy a nekompromisný boj proti tomu, čo nazval „hrôzostrašným zločinom“ homosexuality medzi duchovenstvom. Zostavil prísne nariadenia.
„Tento hrozný zločin, pre ktorý už raz boli ohňom zničené skazené a nemravné mestá, ktoré Boh odsúdil, v nás vyvoláva trpký žiaľ a šok a núti nás s čo najväčšou horlivosťou takýto zločin odsúdiť“, napísal tento pápež roku 1568 vo svojej apoštolskej konštitúcii Horrendum illud scelus (Zhrozenie z tohto zločinu).
Je zaujímavé, že svätý Pius V nikdy nevycúval zo svojej povinnosti najvyššieho predstaviteľa Cirkvi pomocou takých vyhlásení, ako „Kto som ja, aby som súdil.“ Homosexualite radšej vyhlásil nekompromisný boj „s čo najväčšou horlivosťou“.
Pius V nenariadil iba to, aby boli všetci duchovní, žijúci aktívnym homosexuálnym životom, pozbavení „kňazského úradu“, ale aj to, aby boli bez meškania predvedení pred „svetský súd“ a potrestaní.
„Preto chceme od začiatku nášho pontifikátu presadzovať s ešte väčšou prísnosťou, aby bol každý kňaz alebo člen duchovenstva, či už svetský alebo rehoľný, ktorý spácha taký ohavný zločin, mocou platného zákona zbavený všetkých cirkevných privilégií, postov, dôstojnosti a výsad; a keď ho cirkevný sudca pozbaví úradu, nech sa okamžite dostaví pred svetskú moc, aby bol vydaný na smrť, čo je vhodný trest, ako ho zákon nariaďuje aj pre laikov, ktorí klesli do tejto priepasti“, napísal.
Vo všetkých spisoch sv. Pavla, (ale ešte aj predtým v Starom zákone), sa Cirkev veľmi otvorene stavia proti homosexualite.
Sv. Pavol varuje Rimanov (1, 26-27), že keď sa ľudia rozhodnú uctievať iné stvorenie namiesto svojho Stvoriteľa, Boh ich „vydá napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili čo sa nepatrí ...
... Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie“.
Na inom mieste zasa sv. Pavol upozorňuje, že ani „súložníci mužov“ spomedzi ostatných hriešnikov „nebudú dedičmi Božieho kráľovstva“, kým sa „neobmyjú ... neposvätia ... a neospravedlnia v mene nášho Pána Ježiša Krista“ (1 Kor 6, 9-10).
K svätým Učiteľom Cirkvi, ktorí sa otvorene stavali proti homosexualite v radoch duchovenstva, patrí sv. Peter Damian, taliansky katolícky reformátor, žijúci v 11. storočí a sv. Katarína Sienská, rehoľná mystička, žijúca v 14. storočí.
Sv. Peter Damian napísal pápežovi Levovi IX v roku 1049 knihu s názvom Book of Gomorrah (Kniha o Gomore), a to práve v čase, kedy homosexualita a iné sexuálne zvrátenosti boli medzi duchovenstvom rozšírené ešte viac ako dnes.
Damian nepreukazuje žiadne falošné milosrdenstvo, ani sa neusiluje uzavrieť kompromis, keď odsudzuje a zavrhuje sodomiu, ktorú pokladá za najťažší a najzávažnejší zo všetkých hriechov. (sodomia – sexuálna zvrátenosť vo všeobecnosti, najmä však homosexualita; pozn. prekl.)
„Ak túto hanebnú a ohyzdnú neresť okamžite nezastavíme železnou päsťou“, hovorí Damian pápežovi, „dopadne na nás meč Božieho hnevu a prinesie skazu mnohým.“
Damian naliehavo upozorňuje pápeža, že „rakovina sodomistickej nečistoty sa vplížila aj medzi duchovenstvo a rýchlo sa šíri“, pričom odsudzuje sexuálne zneužívanie „duchovných synov“ katolíckymi kňazmi. Ďalej ho upozorňuje, že všetci duchovní, ktorí sú už notorickými homosexuálmi, by mali byť zbavení kňazského úradu a že Boží hnev blčí mimoriadne silno voči tým, ktorí aj napriek tomu, že stále takto hrešia, aj naďalej slúžia najsvätejšiu obetu sv. omše.
Zlo homosexuálneho správania podľa Damiana „prevyšuje akúkoľvek zúrivosť a ničivosť všetkých ostatných nerestí a nedá sa porovnať so žiadnou inou. Táto neresť totiž usmrcuje telo, nivočí dušu, znečisťuje zmysly, degraduje intelekt, vyháňa Ducha Svätého z chrámu ľudského srdca a vpúšťa dnu diabolského podnecovateľa žiadostivosti, vrhá človeka do zmätku a systematicky odstraňuje pravdu z oklamanej mysle.“
Poznamenáva, že „každý, kto sa pošpiní a nakazí potupnou sodomiou ... pokiaľ sa neočistí a nebude sa úprimne kajať, nemôže požívať Božiu milosť a nie je hodný Tela a Krvi Kristovej, a nikdy neprekročí prah nebeského domova.“
Homosexuálnych kňazov upozorňuje: „Vyvarujte sa neuhasiteľného ohňa Božieho hnevu, ktorý voči vám planie; aby ste svojimi ´modlitbami´ ešte viac neprovokovali toho, ktorého očividne urážate svojimi zlými skutkami.“
Damian vyjadruje hlboký zármutok nad kňazmi, ktorí podľahli sexuálnej zvrátenosti. Dal im sľub, že Boh ich vyslobodí z otroctva tohto hriechu a duchovne obnoví, ak všetko oľutujú a budú robiť pokánie.
Sv. Katarína Sienská vo svojich známych Dialógoch – ktoré sú písané akoby jej ich diktoval Boh – píše, že kňazi, ktorí sa dopúšťajú hriechu homosexuality, sa pred Božou tvárou javia ako plní „odporného zápachu a úbohosti“.
„Takíto kňazi“, povedal Pán Kataríne, „nielenže sa previňujú neschopnosťou odolať svojej hriešnej prirodzenosti, ale robia ešte horšie; dopúšťajú sa totiž tohto prekliateho hriechu proti prírode (homosexuality).“
„Rovnako ako slepota a hlúposť zahmlievajú svetlo poznania, tak ani títo kňazi nerozpoznávajú odporný zápach a úbohosť, v ktorých sa ocitli“, napísala.
Pán jej ďalej hovorí: „Tento hriech predo mnou, ktorý som Najvyššia a Večná Pravda, nielenže zapácha a hnevá ma, ale je tak odporný, že kvôli nemu som z Božieho rozhodnutia zničil päť miest. Moja Božská spravodlivosť to už viac nebude znášať.“
Hriech homosexuality je jedným zo štyroch hriechov, volajúcich do neba o pomstu. Pán povedal Kataríne, že tento hriech odpudzuje dokonca aj zlých duchov.
„Tento hriech neznechucuje iba mňa, ako som už povedal, ale aj démonov, z ktorých si títo úbožiaci urobili svojich pánov. Neznechucuje ich to preto, že by mali radi čokoľvek dobré, ale preto, lebo pôvodne mali anjelskú prirodzenosť a táto im velí nenávidieť pohľad na to, ako sa niekto dopúšťa tohto obrovského hriechu.“
Pán sv. Kataríne ešte povedal, že liekom na tento hriech medzi duchovenstvom sú modlitby a slzy veriacich.
„Neustále mi obetuj vôňu modlitieb a kadidla na spásu duší, pretože chcem svetu prejaviť milosrdenstvo. Vďaka tvojim modlitbám, potu a slzám umyjem tvár svojej nevesty, Svätej Cirkvi. Ukážem ti ju najprv ako pannu, ktorej tvár bola zašpinená, ako by mala malomocenstvo. Ich hriechy padajú na hlavu duchovenstva ako takého a na celé kresťanstvo, hoci prijímajú pokrm, ktorý im nevesta poskytuje.“
Kňaz John Zuhlsdorf, katolícky blogger, napísal, že na duchovných satan útočí najmä preto, lebo „dokážu ovplyvniť veľké množstvo duší“.
„Keď diabol zničí bežného človeka, je to z jeho pohľadu dobre. Keď zničí otca rodiny, je lepšie. Keď zničí kňaza vo farnosti alebo biskupa, je ešte lepšie. Zničiť však vrcholných predstaviteľov Cirkvi tak, aby veľký škandál prenikol až do MSM a vysielal sa ... to je až prekliato ´dobre´ odvedená robota“, dodáva Zuhlsdorf. (MSM – mainstream media; médiá, predstavujúce hlavnú líniu spoločnosti; pozn. prekl.)
Ďalej pokračuje, že vôbec nie je náhoda, že sa tieto orgie odohrávali v rovnakej budove, v ktorej sa „dohliada na dodržiavanie dogiem Cirkvi a riešia sa prípady zneužívania“. Podľa neho by sa v celej budove mal vykonať exorcizmus.
„Nepriateľskí démoni môžu totiž priľnúť k miestam a predmetom, a zamoriť ich práve kvôli hriechom, ktorých sa v nich, a s nimi, ľudia dopúšťali. Prilepia sa k tomu miestu ako odporné pekelné pijavice a osobujú si právo tam byť práve pre spomínané hriechy, až pokiaľ sa ich moc nezlomí exorcizmom“.
„Keby som bol pápežom, posielal by som do úradov kúrie každý týždeň exorcistov, aby v nich vykonali exorcizmus a všetko prečistili. Keby som bol biskupom, nariadil by som kňazom, aby každý týždeň požehnávali farské priestory, kanceláriu, kropili všetko svätenou vodou a posvätenou soľou“, povedal na záver Zuhlsdorf.