123-1.jpg

Kňaz vysvetľuje najsilnejší nástroj diabla - a ako ho poraziť

29.05.2017SVET
1402 2 15
Lucia Salomonová
AltKAT

Myslím si, že najsilnejší nástroj, ktorý ma diabol k dispozícii je strach.

Keď hovorím „strach“, nemyslím „strach z Pána“, čo je duchovný dar, ktorý nám pomáha rešpektovať Boha.

Nie, myslím tým strach, ktorý nám hovorí, že Boh nechce to, čo je pre nás dobré. Mám na mysli strach, ktorý v konečnom dôsledku vedie k vzbure. Lebo ak neverím osobe, ktorá má autoritu, pretože neverím, že sa zaujíma o moje dobro, budem sa proti nej búriť. Je to ľudská prirodzenosť, aby som sa vzbúril proti tomuto druhu násilníckej autority.

V skutočnosti, samotný diabol je vlastne poháňaný strachom. Obával sa nášho stvorenia, pretože si myslel, že to oslabí jeho. Nedôveroval Bohu a jeho vôli. Jeho strach viedol k vzbure a nenávisti; nielen voči Bohu, ale aj voči nám. Jeho hlavným nástrojom je to, čo ho poháňa.

V záhrade je jeho pokušenie založené na strachu, ktorý motivuje samotného diabla: „Boh nechce to, čo je pre teba dobré. Never Mu.“ Preto prvá emócia, ktorú Adam a Eva po páde pociťujú je strach (spozorujú, že sú nahí) a strach ich vedie k pokusu skryť sa pred Bohom.

Strach je najväčší dôvod, prečo katolíci neevanjelizujú. Obávame sa odmietania, odhalenia nášho nedostatku poznatkov o viere, prenasledovania, vyčlenenia zo spoločnosti. Evanjelizovať znamená povedať, že to, čo ponúka svet, je nepostačujúce. To nás tiež môže vystaviť vysmievaniu, prenasledovaniu alebo odmietnutiu. Taktiež to môže odhaliť náš nedostatok vedomostí.

Strach ničí životné povolania. Mladý muž alebo žena sa bude obávať odmietnutia, obvinenia, straty nezávislosti a iných vecí. Budú im prezentované absolútne najhoršie príklady: neverní kňazi, nešťastní manželia, trpké náboženské.. kriminálne správanie. Bude im povedané, že je to je bežná norma a čím sa stanú, ak budú nasledovať takúto cestu. Strach sa bude šľachtiť, kým myšlienka hľadania Božej vôle nebude vytrhnutá aj so svojimi koreňmi.

Strach ničí naše liturgie. Strach? Rozhodne! Strach, že z toho nič nebudem mať, strach, že ľudia odídu, strach, že budem vnímaný ako bezvýznamný, strach, že budem vnímaný ako staromódny, atď.

Strach nás nutí zamerať sa na seba. Izoluje nás. Ak môj modus operendi je sebaochrana/sebapotešenie/sebauspokojenie, potom všetci kričia na Boha: „Nedôverujem ti! Musím sa starať o svoje vlastné dobro!“ Pretože správne uctievanie znamená preč od seba a smerom k Bohu. Ak neverím Bohu, potom je cieľ sv. omše snaha o udobrenie nespravodlivého Boha alebo totálne bezcenná udalosť... prečo by som mal uctievať niekoho, kto sa nestará o moje dobro?

V Biblii sa 365x píše, aby sme sa nebáli. Boh vie, čo nám strach spôsobuje. V skutočnosti nás naozaj miluje a chce to, čo je pre nás dobré. Hovorí nám, aby sme mu dôverovali - aby sme mali odvahu a silu. On vie, že strach nás zastaví a nakoniec nás naveky zničí.

Nechcem znieť ako Yoda (múdry majster zo Star Wars - pozn. prekl.), ale strach vedie k hnevu. Vedie nás do temnoty. Strach nás vedie k vzbure a zúfalstvu. Vedie nás k prázdnote a nespokojnosti so životom. Vedie nás k tomu, aby sme sa postavili proti tým, ktorí nie sú viazaní strachom.

Diabol to vie. Je príkladom toho, že „mizéria miluje spoločnosť.“

Strach je zdolaný vierou krok po kroku, od jedného rozhodnutia k druhému. Ak je sila ducha - kardinálna cnosť, poháňaná teologickými cnosťami vierou, nádejou a láskou, pobáda nás k odmietnutiu strachu. Dáva nám odvahu s radosťou vydržať čokoľvek, čo druhí, ktorí prežívajú svoj strach chcú na nás preniesť.

Žiť v odvahe naplnený vierou, nádejou, láskou, evanjelizáciou a povolaním bude nielen niečo, pred čím už nebudete ďalej utekať, ale bude to niečo, po čom budete túžiť. Žiť v odvahe preniknutý vierou, nádejou a láskou nám znovu umožní počas liturgií chváliť Boha a nie iba zabávať ľudí. Modlitba sa nebude vnímať ako bremeno na uchlácholenie Boha, ale ako túžba po raste v našom vzťahu s Bohom a Kristovým telom.

Cnosti sú však vlastnosti, cez ktoré sa vedome rozhodujeme, čím sa chceme stať. Musíme sa rozhodnúť dôverovať Bohu rozhodnutím za rozhodnutím - odovzdávaním našej vôle do Jeho prozreteľnosti. Chlad strachu sa premení na oheň lásky.

Je to tvoja voľba. Boh má pre teba plán. Diabol takisto.

Plán, ktorý si vyberieš bude závisieť krok za krokom od toho, či sa rozhodneš prekonať strach alebo sa mu odovzdať.

DISKUSIA k článku